pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Viktor mu venoval jeden z tých chápavých úsmevov.
„Ste skutočne veľmi láskavý, môj pane, ale pre mňa neexistuje žiadna iná
cesta, okrem smrti, ktorú by som rád zatiaľ oddialil...“ dal mu jasne najavo,
že nemá v úmysle o tom ďalej hovoriť a Ianto nenaliehal.
Pochopil, že nemá význam mu vysvetľovať takéto veci, pretože jeho názor na túto
záležitosť nebol ani zďaleka taký dôležitý ako sa zdalo. Vyzeralo to tak, že
ten muž je so svojim osudom aspoň čiastočne zmierený.
„To ma veľmi mrzí...“ zamumlal Ianto tak trochu rozpačito.
„Nemusíte sa kvôli mne trápiť, bude to v poriadku...“ ubezpečoval ho Viktor.
„Pokojne choďte za svojou rodinou...“
Ianto len zamračene prikývol.
„Postarám sa vám o to jedlo... neskôr sa uvidíme...“
Čo najskôr opustil tú izbu, výraz tváre toho muža ho znepokojoval,
celkovo bol z neho dosť nervózny a radšej ani nechcel myslieť na to,
čo bude nasledovať. Bál sa aj o Malcolma, keďže vedel, že vyjednávanie s tými
ľuďmi nepatrí ani zďaleka k príjemným záležitostiam.
No musel ešte vybaviť tú poslednú povinnosť, aby na to náhodou nezabudol.
Prešiel do kuchyne, vzal je Viktora jedlo a fľašu minerálky, zložil
to všetko na nízky stolík. Ten mladý muž mu len slušne poďakoval a spôsobne
sa pustil do jedla. No už sa viac nerozprávali, lebo Ianto sa už ponáhľal k deťom.
Tommy pozeral v televízii nejakú rozprávku a tváril sa pritom
mimoriadne dôležito a Thea k nemu okamžite pribehla len čo ho
uvidela.
„Ocko, budeš sa s nami hrať, však budeš...“
„Áno, samozrejme, že áno...“ povedal jej a vzal ju do náručia, keďže
si to od neho priam vyžadovala.
Dovolil jej, aby mu ukázala svoju bábiku a medvedíka, a takisto
aj detský čajový servis, s ktorý sa teraz hrala spolu s Naomi.
„Kam išiel otec?“ opýtal sa ho, Tommy, keď film skončil a aj on
teraz sedel pri nich.
„Šiel len niečo vybaviť, onedlho sa vráti...“
Ich starší syn sa zatváril tak trochu podozrievavo, no Ianto statočne
vydržal jeho merlynovský pohľad a nič viac mu neprezradil.
„Mohli by sme ísť von... trochu sa prejsť...“ navrhol napokon a Ianto
súhlasil.
Prechádzka na čerstvom vzduchu by mu mohla pomôcť utriediť si myšlienky a takisto
bol pomerne pekný deň, preto bola škoda, nevyužiť možnosť ešte sa tu trochu
porozhliadnuť.
Thea sa stále snažila dostať dopredu, kým Tommy tak trochu dôstojnejšie
držal krok s Iantom.
Boli vonku najmenej tri hodiny, prešli väčšinu centra, posedeli si spolu
v príjemnom chládku, hrali sa s loptou a vymýšľali pre deti
všelijaké hry, vrátili sa domov dosť neskoro, keďže popritom tak trochu
poblúdili a dlhšie im trvalo, kým sa dokázali vrátiť späť.
Malcolm bol už doma, napokon prišiel skôr než oni. A Ianto dúfal, že
má preňho dobré správy, no pred deťmi sa ho na nič spýtať nemohol a oni chceli,
aby sa im práve teraz venoval aj ich druhý otec.
Prenechal to teda jemu, šiel sa dať do poriadku a trochu si
oddýchnuť, predtým než, dôjde k tomu dôležitému rozhovoru.
Chvíľu si pospal, už to skutočne potreboval, a potom už len čakal na
svojho manžela, ktorý dnes mal na starosti uspávanie detí, keďže mu tá ich
prechádzka z pochopiteľných dôvodov unikla.
Keď sa konečne otvorili dvere a jeho manžel vošiel dovnútra, takmer
až nadskočil...
„Je... je všetko v poriadku?“ skutočne sa obával, že to dnes budú
musieť urobiť a on to nezvládne, bol si istý, že by to práve teraz
nedokázal ani keby chcel.
„Áno, Ianto, len pokojne...“ posadil sa k nemu, položil ruky na jeho
plecia a jemne mu naznačil, aby sa naňho pozrel.
„Dnes sa tým ešte nemusíme trápiť, podarilo sa mi získať čas...“
„Ako?“ hlesol Ianto a tváril sa stále dosť vyplašene.
Malcolm si ho k sebe spokojne pritiahol.
„Povedzme, že pomocou intenzívneho rozhovoru spojeného s logickými požiadavkami...“ odpovedal mu tak trochu neurčito, no napokon
dodal.
„Zmienil som sa o tom, že vzhľadom na Viktorovo povolanie, si nie
som istý jeho zdravotným stavom, a povedal som mu, že si želám nechať
svojich lekárov, aby mu urobili všetky kompletné vyšetrenia...“
„Takže zatiaľ ho nemusíme označiť?“
„Nie, nemusíme. Môj učiteľ uznal, že naša požiadavka je oprávnená. A keďže
tu na ostrove nemáme dôveryhodné zdroje, celá vec sa odkladá až do nášho
príchodu späť domov a aj potom to budem zdržiavať tak dlho, ako sa len
dá...“
Ianto cítil, ako sa mu uľavilo, no zatiaľ ešte nebolo vhodné sa z toho,
až tak veľmi tešiť, predpokladal, že toto riešenie je len dočasné a on by
rád získal nejaký trvalejší prísľub, podľa možnosti by sa nebránil ani tomu,
keby sa im nejakým spôsobom podarilo presvedčiť učiteľa, aby vo Viktorovom
prípade urobil výnimku.
„Musíme byť vďační aj za to,“ povedal napokon, Ianto keď si to celé
nechal prejsť hlavou.
Malcolm si k nemu ľahol a súhlasne kývol hlavou. Aj on bol
zrejme dosť unavený, aj keď to nedával až natoľko najavo.
