pár: Harry
Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
obsah:
Po poslednom boji s Temným pánom,
smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia
mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich
zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom
profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...
poznámka: mala som chuť začať písať túto poviedku a akosi som nemohla
odolať, ale kvôli momentálnej vyťaženosti bude zatiaľ vychádzať len raz
za 2 týždne. (skôr len vtedy, ak nebudem mať inšpiráciu na nič iné)
varovanie: Harryho pohľad, po korektúre
Budúca kapitola bude zas trochu drsnejšia, keďže sa vrátime k Severusovi a jeho dočasnému väzneniu...
hodnotenie
Venované weras, Sitare, Lilith, Mononoke.
„Mohli by ste ma
prepustiť skôr?“ opýtal sa svojho ošetrujúceho liečiteľa, počas skorej rannej
prehliadky.
Pye mu venoval
zhovievavý úsmev.
„Predpokladám,
že ste boli informovaný o tom, že vaša liečba detoxikačným elixírom ešte
neskončila...“
Zamračene prikývol.
„Áno, profesor
Snape ma upozornil na to, že budem potrebovať ešte jednu dávku...“ pripustil
ochotne, no cítil sa už omnoho lepšie, a potom čo sa stalo včera by sa už
najradšej vrátil domov. Chcel, aby ich dohoda čo najskôr prešla od slov do
praxe, pretože sa obával, že by si to profesor mohol rozmyslieť.
„No rád by som,
túto dávku dobral v domácom ošetrení... Profesor Snape by sa o mňa
mohol dobre postarať, aj keby som sa vrátil domov...“
To, čo mu ten
muž sľúbil, ho vrátilo späť do života, cítil sa výborne, lepšie než kedykoľvek
predtým. A nemohol sa dočkať naplnenia ich dohody, dlho o tom
rozmýšľal a veril tomu, že takto to bude pre nich najlepšie.
Pye ešte raz
preštudoval jeho záznamy, netrpezlivo ho hypnotizoval pohľadom.
„Povedali ste,
predsa, že môj stav sa výrazne zlepšil... a ja ... skutočne by som radšej
pokračoval v liečení doma, než tu...“ ďalej naňho naliehal.
„Váš fyzický
stav je skutočne dobrý, od vášho príchodu ste urobili značné pokroky, pomerne
dobre reagujete aj na detoxikačný elixír, aspoň v rámci možnosti
a vzhľadom na váš stav sú všetky vaše doterajšie reakcie primerané... No
musím vás upozorniť, že ešte ani zďaleka nie ste pripravený na návrat do
bežného života, detoxikačný elixír vaše telo zbavil škodlivín, odstránil
fyzické prejavy závislosti, ale v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť váš
psychický stav, bude nutné, aby ste absolvovali terapiu, so všetkým, čo
k tomu patrí... a vyhýbali sa miestam, ktoré by vo vás mohli evokovať
chuť na požitie alkoholu... To, že vezmeme poslednú dávku, neznamená, že ste
vyliečený z alkoholizmu, je to len začiatok vašej cesty
k uzdraveniu...“
„Rozumiem tomu,
pán Pye a ubezpečujem vás o tom, že sa budem aj naďalej liečiť
a vyhnem sa tým miestam, ktoré by mi mohli spôsobovať problémy. Chcem byť
len doma so svojou rodinou... A predpokladám, že profesor Snape na mňa
v plnej miere dohliadne, ak ho o to ja sám požiadam...“
„V tom prípade
by sme sa mohli dohodnúť na ambulatnej terapii, a aj na vašom skoršom
prepustení, ale len za predpokladu, ak sa profesor Snape skutočne zaviaže, že
vás nespustí z očí...“
„Ďakujem vám,
pane...“
„Niet za čo, pán
Potter. Ešte za vami prídem, aby som vás poučil, a keď zavoláme profesora
Snapa, preberieme spolu všetko, čo budete musieť po prepustení
dodržiavať...“ povedal mu Pye a on
len prikývol.
Keď ten muž
opustil jeho izbu, vstal z postele, prechádzal sa smerom k oknu
a späť. V žilách mu kolovalo nadšenie a po dlhom čase bol
skutočne šťastný.
Snape si ho
vezme domov.
Bude sa oňho
starať, dotýkať sa ho, bozkávať ho a milovať sa s ním.
Sľúbil mu to,
a vedel, že profesor svoje slovo dodrží.
Spolu sa budú
starať aj o deti ako rodina, ktorou sa stanú, aj napriek tomu, že
verejnosť im nebude nikdy priaznivo naklonená.
Po dlhom čase
videl svoju budúcnosť vo svetlých farbách.
Zjedol svoje
raňajky, takmer nič nenechal a bez reptania dovolil, aby ho liečiteľka
skontrolovala a zapísala nové výsledky.
Netrpezlivo
čakal na príchod profesora, jeho meškanie pripisoval len vyťaženosti
a starostlivosti o deti.
Keď sa opäť
otvorili dvere na jeho izbe, cítil ako sa mu srdce prudko zrýchlilo.
Namiesto
profesora, však prišiel len Kingsley
Shacklebolt.
„Dobrý deň,
Harry...“
„Kingsley,
prišiel si kvôli tej dohode s ministrom?“ dúfal, že sa to podarilo.
Bol ochotný
prijať aj ďalšie ústupky, len aby mali konečne pokoj od ministerstva.
„Áno, aj nie...
vaša dohoda s ministrom bola na dobrej ceste, ale vyskytli sa isté
komplikácie...“
Starší muž si
prisunul stoličku a sadol si na ňu.
„Môžem vedieť
aké?“ opýtal sa Harry.
„Dnes ráno bol
profesor Snape zatknutý...“
Harry mal pocit,
akoby mu tá veta zaznela v hlave niekoľkokrát, no aj tak ju nedokázal len
tak jednoducho spracovať.
Oči sa mu
šokovane rozšírili a dych sa mu zrýchlil, dýchal plytko a nedarilo sa
mu upokojiť.
„Za...tknu...zat...knu...tý?“
hlesol rozrušene.
„Mrzí ma to,
Harry...“
„Čo sa stalo?“
Radosť
a šťastie, akoby sa z jeho sveta opäť vytrácali. Cítil len veľký
zmätok a strach.
Muž, ktorý ho
včera bozkával a objímal bol práve teraz nepochybne v zlom stave.
Napriek tomu,
ako zle s cítil okamžite opustil svoju posteľ a siahol do skrine po
svojom župane.
Navliekol si ho
na nemocničný odev a nekompromisne vyhlásil.
„Chcem ho
okamžite vidieť...“
„Obávam sa, že
to nebude možné... ten príkaz prišiel od samotného ministra, želá si, aby bol
držaný v izolácii. A nepovolia mu...“
„Kašlem na to,
čo mu povolia a čo nie! Ak mi ho nevrátime, vezmem ho odtiaľ sám...
Rozumiete! Nedovolím, aby ostal v cele! Už ani o minútu dlhšie...“
siahol do svojho stolíka po prútik.
„Harry... obávam
sa, že to...“
„Ak to bude
potrebné postavím sa vám, alebo aj samotnému ministrovi... Ale tomu mužovi
nebude nikto ubližovať... Viete, veľmi dobre, že si to nezaslúži... Vy viete,
koľko toho pre nás urobil... Koľko riskoval...“
„Áno, Harry, ja
to viem, tak dobre... pôjdem s vami, ak mi sľúbite, že sa upokojíte...
Musíme jednať s chladnou hlavou...“
Na chvíľu sa
ešte posadil na posteľ, zhlboka dýchal a pokúšal sa prekonať záchvat
úzkosti, ktorý sa ho zmocnil, keď do jeho mysle vstúpili spomienky na Snapove
predchádzajúce uväznenie... Snažil sa vyčistiť si myseľ a nepodliehať
emóciám, tak ako ho to kedysi profesor učil, pevne zvieral svoj prútik
a len veľmi pomaly zatlačil všetky emócie pod svoju kontrolu, aspoň na
chvíľu, aspoň tak, aby to vyzeralo, že má všetko pod kontrolou.
„Moje deti, kde
sú teraz, kým je Snape...“
„Dočasne ich
odviedli k Weasleyovcom...“
„A mňa
o tom nikto neinformoval?“ opýtal
sa prísne.
Nechcel, aby šli
práve tam, vedel, že bude ťažké ich odtiaľ opäť dostať.
„Prišiel som ťa
o tom informovať najskôr, ako sa to dalo... Na ministerstve vládne chaos,
všetci sú rozrušení a zmätení...“
„Čo sa vlastne
stalo...“
„Neďaleko
miesta, kde bývate... len o pár ulíc ďalej... sa objavilo Temné znamenie.“
***
Neskôr...
Sedel na
ministerstve vo svojej bývalej kancelárii.
Bol unavený
z toho, ako donekonečna vysvetľoval, že v tom čase, keď sa odohrala
tá udalosť, bol Snape uňho, mimo návštevných hodín.
Na ministerstvo
prišiel aj Pye na jeho žiadosť a dosvedčil to, ale oni to stále naťahovali
a vyhovárali sa na administratívne postupy, na to, že majú právo ho
zadržiavať 48 hodín hoci aj bez priameho obvinenia.
A vzhľadom
na to, že tam zomreli ľudia, mienili túto lehotu predlžovať tak dlho ako to len
bude možné.
Odvolávali sa na
to, že pod vplyvom detoxikačného elixíru nemôže užiť veritaserum, aby bola jeho
odpoveď potvrdená.
Očividne
potrebovali čo najskôr nájsť vinníka tejto udalosti, celý čarodejnícky svet žil
teraz v strachu pred hrozbou, ktorú im lebka s hadom nemilosrdne
vmietla do tváre.
Harry sa kolísal
na svojej stoličke, vynervovaný na najvyššiu možnú mieru, lebo nielenže jeho
svedectvo nebrali vážne, ale spochybňovali aj Snapov odchod z nemocnice, podľa
nich by to ešte dalo stihnúť.
Dokonca aj minister
sa pred ním zámerne zatajoval a odďaľoval ich schôdzku.
Využil preto čas
aspoň na to, aby sa prostredníctvom krbu spojil s Hermionou.
„Ahoj, Harry...“
pozdravila mu jeho kamarátka, keď sa jeho hlava objavila v jej krbe.
„Deti sú
v poriadku?“
„Áno, ale...
Albus Severus... je trochu v šoku...“ pripustila neochotne.
„Čo mu urobili?“
opýtal sa nahnevane.
„Bol pritom, keď
aurory zatýkali profesora Snapa...“
Bolo mu viac než
jasné, čo jeho syna tak veľmi rozrušilo. Vedel si veľmi dobre predstaviť, ako
to prebiehalo.
„Hermiona,
prosím ťa, vezmi deti a vráťte sa ku mne domov... Viem, že nemám právo ťa
o to žiadať, ale nechcem, aby ostávali u vás...“
„To čo chceš ty,
nikoho nezaujíma!“ počul nahnevaný hlas svojho priateľa, ktorý jemne odsunul
svoju manželku, aby sa dostal bližšie k nemu.
„Pozri, Ron,
viem, že sa na mňa hneváš a máš na to právo, ale nezaťahujme deti do
našich osobných sporov.“
Pokúšal sa
udržať pod kontrolou svoj temperament, aj keď mu to robilo značné problémy. Ron
sa naňho díval ako na zločinca, ten pohľad plný opovrhnutia potom všetkom, čo
spolu prežili, Harry znášal len veľmi ťažko.
Vedel, že jeho
priateľ to myslí dobre, ale nebol pripravený sa práve teraz vzdať svojej rodiny
v prospech neho a dovoliť, aby si v tomto prípade presadil
svoje. Jeho priateľ mal pravdu, že bol nezodpovedný, že kašľal na všetko
a všetkých, povýšil svoju bolesť nad bolesti ostatných, urobil to,
previnil sa ešte aj omnoho horšie, ale veril tomu, že má právo na druhú šancu,
že pokiaľ je nažive, stále má ešte možnosť všetko napraviť...
„Teba deti
nezaujímajú, zaujíma ťa len on... len on a vzťahy s mužmi,
s ktorými si podvádzal moju sestru...“
Harry sa
nadýchol popola a mierne sa rozkašľal. Tušil, že práve teraz to vytiahne,
áno bolo to tak, urobil to a nie raz... Nedokázal odolať... uvedomoval si
váhu svojej viny, vedel, čo všetko vykonal a tá vina ho neúprosne
sťahovala až na samé dno...
„Ty najlepšie
vieš, čo všetko Snape urobil... Povedal som ti o tých spomienkach... On
bol náš... už bol náš, predtým než... “
„To tvrdíš
ty...“ obvinil ho chladne.
„Ja
a Dumbledore...“
„On to už
dokázať nemôže...“
„Musíš si
vybrať, buď deti, alebo Snape...“
Harry cítil ako
v ňom opäť narastá hnev.
„Vyberám si
oboje a ako zákonný zástupca detí, ktorým stále ešte som, trvám na tom,
aby sa vrátili domov...“ pozrel na Hermionu, keďže vedel, že to bude práve ona,
kto rozhodne o tom, ako celá táto hádka skončí.
„Ron, prepáč,
ale Harry má pravdu, deti sú stále v jeho starostlivosti... Odvediem ich
domov a postarám sa, aby...“
„To nemyslíš
vážne...“ obrátil sa k nej a chytil ju za ruku, ale ona sa mu
vytrhla.
„Áno, Ronald,
myslím...“
Keď o pár
minút neskôr Harry vybral svoju hlavu z krbu Hermiona už bola na ceste aj
s deťmi späť do ich domu.
Značne sa mu
uľavilo, že bola na jeho strane, inak by to zrejme bolo omnoho horšie, no
vedel, že to medzi ním a Ronom ešte ani zďaleka neskončilo. A pocítil
slabý záchvev viny, kvôli nemu sa istotne pohádajú.
No nemal na
výber, vedel, že čím dlhšie by čakal, tým ťažšie by bolo dostať ich späť.
Striasol si
popol z vlasov a vrátil sa späť k svojmu stolu. To kľačanie ho
vyčerpalo viac než si vôbec dokázal predstaviť.
No nemienil
opustiť ministerstvo, skôr než mu dovolia odviesť Snapa domov.
Pracoval na tom,
aby prišla recepčná aj ochranka a ďalší svedkovia... Okrem toho Snapova
prítomnosť v budove nemocnice bola zaznamenávaná a chcel sa osobne
postarať, aby sa dôkazy kamsi záhadne nestratili.
Ešte stále bol
zamestnancom ministerstva a bez uplynutí výpovednej lehoty mu nemohli
zakázať prístup do budovy.
Kingsley
Shacklebolt mu dovolil použiť svoju kanceláriu a ostať na oddelení tak
dlho, ako to len bude potrebovať.
Argumentoval
hlavne tým, že ako osoba, ktorá porazila Temného pána, by im mohol v tomto
prípade poslúžiť prinajmenšom ako konzultant.
Z nemocnice
však odišiel bez prepustenia, no zariadil aj to, aby ho aspoň na istý čas
nechali na pokoji, no Pye za ním na ministerstvo mal prísť už večer, aby ho
opäť skontroloval. No práve teraz nemyslel ani trochu na svoj zdravotný stav.
Naplno sa
ponoril do práce.
Ešte raz čítal
všetky ranné hlásenia, aj svoje záznamy
rozhovorov s kolegami, ktorí boli na mieste činu. Najprv k nemu
pristupovali viac-menej s nedôverou a videl na nich, že ho neberú
vážne, no on v sebe opäť našiel aurora, opäť v sebe našiel toho
chlapca, ktorý porazil Temného pána a dovolil mu, aby si získal ich
rešpekt.
Poznámka: keď bude táto poviedka raz dokončená,čo dúfam, že raz bude... poskytnem vám ju v troch formátoch na stiahnutie, teda... pdf, a pre čítačky epub (keďže už sa zlepšujem v ich vyrábaní) a mobi.