Material boy 16. kapitola 3/3

pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.

  Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 Pre Ell, Lilith.

***

Myoung-soo prespal takmer celé popoludnie, zobudil sa približne okolo jednej, slnko bolo už dávno vysoko, no on sa stále nedokázal odlepiť zo svojej postele. Pamätal si, že ho v noci niekto priniesol späť do jeho izby a pretože vedľa neho bola priehlbina po ďalšom tele, predpokladal, že jeden z jeho milencov pri ňom ostal spať.

Bol rád, že prikrývka je z takého jemného materiálu, lebo cítil svoje telo viac než zvyčajne, podobne ako vtedy, keď sa naňho všetci vrhli počas tej prvej noci v Danielovom dome. Ani teraz to nebolo o nič lepšie.

Tlmene zalapal po dychu, keď si uvedomil, čo všetko s ním v noci urobili. Podávali si ho medzi sebou, podobne ako neskôr aj Dennisa. Musel uznať, že bez jeho pomoci by zrejme ani len nedokázal vstať.  Jeho telo bolo citlivé, vzlykal, už len pri najmenšom pohybe, preto sa radšej pretočil na brucho a tlmene zakvílil, keď isté svaly proti tomuto prudkému pohybu poriadne zaprotestovali.

Chcel vidieť matku a spýtať sa jej na pár vecí, ohľadom toho muža, na ktorého si spomenul a mienil zájsť aj za svojou terapeutkou, no obával sa, že dnes to asi nebude možné, bol priveľmi ubolený na to, aby vôbec dokázal rozumne myslieť.

Oboma rukami pevne objal vankúš a ešte raz sa do toho oprel, no výsledok bol stále dosť neistý, keďže jeho telo mu odmietalo poslušnosť.

Trochu si oddýchol a chcel to skúsiť ešte raz, no zastavilo ho otvorenie dverí, cítil ako sa jeho tela dotklo svetlo.

Niekto pristúpil k žalúziám a rozhrnul ich. Našťastie len mierne a nie tak surovo, aby mu to podráždilo oči.

„Kyoung-pyo? Ty nejdeš do práce...“ opýtal sa ho tak trochu ostražito. Ešte stále si veľmi dobre pamätal, ako surovo s ním jednal počas minulej noci.

„Nie, dnes ostanem doma, kým sa Daniel bude starať o Dennisa, ja som si zvolil starostlivosť o teba, po včerajšej noci vás musíme trochu rozmaznávať?“

„Ja by som bol radšej, keby bol pri mne Daniel...“ zamumlal tak trochu panovačne, keďže neveril, že prišiel do jeho izby, len kvôli tomu, aby mu pomohol dať sa dokopy.

„Nie, to nebude možné... Dennis si naňho musí zvyknúť a bude lepšie, keď spolu teraz strávia viac času osamote...“

„Ja myslím... že sa o seba postarám sám... aj tak idem von... a nebudem potrebovať, aby...“

Kyoung-pyo si prisadol k nemu.

Položil na nočný stolík tú tácku, ktorú doteraz len držal v ruke.

Všimol si, že na nej niečo je, no radšej si to nijako zvlášť neprezeral, lebo sa obával, že by to mohlo byť niečo nepríjemné.

„Nebuď tvrdohlavý...“  napomenul ho mierne.

„Poslúchneš ma, lebo inak ťa nikam nepustím...“

„Ja nemôžem ti teraz poslúžiť, tak ma nechaj na pokoji... Včerajšia noc bola výnimka, ale...“ chcel argumentovať, že má voľno, no po včerajšku to bolo tak trochu zbytočné.

„Zdá sa, že si to vôbec nepochopil... Neprišiel som sem kvôli sexu, ale kvôli tomu, aby sme spolu trávili čas ako pár... Budem ti robiť spoločnosť a zbližovať sa s tebou... Len sex nestačí na to, aby to medzi nami dobre fungovalo... Myslel som si, že takto to chceš, že si želáš, aby si bol milovaný a aby sme sa ti venovali aj inak než v posteli...“

„Áno, ale ja...“ nevedel či si práve teraz želá, zbližovať sa s ním, no bolo viac než jasné, že on od svojho zámeru len tak ľahko neustúpi.

„Tak dobre... ale pôjdeme, kam ja budem chcieť...“ hlesol tak trochu roztrpčene, no Kyoung-pyo vyzeral spokojne a predpokladal, že ak k nemu bude slušný, možno sa mu podarí ich vzťah napraviť a neskôr už s ním nebude mať problémy.

„Najprv ťa teda, prezriem a uvidíme, či  vôbec schopný niekam ísť...“ jemne namietol jeho milenec a opatrne odsunul prikrývku.

Myoung-soo mal tak trochu obavy, no jeho milenec ho dôkladne ošetril, musel uznať, že tá masť, ktorú použil mu dosť pomohla.

Postaral sa aj o pár odrenín a škrabancov a tíšil ho v náručí, keď ošetrovanie trochu pálilo.

Keď bol napokon pripravený ako –tak rozumne fungovať, jeho milenec ho odprevadil do jedálne, kde si dali obed.

Po celý čas sa mu venoval a hovoril s ním s patričnou úctou, tak ako s členom vyššej spoločnosti, do ktorej patril aj on.

Bol obslúžený takmer kráľovsky a dostal všetko, na čo mal chuť.

Minulá noc zrejme zahojila rany na jeho egu a opäť sa k nemu správal ako k svojmu obľúbenému chlapcovi.

Myoung-soo po obede najprv zavolal na kliniku, no ukázalo sa, že stretnutie s matkou bude musieť o pár dní odložiť. Jej lekár mu tvrdil, že práve teraz nie je vhodný čas a bude lepšie, keď počká, kým mu zavolajú.

Skutočne sa veľmi zľakol, že sa s ňou stalo niečo vážne, no ubezpečili ho o tom, že ide len o chvíľkové zhoršenie, ktoré čoskoro opäť dostanú pod kontrolu.

Tak sa skontaktoval aspoň s terapeutkou, ale ani tá nemala voľný termín. Mohol čakať, že dnes mu to nevyjde tak, ako si to naplánoval.

Jeho milenci ho však zamestnávali natoľko, že len málokedy mal čas na seba a naposledy ešte ani nevedel, že by k nej práve teraz chcel ísť, keďže už sa cítil dobre a stačili mu už len občasné návštevy.

No objednal sa k nej na budúci týždeň, dali mu záväzný termín a dúfal, že tentoraz to už stihne. Bol pripravený im to riadne osladiť, ak by ho náhodou nechceli pustiť.

„Tak, kam to bude?“ opýtal sa ho Kyoung-pyo.

Doprial mu súkromie na to, aby mohol telefonovať, preto nevedel, ako dopadlo vybavovanie.

„Nuž, zdá sa, že máme voľné popoludnie...“

„Tak pôjdeme von, len tak, my dvaja...“ ponúkol sa bez váhania.

„Ja neviem...“  Myoung-soo sa stále ešte obával toho, čo by sa mohlo stať, keď spolu ostanú plne sami.