31. 8. 2014

Material boy 17. kapitola 3/3







pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.

  Hodnotenie



+ poznámka: zapojila som sa do dňa neprečítaných kníh, bližšie info o  tom o čo ide nájdete  tu 
(v podstate je to súťaž o poukážky na knihy a tak)


 Pre Ell, Lilith.
„Tak dobre, ale ja pôjdem prvý...“ nedal sa tak úplne zastrašiť ani takýmito požiadavkami.
Dennis prikývol a dovolil mu prejsť.
„Dobrú noc...“ pozdravil im.
A potom už Myoung-soo doslova bežal do svojej izby.
A v hlave sa mu už začínal prehrávať plán, čo by mal urobiť, aby táto noc dopadla podľa jeho predstáv.
Čo znamenalo, dobrý spánok a momentálne žiadny sex.
Možno práve preto sa tak veľmi poponáhľal s tým, aby dnes vôbec nevyzeral dospelo a už vôbec nie vzrušujúco.
Dal sa do poriadku takmer v rekordnom čase a s uterákom omotaným okolo bokov, rýchlo zamieril do skrine, vytiahol jednu z tých pohodlných pyžám, ktoré si kúpil, keď ešte horlivo čítal Harryho Pottera.
Bol rád, že si ho napokon nechal poslať z domu, lebo práve dnes bolo dôležité, aby si niečo také obliekol.
Jednak preto, že v tom vyzeral tak nevinne a takmer až detsky a takisto aj kvôli tomu, že bolo pomerne decentné a zahaľovalo úplne všetko.
Dlhšie čierne nohavice a voľné tričko, si na seba natiahol bez dlhého premýšľania a v čo najkratšom čase sa schoval do postele.
 Natiahol na seba prikrývku a znepokojene privrel oči.
Dennisov príchod neostal nepovšimnutý, aj keď mu dal zjavne dosť času na to, aby sa na to pripravil.
 Pocítil jeho telo pri svojom.
Posteľ sa pod ním, pohla no nezaznamenal nič, čo by mu mohlo spôsobiť problémy.
No aj tak sa akosi mimovoľne zachvel.
„Len pokojne, neboj sa ma...“ pocítil ako si ho Dennis obrátil k sebe a mierne odhrnul prikrývku.
Pri pohľade naňho bol zrazu až príliš svieži.
Pretože jeho prvý pán vyzeral dosť dotknuto a v jeho očiach bolo niečo, čo tam predtým len párkrát matne zahliadol.
„Prepáč...“ zamumlal potichu, aj keď nevedel, za čo sa vlastne ospravedlňuje.
„To ja by som sa ti mal ospravedlniť, teraz už viem, ako sa cítiš, keď...“ zmierlivo odvetil Dennis.
„Mrzí ma, že som ťa vystrašil, ale pred nimi som sa musel tráviť tak, akoby som sa ti chystal niečo vyviesť, aby si nemysleli, že ma to položilo...“
Myoung-soo tam chvíľu ležal s ústami mierne pootvorenými od prekvapenia.
Skutočne očakával, že sa tam doňho pustí.
„Tak ako sa cítim?“ vyzval ho.
Dennis naňho vážne hľadel.
„Dobre, ale zároveň zle...“ vyhlásil napokon.
Myoung-soo prikývol.
Bolo to veľmi stručné vysvetlenie, no zároveň dostatočne výstižné na to, aby pochopil, že to čo povedal, skutočne myslí vážne.
„Myslel som si, že budeš zúriť...“
„Zúril som, ale ani nie tak na teba, ako na seba, ja som celú túto vec spustil, ja som ťa donútil, aby si...“
„Teraz už na tom nezáleží, už nie je možné to zastaviť, tak to radšej priveľmi nerozoberaj...“ odsekol chladne.
„Radšej mi povedz, aké to bolo s Danielom? Si v poriadku alebo?“ náhle cítil zvláštnu spolupatričnosť spojenú s ním.
A možno preto, že práve teraz bol aj on tým, kto spoznal druhú stranu mince, mali k sebe teraz omnoho bližšie než kedykoľvek predtým.
„Daniel je bastard, on...  je omnoho nebezpečnejší, než som si myslel... Ale to ako, bože on skrátka... chcem ho mať opäť v sebe, on skrátka...“
Myoung-soo chápavo prikyvoval. A venoval mu jeden z tých sprisahaneckých úsmevov, ktoré si vymieňal s Danielom.
„Rozumiem ti.“
„Nie je to správne, ja by som sa tak nemal cítiť...“ prišli opäť tie známe pochybnosti, ktoré Dennisa trápili.
„To je v poriadku, nebuď na seba taký prísny, užívaj si to, čo nám Daniel ponúka a nenechaj sa ničím obmedzovať. A nezabúdaj, že aj ty máš nárok naňho, sľúbil to predsa a pokojne to od neho môžeš vyžadovať.“
„Teším sa na to,“ priznal Dennis.
Bolo na ňom vidieť, že ešte stále má isté zábrany, ale Myoun-soo tušil, že už je nadlomený a nechýba veľa, aby to mu úplne podľahol.
Aj on cítil radosť, ale úplne z iného dôvodu.
Ich spoločný plán s Danielom vychádzal veľmi dobre, jeho milenci sa s ním opäť začínali zbližovať, veril tomu, že čoskoro ich už bude mať pod kontrolou a tým získa omnoho lepšie podmienky na to, aby svojich milencov mohol lepšie ovládať.
Obaja prišli k nemu.
Pripravoval sa na posledný ťah a už sa toho okamihu nemohol dočkať.