pár: Harry
Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
obsah:
Po poslednom boji s Temným pánom,
smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia
mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich
zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom
profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...
poznámka: mala som chuť začať písať túto poviedku a akosi som nemohla
odolať, ale kvôli momentálnej vyťaženosti bude zatiaľ vychádzať len raz
za 2 týždne. (skôr len vtedy, ak nebudem mať inšpiráciu na nič iné)
poznámka: kapitola sa počíta už do ďalšieho týždňa, čiže ďalší týždeň je týmto pádom vybavený
hodnotenie
Pre Lilith, Weras, Mononoke, Profesor.
Jeho spálňa.
Miesto, do ktorého
okrem laboratória vniesol časť svojej osobnosti.
Kým ostatné
miestnosti boli, akoby vystrihnuté z katalógu, ktorý prišiel spolu
s prístavbou, do tohto priestoru
skutočne investoval väčšinu svojho úsilia.
Jeho hostia,
nepochybne očakávali, niečo na štýl zlovestnej a tmavej jaskyne, on
však použil isté prvky zo svojho
rokfortského bytu a prispôsobil ich k tomuto priestoru tak, aby sa tu
cítil pohodlne a takmer ako doma, niektoré farby z tej pôvodnej
vypustil a nahradil ich inými, ktoré boli pre tento priestor vhodnejšie,
celkovo to vyzeralo dobre, aj napriek tomu, že stavil skôr na kombináciu
tmavších farieb.
No všetko bolo
skombinované veľmi starostlivo a nenachádzali sa tu žiadne rušivé prvky,
ktoré by mohli vyvolávať nepokoj, či akékoľvek nepohodlie. Bolo to jeho
útočisko, so všetkým, čo k tomu patrilo.
Vrátane
pobiehajúcich detí a jedného muža, ktorý sa tiež dosť rozpačito obzeral po
miestnosti.
„Kam mám položiť elixíry?“ opýtal sa ho
Potter.
„Na stolík...“
Mladý muž
prikývol a opatrne povyberal z tašky všetko potrebné. Severus ho
sledoval a dával dobrý pozor na každý jeho krok.
Deti sa medzitým
prechádzali po jeho izbe.
Dovolil im to
pod podmienkou, že sa nebudú ničoho dotýkať a on sám, si sadol na svoju
posteľ.
Bola
dvojlôžková, a napohľad úplne obyčajná, ale on vedel, že chce túto posteľ,
hneď ako ju po prvý raz uvidel.
Vtedy, keď ju
kupoval, myslel hlavne na svoje pohodlie a na to, aby ani po nočných
morách neskončil na zemi.
Nie vždy mal
silu na odblokovanie zlých snov. Po tých mesiacoch, keď bol väznený, padol
takmer na úplne dno svojich rezerv. Bolo jednoduchšie nasadiť kúzlo proti pádu
na širšiu posteľ, stačilo len malé varovanie a on sa už potom automaticky
posunul ďalej, nebolo nutné, aby ho to až tak pevne zovrelo, akoby sa to stalo
na menšej jednolôžkovej posteli.
„Máš to tu
pekné...“ pochválil ho Harry, keď sa napokon obrátil k nemu, no pohľadom
dával pozor na deti.
Stroho prikývol.
„Prepáč, ja...
ani som sa nespýtal, či ti môžem tykať, ale predpokladám, že keď teraz ty tykáš
mne... Mohol by som aj ja...“
Severus naňho
chvíľu upieral tie svoje čierne oči.
Skutočne práve
on bol tým, kto s tým začal a nemalo cenu sa pokúšať z toho
teraz vykrútiť.
„Budem si na to
nejaký čas zvykať, ale predpokladám, že formality medzi nami sú za daných
okolností irelevantné...“
„Takže môžem?“
ešte raz sa opatrne spýtal Harry.
„Áno, môžeš, ale
nepreháňaj to...“
„Severus...“
vyslovil jeho meno a usmial sa naňho.
„Práve o tom som hovoril, aby si to
nepreháňal...“ napomenul ho prísne.
Harry si
z toho ako vždy nič nerobil.
„Tykáme si všetci a hotovo, sme predsa
rodina...“ povedal napokon Albus
Severus.
Lily tiež
súhlasne prikyvovala.
James sa tváril
tak trochu rozpačito, no ani on neprotestoval.
Sadli si
k nemu, spoločne s Harrym.
A on im to
dovolil.
Nenamietal ani
jediným slovom, aj napriek tomu, že si nebol istý tým, že by ho mali považovať
za svoju rodinu.
No nedokázal
pred nimi len tak zabuchnúť dvere.
Samého ho to
prekvapovalo, no práve teraz túžil po spoločnosti iných ľudí, aby nemusel
myslieť na to, čo by sa ešte mohlo stať.
Stále bol jedným
z podozrivých v prípade, ktorého okolnosti takmer ani vôbec nepoznal,
no dnes na to myslieť nechcel.
Zatlačil to
kamsi do úzadia a pokúšal sa sústrediť
svoju pozornosť na ľudí, ktorí ho obklopovali.
Dovolil, aby sa
Potter posunul k nemu na pravú stranu, ležali teraz vedľa seba.
Tak blízko, že
by sa mohol po ňom natiahnuť, keby chcel.
No nemal to
v úmysle.
Aj tak sa ho už
dotýkal viac než dosť.
Žiadnu inú osobu
neobjímal tak dlho, a už vôbec nie dvakrát počas jedného jediného dňa.
„Vyspite sa,
Potter, dohliadnem na deti...“ povedal mu, keď si všimol, ako mu začínajú
klesať viečka.
Tie jeho
opuchnuté oči ho priam prosili o poskytnutie akejkoľvek úľavy. Nedostatok
spánku sa naňho podpísal a on mienil dohliadnuť na to, aby sa poriadne
vyspal.
„Nie, to nie je
potrebné... ja...“
Bránil sa tomu,
no Severus neúprosne trval na svojom, až kým jeho spoločník napokon nezavrel
oči.
Netrvalo dlho
a mal možnosť počuť jeho pravidelný dych. Mladý muž sa spokojne obrátil na
druhý bok.
„Ocko spí...“ šepla Lily.
„To je škoda,
mysleli sme si, že sa bude s nami hrať...“ sklamane odvetil Albus Severus.
„Ja sa
s vami budem hrať,“ povedal im Snape.
„Tak dobre,
ukážeme ti novú hru, ktorú nám priniesol strýko Ron...“
Lily
a Albus Severus šli po ňu.
***
„Mám desať
bodov...“ tešila sa Lily.
„A ja som
prehral súboj s trolom, to vôbec nie je fér...“ James nespokojne držal v rukách svoju
kartičku.
Albus Severus
hádzal práve hádzal kockou, jeho postavička nadšene poskočila, o pár
políčok.
Severus Snape
pozoroval svoju figúrku, ktorá dve kolá stála zapadnutá v akomsi kúzelnom
močiari. Nebola to práve intelektuálne zameraná hra, ale deti to zamestnalo
takmer na dve hodiny a on mohol len pokojne oddychovať, keďže figúrka sa
pohybovala aj zaňho a hádzanie kocky nebolo vôbec náročnou činnosťou.
Po ďalších dvoch
kolách, prešiel na políčko číslo 5, na ktorom ho čakala vedomostná hádanka,
ktorú hravo vyriešil a postúpil ďalej do čarodejníckej Gringottbanky, kde
si mal uložiť peniaze do svojho trezoru.
Potter celú hru
prespal. Prebudil sa, až keď im priniesli jedlo. Severus sa postaral o to,
aby objednávky boli nastavené týždeň dopredu, aj bez toho, aby to musel stále
zadávať. Preto už len stačilo prevziať objednávku od škriatka a mohli
začať jesť.
Všetci zamierili
do jeho kuchyne, kde prestreli na stôl a sadli si k jedlu.
„Potrebujete
s niečím pomôcť?“ opýtal sa ho Potter, vyzeral už omnoho lepšie, no stále
na ňom bolo badať, že by si mal ešte dopriať pár hodín.
„Nie, ďakujem...“
Zdvorilo
odmietol.
Nemal
v úmysle dovoliť, aby ho Potter obskakoval, použil svoju zdravú ruku na
to, aby a najedol, stále ešte obklopený deťmi a Potterom, ktorý
okupovali jeho časť domu.
Deti sa nenútene
zhovárali s otcom aj s ním, smiali sa, a občas do seba štuchali,
aj napriek tomu, že ich Harry napomínal a vysvetľoval im, ako majú správne
stolovať.
Netrvalo dlho
a taniere boli prázdne. Deti všetko s chuťou zjedli a ani
dospelí sa nedali zahanbiť. Hoci Severus jedol len po malých sústach, lebo jeho
žalúdok bol tak trochu podráždený, tou dvojdennou absenciou normálneho jedla.
Cez otvorené
okno dovnútra vletela akási sivastá kôpka
peria.
Félix, ktorý
priletel do miestnosti, a upútal
pozornosť detí už len tým, ako tvrdo pristál na stole.
„Čo mu je? On sa
opil...“
Smial sa James,
keď si všimol, ako sa ten zvyčajne dôstojný vták tak trochu kolíše so strany na
stranu.
„To si
nemyslím...“
Severus zdravou
ruku prisunul Félixa bližšie k sebe.
Siahol na jeho
krídla, boli neporušené, mal len trochu rozstrapkané perie, no aj tak nemal
dobrý pocit z toho jeho zvláštneho výrazu. Neobvyklej farby jeho peria, a toho
ako opuchnuto vyzeral.
„Myslím si, že
ho zasiahlo zaklínadlo...“
„Bude mu zle?“
zaujímala sa Lily.
„Nie som si
istý... Musíme ho otestovať... Harry, mohol by si ísť do môjho laboratória
a priniesť mi testovacie papieriky, sú v hornej skrinke
s nápisom testovacie pomôcky, je úplne napravo...“ zakázali mu priamy
kontakt s mágiou, preto to musel urobiť on.
Laboratórium
naposledy nechal nezapečatené, lebo nemal čas sa o to postarať
a nepredpokladal, že sa zhruba o pol hodinu nebude môcť vrátiť späť.
„Hneď to
prinesiem...“
Harry opustil
kuchyňu.
Deti sa zhŕkli
okolo Félixa a obzerali si ho.
Stále sa tak
zvláštne potácal a nakláňal a z jeho hrdla občas vyšiel pridusený
škrekot. Takmer akoby cítil nesmiernu
bolesť, nehovoriac o tom, že jeho hlava nadobudla takmer dvojnásobnú
veľkosť...
„Kto mu mohol
ublížiť, je predsa taký roztomilý...“ ľutovala ho Lily.
„Niekto možno
potreboval jeho slzy...“ chladne skonštatoval James.
No Severus
vedel, že to nebola dobrá voľba, lebo nemali také spoľahlivé účinky ako
predtým.
Kontakt s nimi
vyvolával istú formu znepokojenie a úzkosti, s ktorou počas svojho
liečenia bojoval dosť dlho.
Harry sa vrátil
s papierikmi a roztokom, ktorý bol k nim priložený.
„Tu to je, ale teraz by si nemal...“ hľadelo
naňho tak trochu s obavami.
„Urobíš to ty.
Vyber jeden z papierikov, urobíš základný test podľa mojich pokynov...“
Deti odsunuli
taniere a všetci s napätím pozorovali, ako Harry testoval Fénixa.
Podľa testu bol
zasiahnutý jednou z tých nepríjemných kliatob, ktoré by dokázal potrápiť
aj dospelého čarodejníka.
Ukázal papierik
Severusovi a ten mu okamžite vydal ďalší príkaz.
„Tretia skrinka
napravo, druhá polica, je tam Tonikum na zbavenie nežiadúcej mágie. Malo by to
stačiť na to, aby sa pozbieral...“
Harry odniesol
papieriky a vrátil sa s akousi malou červenou fľaštičkou.
Félix trochu
protestoval, keď bol prinútený požiť pár kvapiek, no po pár minútach sa jeho
pohyby opäť skoordinovali, jeho perie pomaly začalo nadobúdať tie správne
farby, vydesené škriekanie ustalo a opuch na jeho hlave začínal miznúť.
***
Neskôr...
Severus zdvihol
zrak od nahusto popísaných stránok knihy Minimalistická
mágia a jej využitie pri tvorbe ochranných kúzel, zväzok druhý, rozšírené
vydanie.
Pohľadom prešiel
po nízkej postave, odetej do jedného z jeho mierne vyblednutých sivých
županov. Potter práve absolvoval zoznámenie sa s jeho kúpeľnou a mal na sebe jeden z tých špeciálnych.
Látka sa dokázala prispôsobiť akejkoľvek postave, keďže šlo o takzvané univerzálne číslo.
Mladý muž
nerozhodne zastal pred ním, jeho chvejúce ruky skončili siahli na uzol, ktorý
mal na opasku.
„Pokojne si
môžeš ísť do svojej spálne po veci na prezlečenie, nepredpokladám, že by ti to
mohlo uškodiť.“
„Ja... rád spávam nahý...“
Severusove
čierne oči si ho opäť nemilosrdne premerali.
„Vskutku to je jedna z tých informácií,
ktorú si mi mal poskytnúť skôr než som súhlasil, že môžeš u mňa stráviť
noc...“
„Zmenilo by sa
tým niečo...“
Potter mierne
zvesil uši a jeho tvár prezrádzala veľké znepokojenie a obavy.
„Nepochybne by
som ti povedal, čo preferujem ja...“
nadvihol prikrývku, keďže kniha bola dosť veľká a zakrývala väčšiu
časť jeho hrude, nebolo dobre viditeľné, to čo mal oblečené, tak ju radšej
odsunul a odhalil svoj dlhší nočný odev, podobný tomu, v ktorom ho
raz zahliadol na Rokforte, keď sa odohral ten pamätný incident s vajcom,
ktoré získal počas trojčarodejníckeho turnaja. Severus o tom vedel, lebo
Potter mu v slabej chvíli porozprával o tom, ako sa zasekol na jednom
zo schodov.
„S tým sa
dokážem zmieriť...“ zamumlal Harry tak trochu rozpačito.
Začínal sa
obávať toho, že tá košeľa nie je preňho prekážkou, ale skôr ďalšou výzvou.
„Ja tiež,
Potter... Tak už poď, alebo máš v úmysle tam zapustiť korene?“ opýtal sa
ho netrpezlivo.
„Hneď som pri
tebe...“ potichu hlesol Potter.
Mladý muž uzol
pomaly rozviazal, vyzliekol si župan,
uložil ho na stoličku a opatrne k nemu vkĺzol do postele.
