názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Po liekoch, ktoré si
vzal bol mierne ospalý, preto sa presunuli do spálne, kde si spolu pozreli
film, on tak trochu podriemkaval, kým jeho milenci komentovali dianie na
plátne. Občas otvoril oči a venoval im pozornosť, no väčšinu filmu
jednoducho prespal v ich objatí. Najprv sa s tým pokúšal bojovať, no
neskôr, usúdil, že je zbytočné sa tým trápiť, spokojne privrel oči
a nechal sa zabaliť do prikrývok.
Matne však vnímal aj
pokračovanie rozhovoru tých dvoch, no ich hlasy boli len vzdialeným šepotom,
ktorý vnímal len okrajovo.
„Prečo si mu to
povedal?“ počul ako Sang Hee prešiel do útoku a jeho hlas vôbec neznel
priateľsky.
„Bolo to potrebné...“
chladne vyhlásil Kyoung-Ho.
„To si nemyslím, pozri
sa naňho, pozri na to, ako teraz vyzerá...“ hovoril potichu, no nebolo pochýb
o tom, že sa na svojho milenca veľmi hnevá, a to, že doteraz mlčal,
len kvôli tomu aby Min Suk nebol rozrušený ešte aj ich hádkou.
„On to zvládne...“
„Chcem, aby si ho
nechal na pokoji,“ Sang Hee sa pokúšal o rozkazovačný tón, ale znelo to
skôr rozkošne, než útočne.
„A čo ak to neurobím?“
„Ponesieš následky...“
ozvalo sa ďalšie zasyčanie.
„Ty sa mi pokúšaš
vyhrážať, chlapče...“ posmešný tón v jeho hlase nebolo možné prehliadnuť.
Min Suk svojho
staršieho milenca nevidel, no bolo mu jasné, aký výraz by nasadil, ak by chcel,
aby Sang Hee pochopil, že šliape po nebezpečnej pôde.
Mierne pootvoril oči
a nesúhlasne zamumlal.
„Nehádajte sa,“ vzlykol bolestne.
„Prepáč, už nebudeme...“
Pocítil ruku Sang Hee
vo svojich vlasoch, pomaly opäť zavrel oči a dovolil mu, aby ho aj naďalej
hladil.
Cez
jeho dotyky sa prepadával kamsi ďalej až za akúsi temnú oponu.
A tam
v diaľke, videl postavu odetú do školskej uniformy.
Váhavo
urobil pár krokov vpred, natiahol ruky pred seba a dotkol sa ho.
Pustil
sa do prudkého behu, no stále bol ďaleko, až príliš na to, aby sa k nemu dokázal
priblížiť.
Napokon
pocítil, ako sa tá postava presunula k nemu.
Hľadel
do prázdnych očí toho neľudského prízraku, krajšieho než kedykoľvek predtým no
nepochybne chladného a zúrivého.
„Prepáč
mi, prepáč... ja, chcel som dokončiť tvoju hru, ale oni mi to... nedovolili
to...“
„Ostaň
s nimi a nepribližuj sa k stanici... ostaň s nimi...“
opakoval ten prízrak takmer do omrzenia.
Srdce
mu prudko tĺklo akýmsi šialeným nadšením.
Bol
to on.
Jeho
príťažlivá a krehká podoba.
Jeho
oči, jeho hlas, na ktorý už takmer zabudol.
„Poslúchnem
ťa a už tam viac neprídem, ak ti to neželáš, len mi prosím ťa povedz, že mi
odpúšťaš, prosím... ja...“
Klesol
na kolená.
„Zabudni
na poslednú hru, nie je pre teba, nie je pre teba... A vyhýbaj sa jemu....
vyhýbaj sa mu, lebo on ... lebo on túži... túži po tvojej smrti... Odpúšťam
ti... Choď, musíš ísť... ty musíš...“
Min Su cítil, ako ho
nejaký zvuk vytrhol zo sna.
Prebudil sa, uložený v posteli,
vedľa dvoch mužov, ktorý sa vzájomne uspokojovali.
Jeden z nich musel
doňho zrejme nečakane vraziť, a preto sa tak prudko prebudil.
„Prepáč,“
ospravedlňujúco zamumlal Sang Hee.
Dýchal prudko a ťažko,
kvôli telu druhého muža, ktoré ho neúprosne zvieralo a Min Su videl ako
penis druhého muža neúprosne vstupuje do jeho spolužiaka.
Obrátil sa k nim a len
ich pozoroval.
Nemal v úmysle sa
dnes zapojiť do hry, chcel, aby sa zmierili, aby sa kvôli nemu nehádali.
Už získal to čo
potreboval, veril tomu, že to bolo on, že Sung Joon vstúpil do jeho sna, aby mu
pomohol zabudnúť na ten strach a obavy, ktoré zvierali jeho vnútro a nedovolili
mu dýchať.
Sung Joon mu odpustil.
Nebolo preňho väčšej
odmeny, než opäť vidieť svojho priateľa počuť jeho hlas a ubezpečiť sa o tom,
že ho napriek všetkému ešte stále miluje.
