kardinál Richelieu/kapitán Treville
fandom: The Musketeers BBC
venované Aliyi
Midnight
Obsah: Treville sa chystá navštíviť kardinála.
Poznámka: dnes len krátka mini-poviedka, lebo sa chystám začať písať ďalšiu kapitolu s Otcovskej lásky a časť k forbidden relationship.
hodnotenie
„Dobrý večer, Armand...“
Ten hlas ho prinútil otočiť sa
a odložiť rozčítanú knihu.
Dnes začal vyslovením jeho mena,
žiadna Eminencia, to znamenalo, že možno ešte má nádej.
Richelieu pomaly pokynul svojmu
milencovi, aby pristúpil bližšie k posteli.
„Dobrý večer,“ pozdravil ho aj
on, dnes nestál o žiadne zbytočné formality, aspoň nie také, ktoré by
priamo súviseli s jeho úradom.
„Sadni si ku mne...“ vyzval svojho
milenca.
Bol to ich tretí večer počas,
ktorého jeho kapitán prišiel tak ako sa na tom dohodli a on to zariadil
tak, aby mali súkromie a dostatok pohodlia na to, aby urobili ďalší krok.
Počas tých dvoch predchádzajúcich
večerov si jeho milenec udržiaval značný odstup a ešte ho istý čas trápil
svojou zdanlivou ľahostajnosťou a hnevom, no cítil, že postupom času jeho
pochybnosti ustávali a on sa k nemu dostával čoraz bližšie.
Len spolu hovorili, dotýkali sa jeden druhého
a bozkávali, kapitán ho dráždil
a rozpaľoval, ale vždy v tej pravej chvíli ustúpil a on, mu
dával čas, na to, aby sa medzi nimi opäť vytvorila tá krehká dôvera, ktorú
obaja potrebovali, aby mohli prekonať ten nepríjemný konflikt, do ktorého sa
dostali ich záujmy.
Treville poslúchol.
No sadol si len na okraj
a tak trochu rozpačito hľadel na bosé nohy svojho spoločníka.
„Bližšie,“ naliehal ďalej, keďže
veril tomu, že dnes medzi nimi opäť všetky hranice padnú.
Jeho kapitán si napokon ľahol k nemu,
prijal jeho príkaz bez väčších problémov a on pocítil jeho takmer mučivú
blízkosť.
Pozrel naňho a ich ruky,
ktoré boli doteraz oddelené sa opäť prepojili.
„Predpokladám, že dnes by sme
mohli... posunúť náš rozhovor do vyšších sfér...“ vyhlásil takmer s výzvou
v hlase, no dával si pozor, aby to neznelo priveľmi sebavedome.
„Dúfam, v to, Armand...“
Richelieu, opäť potešený tým,
akým tónom vyslovil jeho meno, ho jemne pobozkal na pery. Očakával tú
počiatočnú strnulosť, no dnes bol príjemne prekvapený tým, rýchlou a natoľko
vášnivou odpoveďou, spojenou s prudkým objatím, neboli nutné žiadne slová, potreboval len jeho,
svojho neohrozeného kapitána.
