15. 7. 2014

Rivals 10. kapitola 1/3









názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 

(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...


poznámka: dnes len krátke, lebo som robila korektúru k OL, FR (alias Zakázaný vzťah)

hodnotenie





 Pre Ell, Lilith.
„Kim Min Suk.“
Strhol sa a takmer zhodil zo stola počítač, keď začul ten hlas.
Bol to Kyoung-Ho.
Rozbúchalo sa mu srdce,  previnilo pozrel na prázdne obaly.
Celý sa roztriasol. Začali sa mu potiť ruky.
„Ja som... ne... nechcel...“
Sťažilo sa mu dýchanie a mal pocit, akoby mal závrat.
 „To nič, len pokojne a zhlboka dýchaj...“
So strachom pozrel na svojho milenca, no v jeho tvári sa skôr zračili obavy, než hnev.
Skutočne sa veľmi zľakol, že ho kvôli tomu zabije a ledva sa z toho dokázal spamätať.
Poslúchol ho a sústredil sa na svoje dýchanie.
Díval sa naňho, pomaly sa nadychoval a vydychoval, dovolil, aby ho hladil a upokojoval ho, neskôr aj vo svojom náručí.
 „Prepáč,“ zamumlal napokon, keď sa mu trochu uľavilo.
Kyoung-Ho vzal do rúk jeden z tých jeho obalov.
Chvíľu naňho hľadel, no napokon ho položil späť na stôl.
„Videl si niektoré z tých policajných záznamov?“
„Áno, ale ja... chcel som len...“
Pocítil jeho ruky na svojich pleciach.
„Celý si stuhol... To ma mrzí... Nemal som v úmysle ťa vystrašiť...“
„Mal som záchvat paniky...“ zamumlal znepokojene.
Nechcel, aby sa mu to stávalo, terapia ho unavovala, nechcel brať lieky ešte aj na to.
„To sa stáva, zľakol si sa, lebo som stál za tebou, podobne ako ten útočník, ktorý ťa vtedy udrel...“
Prikývol.
„Bál som sa aj toho, že ty ma potrestáš...“
Kyoung-Ho si ho posunul v objatí tak, aby sa naňho mohol poriadne pozrieť.
„Nebudem ťa trestať kvôli takej hlúposti. Sú to len záznamy, ktoré získal môj kontakt na polícii... Mňa osobne absolútne neohrozujú... Len ma zaujímali isté veci o istých ľuďoch, s ktorými som bol kedysi v kontakte... Nabudúce sa ma však spýtaj, či si môžeš niečo také vziať, nie je to nič príjemné, sledovanie takýchto vecí by ti mohlo uškodiť...“
Hnevalo ho, že s ním hovoril takýmto tónom, akoby bol bezmocný a slabý. On nikdy taký nebýval. No v poslednom čase sa už nevyznal ani sám v sebe.
„Áno, pane... nabudúce sa vás opýtam...“ zopakoval poslušne.
Nedokázal sa mu postaviť.
Nie teraz.
„Ďakujem ti, Kim Min Suk, som rád, že sme sa dohodli...“ povedal mu to neobvykle formálnym tónom.
„Môžem sa vás ešte na niečo spýtať?“
Mladý boss prikývol.
 „Sang Hee, on vycvičili ste ho dobre, zmenil sa k lepšiemu, ale ja... vo mne ste niečo zničili... časť toho, kým som býval je preč...“
„Tiež si sa zmenil. Teraz už patríš mne...“ pripustil možno až príliš ochotne.
Pobozkal ho.
Min Su prijal jeho jazyk vo svojich ústach.
Dovolil, aby ho pevne držal.
A cítil ako ho jeho ruky pritiahli k sebe, tak neúprosne, nebojoval s tým, podriadil sa jeho vedeniu. 

Poznámka 2: 
Ehm, pochytila ma zas nová forma strachu, dosť sa kvôli tomu hnevám, lebo no tentoraz je to v horších rozmeroch, ako minulé leto... (neviem prečo ma také záležitosti pochytia v lete) proste žasnem sama nad sebou... Jediné čo snáď pomôže, bude postaviť sa tomu, zvyčajne to zaberá, no už som to čiastočne skúsila a zatiaľ to zabralo len napol. Držte palce, pls.