pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby
si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z
otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom
vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
„Myslím, že sa mala pridať na jeho
stranu...“ Myoung-soo tak trochu neúprosne okomentoval dej hry, keď spolu
večerali, v hornej časti, na jednom z tých súkromných balkónikov,
spojených s reštauráciou, ktorú si vybrali.
„Tak by to podľa teba malo byť?“ opýtal
sa Kyoung-pyo, tak trochu provokatívnym spôsobom.
„Milovala ho... Myslím, že záležalo iba
na tom...“ hovoril o tom s toľkou vášňou, celého ho to rozpálilo,
lebo on sa do príbehov vžíval rád, dovolil im, aby ho pohltili a potlačili
v ňom jeho zvyčajný chlad.
Kyoung-pyo si nabral trochu viac ryže
a pritom z neho nespúšťal oči. Cítil jeho pohľad a užíval si to,
že tam môže len tak sedieť bez toho, aby od neho očakával niečo viac, bolo to
príjemné a oddýchol si, cítil, že jeho telo potrebovalo aj tento druh
nevinnej pozornosť, rovnako ako fyzický kontakt, ktorého mal viac než by si
momentálne prial.
„Aj on ju zrejme miloval, ale okolnosti
im nepriali... boli nepriatelia, a ona sa musela rozhodnúť...“ líca mu
takmer horeli, bol celý nadšený tým, že je tak dlho vonku so svojím priateľom
a zhovárajú sa o hre, ktorú mali možnosť sledovať.
„Čo by si urobil ty na jej mieste?“
opýtal sa ho.
Myoung-soo sklopil zrak.
„Nie som si istý, ale asi by som
nedokázal opustiť milovanú osobu a zachovať sa správne, skrátka to nemám v povahe...“
pošepol mu.
Kyoung-pyo mu venoval len mierne
prikývnutie spojené s veľavýznamnými pohľadmi, ktoré si užíval, bol k nemu
dnes úprimný a na nič sa nehral, cítil zároveň akúsi zvláštnu ľahkosť,
akoby sa časť jeho bremena kamsi vytratila.
„Ani ja nie. Vyžaduje si to ten druh
sily, ktorým ja sám nedisponujem,“ pripustil napokon aj on.
A Myoung-soo naňho takmer dychtivo
hľadel, akoby očakával, že teraz tú milovanú osobu dokonca aj pomenuje, ale
jeho milenec mlčky ďalej jedol a občas ho o očku sledoval.
„Ale aj tak to bolo veľmi pekné, ďakujem
ti, že si ma sem zobral...“ zamumlal pochvalne, keďže aj tunajšie jedlo mu
padlo dobre a na čerstvom vzduchu rýchlo získaval stratenú energiu. Prial
by si, aby sa mu takto venoval čo najdlhšie, nechcel, aby sa to skončilo.
„Nemusíš mi ďakovať, Myoung-soo, aj pre
mňa to bola veľmi príjemná skúsenosť...“
oplatil mu jeho kompliment a chvíľu tam obaja len sedeli, užívali
si ten príjemný výhľad.
„Je ti zima?“ opýtal sa ho, na ceste k autu,
ktoré na nich už čakalo, keďže dnes už vyčerpali svoj čas a mali by sa
vrátiť domov.
„Áno, trochu...“
Kyoung-pyo si vyzliekol svoju bundu.
„Nie, to nemusíš...“ krútil hlavou
Myoung-soo aj, keď ho toto gesto veľmi potešilo.
„Ja chcem...“
Jeho milenec sa k nemu sklonil,
obliekol mu ju a poriadne ho pozapínal, cítil jeho starostlivé ruky na
svojom tele, rozohralo to v ňom príjemné pocity, a chtiac či nechtiac
musel pripustiť, že jeho druhý milenec dokáže byť veľmi starostlivý a pozorný,
ak má k tomu dobrú motiváciu.
„Ľúbim ťa...“ povedal, len tak
bezmyšlienkovite, akoby o nič nešlo, lebo mu nechcel stále len za všetko
ďakovať.
„Svojím spôsobom aj ja teba...“
pripustil Kyoung-pyo a opatrne ho prepustil zo svojho objatia, no netrvalo
dlho a opäť ho držal za ruku, ani na chvíľu ho počas tohto ich rande
nespustil z dohľadu a správal sa k nemu skutočne ako k nejakému
vzácnemu pokladu.
„Tak ma potom dnes nevezmi k Danielovi,
ja chcel by som dnes spať iba s tebou a aby sme boli celkom
osamote...“ už sa ho prestal báť, dokázal ho presvedčiť o tom, že mu
neublíži, a veril mu, chcel mu dnes veriť a ubezpečiť sa o tom,
že budú môcť byť spolu aj napriek tomu ich poslednému konfliktu.
„Budeme musieť ísť k nemu,
maličký... Ak ťa večer neprivediem domov, začnú na nás žiarliť... Okrem toho
mám dnes večer stretnutie s Danielom a nedá sa to odložiť, možno
nabudúce, keď sa s nimi na tom vopred dohodnem,“ namietol jemne.
Myoung-soo tak trochu namrzene prikývol,
nepáčilo sa mu to, ale jeho priateľ mu v tomto nemienil vyhovieť a on
nechcel, aby sa dnes pohádali.
No aj tak po ceste domov po celý čas len
mlčal a takmer mu nevenoval pozornosť, pretože nechcel, aby si myslel, že
sa kvôli jednému príjemnému posedeniu úplne odovzdá do jeho rúk.
Doma na nich čakali obaja milenci, Dennis
sa tváril trochu utrápene, nič nehovoril, len urazene posedával na svojom
mieste a mračil sa.
No Daniel ten im okamžite šiel na proti.
Myoung-soo protestne vzlykol, keď si ho
posadil do náručia a ukradol si od neho bozk.
Spoločne skončili vo veľkej obývačke pri
krbe, v ktorom horel oheň.
„Ako ste sa mali?“ opýtal sa ich.
„Dobre, ale ja nechcem...“ pokúsil sa vymaniť z jeho objatia,
Daniel a on spolu zvyčajne vychádzali dobre, no práve teraz nemal náladu
sedieť na jeho kolenách.
„Nechceš? Ale prečo? Nič som ti predsa
neurobil...“ díval sa naňho prísne a Myoung-soo zrazu nevedel, čo by mal
povedať.
Práve teraz sa totiž otvorene postavil
svojmu zvyčajnému spojencovi, no možno to bolo tým, že Danielove túžby mu práve
teraz nehrali do karát.
„Dnes nie, prosím...“
„Neboj sa, nič sa ti nestane, je to len
bozk na dobrú noc, nič viac...“ ubezpečoval ho Daniel.
Ani trochu ho to neupokojilo, na to ich
už všetkých poznal až príliš dobre.
„Tak ja teda, pôjdem spať... a ehm...“
„Samozrejme, maličký, ak si unavený, tak
pokojne môžeš ísť...“ prepustil ho zo svojho objatia, len tak, akoby vôbec o nič
nešlo.
Dennis vstal.
„Idem s tebou,“ vyhlásil mrazivo.
„Tak som to nemyslel, ja chcem ísť
sám...“ pozrel na Kyoung-pyo akoby uňho
hľadal oporu, ale on sa len usmial.
„Dohodli sme sa tak, Dennis súhlasil s tým
naším výletom, len pod podmienkou, že noc stráviš s ním.“
