7. 7. 2014

Otcovská láska 9. kapitola







pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
obsah: 
Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...
poznámka: mala som chuť začať písať túto poviedku a akosi som nemohla odolať, ale kvôli momentálnej vyťaženosti bude zatiaľ vychádzať len raz za 2 týždne. (skôr len vtedy, ak nebudem mať inšpiráciu na nič iné)
korektúra urobená

varovanie:  Harryho pohľad, po korektúre
Budúca kapitola bude zas trochu drsnejšia, keďže sa vrátime k Severusovi a jeho dočasnému väzneniu...

hodnotenie





 Venované weras, Sitare, Lilith, Mononoke.


„Mohli by ste ma prepustiť skôr?“ opýtal sa svojho ošetrujúceho liečiteľa, počas skorej rannej prehliadky.
Pye mu venoval zhovievavý úsmev.
„Predpokladám, že ste boli informovaný o tom, že vaša liečba detoxikačným elixírom ešte neskončila...“
Zamračene prikývol.
„Áno, profesor Snape ma upozornil na to, že budem potrebovať ešte jednu dávku...“ pripustil ochotne, no cítil sa už omnoho lepšie, a potom čo sa stalo včera by sa už najradšej vrátil domov. Chcel, aby ich dohoda čo najskôr prešla od slov do praxe, pretože sa obával, že by si to profesor mohol rozmyslieť.
„No rád by som, túto dávku dobral v domácom ošetrení... Profesor Snape by sa o mňa mohol dobre postarať, aj keby som sa vrátil domov...“
To, čo mu ten muž sľúbil, ho vrátilo späť do života, cítil sa výborne, lepšie než kedykoľvek predtým. A nemohol sa dočkať naplnenia ich dohody, dlho o tom rozmýšľal a veril tomu, že takto to bude pre nich najlepšie.
Pye ešte raz preštudoval jeho záznamy, netrpezlivo ho hypnotizoval pohľadom.
„Povedali ste, predsa, že môj stav sa výrazne zlepšil... a ja ... skutočne by som radšej pokračoval v liečení doma, než tu...“ ďalej naňho naliehal.
„Váš fyzický stav je skutočne dobrý, od vášho príchodu ste urobili značné pokroky, pomerne dobre reagujete aj na detoxikačný elixír, aspoň v rámci možnosti a vzhľadom na váš stav sú všetky vaše doterajšie reakcie primerané... No musím vás upozorniť, že ešte ani zďaleka nie ste pripravený na návrat do bežného života, detoxikačný elixír vaše telo zbavil škodlivín, odstránil fyzické prejavy závislosti, ale v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť váš psychický stav, bude nutné, aby ste absolvovali terapiu, so všetkým, čo k tomu patrí... a vyhýbali sa miestam, ktoré by vo vás mohli evokovať chuť na požitie alkoholu... To, že vezmeme poslednú dávku, neznamená, že ste vyliečený z alkoholizmu, je to len začiatok vašej cesty k uzdraveniu...“
„Rozumiem tomu, pán Pye a ubezpečujem vás o tom, že sa budem aj naďalej liečiť a vyhnem sa tým miestam, ktoré by mi mohli spôsobovať problémy. Chcem byť len doma so svojou rodinou... A predpokladám, že profesor Snape na mňa v plnej miere dohliadne, ak ho o to ja sám požiadam...“
„V tom prípade by sme sa mohli dohodnúť na ambulatnej terapii, a aj na vašom skoršom prepustení, ale len za predpokladu, ak sa profesor Snape skutočne zaviaže, že vás nespustí z očí...“
„Ďakujem vám, pane...“
„Niet za čo, pán Potter. Ešte za vami prídem, aby som vás poučil, a keď zavoláme profesora Snapa, preberieme spolu všetko, čo budete musieť po prepustení dodržiavať...“  povedal mu Pye a on len prikývol.
Keď ten muž opustil jeho izbu, vstal z postele, prechádzal sa smerom k oknu a späť. V žilách mu kolovalo nadšenie a po dlhom čase bol skutočne šťastný.
Snape si ho vezme domov.
Bude sa oňho starať, dotýkať sa ho, bozkávať ho a milovať sa s ním.
Sľúbil mu to, a vedel, že profesor svoje slovo dodrží.
Spolu sa budú starať aj o deti ako rodina, ktorou sa stanú, aj napriek tomu, že verejnosť im nebude nikdy priaznivo naklonená.
Po dlhom čase videl svoju budúcnosť vo svetlých farbách.
Zjedol svoje raňajky, takmer nič nenechal a bez reptania dovolil, aby ho liečiteľka skontrolovala a zapísala nové výsledky.
Netrpezlivo čakal na príchod profesora, jeho meškanie pripisoval len vyťaženosti a starostlivosti o deti.
Keď sa opäť otvorili dvere na jeho izbe, cítil ako sa mu srdce prudko zrýchlilo.
Namiesto profesora, však prišiel  len Kingsley Shacklebolt.
„Dobrý deň, Harry...“
„Kingsley, prišiel si kvôli tej dohode s ministrom?“ dúfal, že sa to podarilo.
Bol ochotný prijať aj ďalšie ústupky, len aby mali konečne pokoj od ministerstva.
„Áno, aj nie... vaša dohoda s ministrom bola na dobrej ceste, ale vyskytli sa isté komplikácie...“
Starší muž si prisunul stoličku a sadol si na ňu.
„Môžem vedieť aké?“ opýtal sa Harry.
„Dnes ráno bol profesor Snape zatknutý...“
Harry mal pocit, akoby mu tá veta zaznela v hlave niekoľkokrát, no aj tak ju nedokázal len tak jednoducho spracovať.
Oči sa mu šokovane rozšírili a dych sa mu zrýchlil, dýchal plytko a nedarilo sa mu upokojiť.
„Za...tknu...zat...knu...tý?“ hlesol rozrušene.
„Mrzí ma to, Harry...“
„Čo sa stalo?“
Radosť a šťastie, akoby sa z jeho sveta opäť vytrácali. Cítil len veľký zmätok a strach.
Muž, ktorý ho včera bozkával a objímal bol práve teraz nepochybne v zlom stave.
Napriek tomu, ako zle s cítil okamžite opustil svoju posteľ a siahol do skrine po svojom župane.
Navliekol si ho na nemocničný odev a nekompromisne vyhlásil.
„Chcem ho okamžite vidieť...“
„Obávam sa, že to nebude možné... ten príkaz prišiel od samotného ministra, želá si, aby bol držaný v izolácii. A nepovolia mu...“
„Kašlem na to, čo mu povolia a čo nie! Ak mi ho nevrátime, vezmem ho odtiaľ sám... Rozumiete! Nedovolím, aby ostal v cele! Už ani o minútu dlhšie...“ siahol do svojho stolíka po prútik.
„Harry... obávam sa, že to...“
„Ak to bude potrebné postavím sa vám, alebo aj samotnému ministrovi... Ale tomu mužovi nebude nikto ubližovať... Viete, veľmi dobre, že si to nezaslúži... Vy viete, koľko toho pre nás urobil... Koľko riskoval...“
„Áno, Harry, ja to viem, tak dobre... pôjdem s vami, ak mi sľúbite, že sa upokojíte... Musíme jednať s chladnou hlavou...“
Na chvíľu sa ešte posadil na posteľ, zhlboka dýchal a pokúšal sa prekonať záchvat úzkosti, ktorý sa ho zmocnil, keď do jeho mysle vstúpili spomienky na Snapove predchádzajúce uväznenie... Snažil sa vyčistiť si myseľ a nepodliehať emóciám, tak ako ho to kedysi profesor učil, pevne zvieral svoj prútik a len veľmi pomaly zatlačil všetky emócie pod svoju kontrolu, aspoň na chvíľu, aspoň tak, aby to vyzeralo, že má všetko pod kontrolou.
„Moje deti, kde sú teraz, kým je Snape...“
„Dočasne ich odviedli k Weasleyovcom...“
„A mňa o tom nikto neinformoval?“  opýtal sa prísne.
Nechcel, aby šli práve tam, vedel, že bude ťažké ich odtiaľ opäť dostať.
„Prišiel som ťa o tom informovať najskôr, ako sa to dalo... Na ministerstve vládne chaos, všetci sú rozrušení a zmätení...“
„Čo sa vlastne stalo...“
„Neďaleko miesta, kde bývate... len o pár ulíc ďalej... sa objavilo Temné znamenie.“

***
Neskôr...
Sedel na ministerstve vo svojej bývalej kancelárii.
Bol unavený z toho, ako donekonečna vysvetľoval, že v tom čase, keď sa odohrala tá udalosť, bol Snape uňho, mimo návštevných hodín.
Na ministerstvo prišiel aj Pye na jeho žiadosť a dosvedčil to, ale oni to stále naťahovali a vyhovárali sa na administratívne postupy, na to, že majú právo ho zadržiavať 48 hodín hoci aj bez priameho obvinenia.
A vzhľadom na to, že tam zomreli ľudia, mienili túto lehotu predlžovať tak dlho ako to len bude možné.
Odvolávali sa na to, že pod vplyvom detoxikačného elixíru nemôže užiť veritaserum, aby bola jeho odpoveď potvrdená.
Očividne potrebovali čo najskôr nájsť vinníka tejto udalosti, celý čarodejnícky svet žil teraz v strachu pred hrozbou, ktorú im lebka s hadom nemilosrdne vmietla do tváre.
Harry sa kolísal na svojej stoličke, vynervovaný na najvyššiu možnú mieru, lebo nielenže jeho svedectvo nebrali vážne, ale spochybňovali aj Snapov odchod z nemocnice, podľa nich by to ešte dalo stihnúť.
Dokonca aj minister sa pred ním zámerne zatajoval a odďaľoval ich schôdzku.
Využil preto čas aspoň na to, aby sa prostredníctvom krbu spojil s Hermionou.
„Ahoj, Harry...“ pozdravila mu jeho kamarátka, keď sa jeho hlava objavila v jej krbe.
„Deti sú v poriadku?“
„Áno, ale... Albus Severus... je trochu v šoku...“ pripustila neochotne.
„Čo mu urobili?“ opýtal sa nahnevane.
„Bol pritom, keď aurory zatýkali profesora Snapa...“
Bolo mu viac než jasné, čo jeho syna tak veľmi rozrušilo. Vedel si veľmi dobre predstaviť, ako to prebiehalo.
„Hermiona, prosím ťa, vezmi deti a vráťte sa ku mne domov... Viem, že nemám právo ťa o to žiadať, ale nechcem, aby ostávali u vás...“
„To čo chceš ty, nikoho nezaujíma!“ počul nahnevaný hlas svojho priateľa, ktorý jemne odsunul svoju manželku, aby sa dostal bližšie k nemu.
„Pozri, Ron, viem, že sa na mňa hneváš a máš na to právo, ale nezaťahujme deti do našich osobných sporov.“
Pokúšal sa udržať pod kontrolou svoj temperament, aj keď mu to robilo značné problémy. Ron sa naňho díval ako na zločinca, ten pohľad plný opovrhnutia potom všetkom, čo spolu prežili, Harry znášal len veľmi ťažko.
Vedel, že jeho priateľ to myslí dobre, ale nebol pripravený sa práve teraz vzdať svojej rodiny v prospech neho a dovoliť, aby si v tomto prípade presadil svoje. Jeho priateľ mal pravdu, že bol nezodpovedný, že kašľal na všetko a všetkých, povýšil svoju bolesť nad bolesti ostatných, urobil to, previnil sa ešte aj omnoho horšie, ale veril tomu, že má právo na druhú šancu, že pokiaľ je nažive, stále má ešte možnosť všetko napraviť...
„Teba deti nezaujímajú, zaujíma ťa len on... len on a vzťahy s mužmi, s ktorými si podvádzal moju sestru...“
Harry sa nadýchol popola a mierne sa rozkašľal. Tušil, že práve teraz to vytiahne, áno bolo to tak, urobil to a nie raz... Nedokázal odolať... uvedomoval si váhu svojej viny, vedel, čo všetko vykonal a tá vina ho neúprosne sťahovala až na samé dno...
„Ty najlepšie vieš, čo všetko Snape urobil... Povedal som ti o tých spomienkach... On bol náš... už bol náš, predtým než... “
„To tvrdíš ty...“ obvinil ho chladne.
„Ja a Dumbledore...“
„On to už dokázať nemôže...“
„Musíš si vybrať, buď deti, alebo Snape...“
Harry cítil ako v ňom opäť narastá hnev.
„Vyberám si oboje a ako zákonný zástupca detí, ktorým stále ešte som, trvám na tom, aby sa vrátili domov...“ pozrel na Hermionu, keďže vedel, že to bude práve ona, kto rozhodne o tom, ako celá táto hádka skončí.
„Ron, prepáč, ale Harry má pravdu, deti sú stále v jeho starostlivosti... Odvediem ich domov a postarám sa, aby...“
„To nemyslíš vážne...“ obrátil sa k nej a chytil ju za ruku, ale ona sa mu vytrhla.
„Áno, Ronald, myslím...“
Keď o pár minút neskôr Harry vybral svoju hlavu z krbu Hermiona už bola na ceste aj s deťmi späť do ich domu.
Značne sa mu uľavilo, že bola na jeho strane, inak by to zrejme bolo omnoho horšie, no vedel, že to medzi ním a Ronom ešte ani zďaleka neskončilo. A pocítil slabý záchvev viny, kvôli nemu sa istotne pohádajú.
No nemal na výber, vedel, že čím dlhšie by čakal, tým ťažšie by bolo dostať ich späť.
Striasol si popol z vlasov a vrátil sa späť k svojmu stolu. To kľačanie ho vyčerpalo viac než si vôbec dokázal predstaviť.
No nemienil opustiť ministerstvo, skôr než mu dovolia odviesť Snapa domov.
Pracoval na tom, aby prišla recepčná aj ochranka a ďalší svedkovia... Okrem toho Snapova prítomnosť v budove nemocnice bola zaznamenávaná a chcel sa osobne postarať, aby sa dôkazy kamsi záhadne nestratili.
Ešte stále bol zamestnancom ministerstva a bez uplynutí výpovednej lehoty mu nemohli zakázať prístup do budovy.
Kingsley Shacklebolt mu dovolil použiť svoju kanceláriu a ostať na oddelení tak dlho, ako to len bude potrebovať.
Argumentoval hlavne tým, že ako osoba, ktorá porazila Temného pána, by im mohol v tomto prípade poslúžiť prinajmenšom ako konzultant.
Z nemocnice však odišiel bez prepustenia, no zariadil aj to, aby ho aspoň na istý čas nechali na pokoji, no Pye za ním na ministerstvo mal prísť už večer, aby ho opäť skontroloval. No práve teraz nemyslel ani trochu na svoj zdravotný stav.
Naplno sa ponoril do práce.
Ešte raz čítal všetky ranné hlásenia,  aj svoje záznamy rozhovorov s kolegami, ktorí boli na mieste činu. Najprv k nemu pristupovali viac-menej s nedôverou a videl na nich, že ho neberú vážne, no on v sebe opäť našiel aurora, opäť v sebe našiel toho chlapca, ktorý porazil Temného pána a dovolil mu, aby si získal ich rešpekt.

Poznámka: keď bude táto poviedka raz dokončená,čo dúfam, že raz bude... poskytnem vám ju v troch formátoch na stiahnutie, teda... pdf, a pre čítačky epub (keďže už sa zlepšujem v ich vyrábaní) a mobi.