23. 8. 2014

Material boy 17. kapitola 1/3










pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.

  Hodnotenie



 Poznámka: pridala som aj tlačidlo na Material boy, kedže som akosi pozabudla naňho, ale už je tam.

 Pre Ell, Lilith.
„Máš strach?“ podpichol ho mierne.
„Áno,“ hlesol Myoung-soo.
Kyoung-pyo si ho k sebe priam láskyplne privinul.
„Už sa na teba nehnevám, maličký... Môžem ťa ubezpečiť o tom, že so mnou sa ti nič zlé nestane...“ prihováral sa mu opäť tým príjemným hlasom. A zasypával ho nežnými bozkami a ubezpečeniami, že má v úmysle len to, aby sa spolu dobre zabavili.
„Tak dobre,“ Myoung-soo mu chcel dať šancu, na to, aby mu dokázal, že sa naňho môže spoľahnúť aj ako na svojho priateľa. A dával si pozor, aby na ňom nebolo priveľmi vidieť to, ako ho potešilo, že ho požiadal o niečo také.
No aj tak trval na tom, aby doma nechali odkaz, kam presne pôjdu, Kyoung-pyo s tým súhlasil, podľa toho, čo napísal do odkazu si pre ich rande zvolil Čarovný park.
Jedno z najvyhľadávanejších miest, ktoré poskytovali možnosť pobytu na čerstvom vzduchu spojeného s ďalšími službami, ktoré mohli spolu využívať. Bolo to nové miesto, a on sám tam ešte nebol, no zachytil isté správy o tom, že je tam veľmi pekne a je často využívané mladými pármi, ktoré sa chcú spolu stráviť príjemné chvíle, v dostatočnom súkromí.
Tešil sa na to, aj keď to nechcel dávať priveľmi najavo, počas celej cesty autom, uvažoval nad tým, či ho tam skutočne zoberie a aké to tam bude... A po celý čas naňho tak trochu neisto pozeral, keďže do poslednej chvíle neveril tomu, že ide iba o obyčajné rande.
Až keď sa pred nimi vynorila vstupná brána a oni zaparkovali pred vstupnou bránou, a prešli cez ňu bez väčších problémov.
Myoung-soo musel uznať, že je to tam veľmi pekné, aj keď šlo o tak trochu pokojnejšie miesto určené skôr na rozhovory a romantické prechádzky, no dalo sa tam samozrejme objednať aj jedlo, ktoré si mohli buď vziať so sebou, alebo neskôr zjesť v reštaurácii, ktorá bola súčasťou tohto komplexu.
Ani jeden z nich nebol zatiaľ hladný,  tak si objednávku nechali až na neskôr a spoločne sa vybrali na prieskum Čarovného parku.
Myoung-soo musel uznať, že tam bolo veľmi krásne, všetko tam príjemne voňalo, vzduch bol čerstvý a svieži a on sa cítil veľmi dobre, hlavne preto, že ho jeho partner držal za ruku a všetko mu tam poukazoval.
Nejaký čas strávili, objavovaním tohto miesta a výberom aktivít, ktorým by sa chceli venovať. Bolo to veľmi príjemné a na všetko mali dostatok času, lebo jeho partner sa nikam neponáhľal, skôr to vyzeralo tak, že sa aj on nechal okúzliť jeho nadšením.
„Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ začal napokon, keď sa už vzdialili od obsluhy, a tak trochu sa  poprechádzali pri jazierku, v ktorom plávali akési červené rybičky.
„Áno, samozrejme...“
„Ja chcel by som toho o tebe vedieť viac, čo máš rád? Čo ťa baví? A tak... Neviem ani ako vlastne tráviš voľný čas...“
Kyoung-pyo naňho spokojne pozrel.
„Väčšinu svojho voľného času trávim teraz s tebou...  Dalo by sa však povedať, že popri mojej práci, aktívne športujem, dlhšiu dobu sa zaujíma o taekwondo, no teraz už len príležitostne, ale keď som bol mladší zúčastňoval som sa aj na súťažiach...“
„Mohol by si ma tam niekedy zobrať, rád by som ťa niekedy videl... lebo si to neviem, tak celkom predstaviť...“
Myoung-soo o tejto jeho záľube skutočne ešte nepočul, príjemne ho to prekvapilo, keďže takéto veci považoval za vzrušujúce, aj keď jeho rodičia by mu nikdy nedovolili trénovať podobnú techniku, lebo si mysleli, že je v tomto ohľade až príliš krehký.  No rád by sa pozrel na to, ako to jeho partnerovi ide.
„Niekedy pôjdeme spolu, zoznámim ťa aj s mojím učiteľom, ak budeš chcieť...“ prisľúbil mu Kyoung-pyo.
Myoung-soo prikývol, no nemal čas o tom, čo sa dozvedel priveľmi premýšľať, lebo dostal otázku tentoraz on.
„A ty? Čo je vášňou pre teba Myoung-soo?“
Mierne očervenel a sklopil zrak.
Pretože vedel, že ho práve teraz asi najviac zaujímajú isté veci, o ktorých nie je zvykom len tak verejne hovoriť.
„Nie som si istý, mama sa vždy bála, že sa mi niečo stane, nedovolili mi takmer nič robiť...  Aspoň nič, čo by stálo za reč...“ vyhlásil takmer mrzuto a tak trochu tomu mužovi závidel, že on mal možnosť naučiť sa aspoň bojovať.
„Možno sa nám podarí niečo spolu objaviť, ak budeš mať záujem...“ navrhol mu provokatívne.
„Možno budem,“ pripustil Myoung-soo a úspešne nasadil výraz ľadového princa, aby ho ubezpečil o tom, že sa neuspokojí len tak s hocičím.
Jeho starší milenec ho zdvihol do náručia a nežne ho pobozkal. Objal ho okolo krku a nechal sa láskať.
O tom, že tejto činnosti sa chce venovať vo veľkom ani trochu nepochyboval.
Dovolil mu, aby ho zložil na zem až po dlhšej dobe a aj to len kvôli tomu, lebo si chcel pozrieť predstavenie, ktoré začínalo v druhej časti parku.
Pripojili sa k ďalším párom, ktoré si tiež zvolili túto aktivitu a presunuli sa k miestam na sedenie, ktoré si rezervovali.
Myoung-soo sa mu posadil na kolená, a po celý čas cítil na tele jeho nežné bozky a dotyky, počas historickej hry o vojne a láske, ktorá sa odohrávala pred nimi, prebiehala ďalšia na ich VIP miestach, z ktorých dobre videli na scénu no zároveň, boli ukrytý pred ostatnými pármi, tak ako to tento park zábavy sľuboval.