Dennis sa nadvihol na lakti a pozrel sa mu do očí.
Pocítil jeho ruku na svojej tvári, strnul, mal obavy, že ho
kvôli tom udrie a podvedome natiahol ruku.
Jeho milenec však len prešiel po línii jeho pier. Jemne
a nenásilne a napokon ho pohladil aj po vlasoch.
„Áno, urobím to...“
Myoung-soo šokovane rozšíril oči, neočakával takúto odpoveď.
„Naozaj?“ neveriacky si ho premeriaval, akoby sa pokúšal odhadnúť
či z jeho strany nejde len o žart.
Dennis prikývol.
Jednou rukou ho objal okolo pása.
„Ale bude to musieť odsúhlasiť aj náš ďalší milenec... Dohodneme
sa na tom spoločne pred všetkými...“ pošepkal mu do ucha.
„Ty sa na mňa nehneváš?“
hľadel naňho pohltený absolútnym úžasom.
Vždy, keď si predstavoval ako mu to povie, nasledovala prudká
reakcia, hádka, prípadne niečo podobné.
„Ale mám podmienku...“
dodal na záver.
Myoung-soo naňho hľadel s neskrývaným očakávaním.
„Daniel bude musieť súhlasiť, že sa tiež čas od času úplne odovzdá
do našich rúk...“
„Ako to myslíš?“
„My máme v tejto dohode rovnaké práva a povinnosti ako
on, a keď chce takto zmeniť pravidlá, bude musieť tiež prijať isté
ústupky. Ak bude súhlasiť, tak aj ja sa mu podrobím...“
Myoung-soo si ho zamračene
premeral.
„Neviem, či s tým bude súhlasiť...“ už sa to ani zďaleka nevyvíjalo podľa jeho
predstáv. Začínal ľutovať, že vôbec túto
tému načal. Možno to nebola tá správna chvíľa, možno mal ešte počkať.
„S tým počítam...“ žmurkol naňho Dennis.
***
Neskôr...
„Takže ty navrhuješ, aby bola dohoda takáto?“ Daniel pozrel na jedného zo svojich milencov.
„Áno, trvám na tom, čo som ti povedal...“ horlivo
prikyvoval Dennis.
Sedeli spolu pri hlavnom stole.
Myoung-soo bol so všetkých strán obklopený svojimi
milencami. Daniel sedel za vrch stolom, keďže bol ich hostiteľom.
A napriek tomu, čo si vypočul tvári sa možno až
podozrivo spokojne.
Obed bol výborný, všetkého bolo dostatok a jedlá úplne
zodpovedali tomu, čo Myoung-soo považoval za svoj bežný štandard.
No bolo ťažké sa sústrediť na čokoľvek iné než na boj o dominaciu,
ktorí prebiehal medzi jeho milencami.
Kyoung-pyo, ktorý doteraz len sledoval situáciu, ich
pozoroval s víťazoslávnym úsmevom na perách.
Aj on, podobne ako Myoung-soo, predpokladal, že takáto
dohoda nikdy neprejde.
„Tak dobre... Prijímam tvoje podmienky...“ povedal Daniel, kútiky úst sa mu mierne
nadvihli v náznaku úsmevu.
„Čo... ty...“
Dennisovi z ruky vypadla palička spolu aj s kopčekom ryže.
Kyoung-pyo mierne nadvihol obočie a úsmev na perách mu
zmrzol.
„Budeme si s tebou môcť urobiť, čo sa nám len zachce?“ zapojil svoj vplyv do vyjednávania, keďže
usúdil, že bude nutné práve teraz zasiahnuť.
„Áno, ale predpokladám, že schválime isté obmedzenia, to čo
nechcete, aby som robil ja vám, neurobíte ani vy mne...“
„To znie rozumne.“
Dennis pokrútil hlavou.
„Nie, ja tak som to predsa nemyslel... ja predsa nemôžem...“
úplne spanikáril a bolo jasné, že viac nevezme do úst ani sústo.
Daniel jemne položil ruku na tú jeho.
„Len žiadny strach, bude to v poriadku, Kyoung-pyo aj Myoung-soo
budú s nami... Po prvý raz spolu
ešte nebudeme úplne osamote... Najprv si na seba musíme zvyknúť... Nikomu sa
nič zlé nestane, ak to nepôjde prestaneme... Nikto ti neublíži, zlatko...
Všetkým nám záleží na tom, aby nám spolu bolo dobre.“
„Možno to skúsim...“ zamumlal nervózne.
Kyoung-pyo vstal a objal ho.
Myoung-soo sa pritúlil k Danielovi. Nechcel, aby ho z toho
vynechávali, aj on chcel, aby sa s ním maznali rovnako ako s Dennisom.
