Otcovská láska 14. kapitola

pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 

Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

poznámka: mala som chuť začať písať túto poviedku a akosi som nemohla odolať, ale kvôli momentálnej vyťaženosti bude zatiaľ vychádzať len raz za 2 týždne. (skôr len vtedy, ak nebudem mať inšpiráciu na nič iné)

varovanie: korektúra urobená
poznámka: kapitola sa počíta už do ďalšieho týždňa, čiže ďalší týždeň je týmto pádom vybavený

hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

Pre Lilith, Profesor, weras.

Severus dočítal posledný odsek týkajúci sa prípravy kúzla, ktoré chcel po svojom vyliečení neodkladne vytvoriť.

Považoval takmer za nutnosť pridať aj  doplňujúce formulky, ktoré by mohli byť veľmi prospešné vzhľadom na to, čo všetko bude musieť urobiť, aby dosiahol tú správnu konzistenciu... Práve chcel prejsť na ďalšiu stranu, k podrobnému nákresu, ktorý síce nijako zvláštne nepotreboval, ale ešte nejaký čas mienil hľadieť do knihy a čakať na to, kým sa jeho spoločník uvelebí na svojej strane. Jeho budúci milenec však mal zrejme o vymedzení osobných hraníc úplne iné predstavy.  Došlo mu to, keď sa mladík k nemu aj napriek košeli pritisol.

 „Potter?“

„Áno, Severus?“ opýtal sa tým nevinným tónom hlasu a hľadel naňho úplne pokojne, akoby bolo prirodzené, že sa práve on chce túliť k zvyčajne nepriateľskému majstrovi elixírov. Pričom jedna z jeho rúk len tak mimovoľne  prekĺzla pod prikrývku.

Pocítil ju na svojej hrudi, a aj cez tú tenkú látku vnímal, ako jeho telo reaguje na mužov dotyk. Tak trochu stuhol a čakal na to, čo príde.

Nebol zvyknutý na ľudí vo svojej posteli, jeho milenci sa s týmito vecami nikdy veľmi nezdržiavali, kontakt medzi nimi bol skôr strohý a neosobný a nikto z nich sa k nemu nesnažil túliť a pokúšať sa o dotyky, ako to práve teraz robil Harry.

„Čo máš v úmysle?“ opýtal sa podozrievavo.

„Rád by som vedel, čo čítaš, mohol by si mi o tom porozprávať  a popritom ma držať... veľmi sa mi to páči, keď môžem byť blízko teba...“ pošepol mu bez najmenších okolkov. Severus tlmene zalapal po dychu, keď jeho ruka skĺzla nižšie a nekompromisne siahla pod tú jeho ochrannú košeľu, ktorá práve teraz veľmi neposlúžila svojmu účelu.

„Nepredpokladám, že minimalistická mágia je odbor, ktorý by práve teba mohol zaujímať,“ profesor sa pokúšal udržať si útočný tón hlasu a skúšal ho od seba odplašiť, nie preto, že by sa toho muža bál, skôr mu to zatiaľ pripadalo akési zvláštne a nevedel presne, akoby si mal poradiť s prítomnosťou toho mladého muža vo svojej posteli. No zároveň prežíval akési zvláštne očakávanie, spojené s tým, čo všetko by s ním práve teraz jeho partner mohol urobiť.

„To nemôžeš vedieť, možno sa mi to napokon zapáči...“ poznamenal Harry možno až príliš spokojne.

Severus sa zhlboka nadýchol, odsunul kúzelný stojan spolu s knihou na druhý stolík a naplno toho drzého fagana zovrel v objatí. Čím mu aspoň nachvíľu zabránil vtom, aby si s ním robil, čo sa mu len zachce.

„Ako chceš, Potter... ale ak nebudeš dávať pozor, poriadne si to s tebou vybavím...“

„Už sa nemôžem dočkať...“ zamumlal  Harry takmer potešene.

Severus mu začal rozprávať o tom, čo všetko obnáša minimalistická mágia, začal tým, čo to vlastne je a čo všetko čarodejník potrebuje, aby dokázal kúzla zmenšiť na takúto praktickú veľkosť. Potter si o to koledoval, Severus nemal v úmysle to nechať len tak bez povšimnutia.

„Takže to znamená, že sa pokúsiš to veľké ochranné kúzlo, ktoré máme v dome, urobiť v menšom, len preto, aby si nás ochránil? To je úžasné... Ja môžem byť pritom a pomáhať ti... Rád by som ti asistoval...“

Pričom jeho ruka zostávala nehybná, keďže profesor ho zámerne držal príliš pevne, aby mu zabránil v ďalšom objavovaní.

„Áno, dá sa povedať, že je to niečo podobné, no ja by som to vysvetlil tak trochu inak a nepoužil by som také výrazy, aké si zvolil ty, ale v podstate sa dá povedať, že si to pochopil....“ priznal Severus, aj keď ho tak trochu štvalo, že niečo také musí pripustiť.

„Udelíš mi za to body... prosím, mohol by si to povedať...“

Severus nahnevane pokrútil hlavou.

„Už nie si môj študent...“

„To teda nie som, ale počuť to aspoň raz, to by som bol asi prvý absolvent Chrabromilu v histórii...“

„A nepochybne aj posledný...“  dodal jeho spoločník.

Harry sa len usmieval.

„Aspoň to skús, dobre... len pre mňa...“

Majster elixírov sa chvíľu tváril, akoby mal prehltnúť hork pilulku, no napokon, akosi prinútil svoje pery, aby sa pohli a takmer nehlučne povedal: „Toho sa nedočkáš, Potter, obávam sa, že budeš musieť zapracovať omnoho viac, aby som ti ja pridal body.“

Harry zrejme takúto odpoveď očakával, no vôbec ho to nevyviedlo z miery. Skôr to vyzeralo, že si ten ich rozhovor užíva a len hľadá vhodnú príležitosť na to, ako si vyslobodiť ruky. 

„A čo Félix, aj jeho by si mal zahrnúť do tej ochrany...“ navrhol opatrne.

„Ak mi to dovolí, tak to urobím, ale nemôžem zaručiť, že to kúzlo bude so sebou nosiť...“

Severus sa v tomto prípade spoliehal hlavne na Dumbledorovu pomoc. Nemal v úmysle to nechať len tak, akoby sa to na prvý pohľad zdalo, no keby priveľmi trval na tom, že to budú riešiť hneď, Félix by sa proti tomu mohol postaviť a on potreboval, aby bol pokojný a zbytočne sa nestresoval, keďže po svojom vyliečení mu mienil opatrne vybrať príslušnú spomienku, aby identifikovali útočníka.  No zatiaľ ešte nechcel nič pred Potterom spomínať, úplne mu stačilo to, že mu chcel pomáhať s tými ostatnými vecami.

„Ale aspoň sa o to môžeme pokúsiť. No ešte si mi neodpovedal na druhú časť mojej otázky...“ naliehal ďalej Harry.

Cítil ako sa Potterovo telo dychtivo prichytilo k tomu jeho, ich nohy sa preplietli a len jeho košeľa tentoraz bránila tomu, aby sa naňho prilepil úplne.  

„Dovolím ti byť mojím asistentom, ak mi dokážeš, že tvoja pomoc bude pre mňa prínosom...“

„O tom nepochybuj...“ ubezpečoval ho nádejný asistent.

„Rád ti pomôžem aj v iných oblastiach...“ vrhol naňho jeden z tých svojich nervóznych pohľadov.

A on pochopil, že naráža na ich dohodu.

„Ako napríklad...“  Severus prijal výzvu, chcel aby pomenoval to čo potrebuje, len pre prípad, že by si to náhodou vysvetlil inak.

„Dnes by sme mohli niečo skúsiť... len niečo... ja neviem... maznať sa?“  navrhol a hneď si aj ukryl hlavu na jeho hruď a sklopil zrak, akoby sa obával, že sa mu za takýto návrh vysmeje. No profesor to nemal v úmysle. Bola to súčasť ich dohody, postarať sa o to, aby mal možnosť vyjadriť podobné želania a kým boli spolu v tejto posteli, nemienil sa mu vysmievať, kvôli jeho túžbam, na ktorých nebolo nič zlé.

„Tým by sme mohli začať...“  odobril mu jeho nápad, no nemienil dnes vynakladať príliš veľké úsilie, jedna z jeho rúk bola v zúfalom stave a musel si dávať pozor aj istú časť svojej tváre, no boli tu isté veci, ktoré by mohol urobiť.

„No musím ťa požiadať, aby si urobil isté opatrenia, keďže to nebude ani zďaleka všetko, čo spolu skúsime...“ dodal temne.

Harry naňho pozrel.

Jeho zelené oči naňho hľadeli takmer dychtivo no zároveň aj s menšími obavami.

„Tvoje zranenia, neublížim ti ak...“

„Nie, som z cukru, Potter... a urobíme to tak, aby sme sa ďalším komplikáciám vyhli...“  vyhlásil Severus prísne.

Jeho ruka sa mimovoľne dotkla mladíkových vlasov, no potom ho od seba trochu nešetrne odsunul.

Bola to tá posledná skúška a nechcel ju zbytočne odkladať, ak teraz Potter cúvne, on si zachová tvár a môžu sa vrátiť k svojmu predošlému vzťahu bez toho, aby medzi nimi vznikli zbytočné nedorozumenia.

No ak prijme výzvu a bude pokračovať, Severus Snape si bude stáť za svojím slovom.

„Kúzlo proti hluku, mohol by si sa o to postarať?“  požiadal ho pokojným a vyrovnaným hlasom.

Kým on siahol do jednej zo svojich skriniek a opatrne vybral krabičku, ktorú používal na lubrikant. A otvoril ju, rovno pred ním, aby mu dal jasne najavo, čomu bude čeliť. Už len tým, ako jeden prst vsunul do tej lepkavej hmoty.

„Áno, ja postarám o to...“ Potter každé tretie slovo takmer prehltol, tak rýchlo sa snažil rozprávať. A jeho výraz prezrádzal vzrušenie zmiešané s počiatočnou nervozitou.

„A ešte jedna vec, Potter...“ povedal mu a nasadil pritom jeden zo svojich zlovestnejších výrazov.

„Je vám jasné, čo s vami dnes urobím, ak na tom budete trvať?“  predpokladal, že tým ho odhovorí od akýchkoľvek ďalších pokusov.

 „Áno,“ hlesol zahanbene.

„Chcem to...“ zamumlal potichu a tváril sa pritom dosť neisto.

Severus sa pokúšal pôsobiť aj naďalej chladne a vyrovnane a nedať mu ani len najmenšiu šancu, aby podľahol tej možnosti, že by sa mohol nad ním zľutovať.

„Tak pokračujte tým kúzlom a hneď!“ prikázal mu panovačne.

„Áno, pane...“  odpovedal mu už omnoho pevnejším hlasom.

Severus naňho len hľadel a čakal na to, kedy tá jeho odvaha konečne zakolíše.

No on sám mal z toho zmiešané pocity, keďže si myslel, že Potter si pri takýchto návrhoch uvedomí, kam to všetko bude smerovať a pochopí, že to nie je žiadna z jeho hier.

Práve mu predsa povedal niečo, čo by väčšinu ľudí dosť znepokojilo, keďže nebol práve osobou, ktorej by sa mladí záchrancovia čarodejníckeho sveta ponúkali. Počas svojej kariéry smrťožrúta len raz zažil obdobie, kedy by si mohol vyberať, krátko po svojom prijatí, kedy mu Temný pán prejavoval svoju priazeň, vtedy sa tešil akejsi nie práve príjemnej pozornosti a sláve medzi jeho prívržencami, no bolo to len krátke obdobie, počas ktorého sa naučil veľa o tom, aká je skutočne ľudská povaha a čo všetko sú niektoré typy schopné urobiť, aby sa pretlačili až na samý vrchol. Už len preto, aby mu náhodou nehrozil nejaký útok, či nepríjemná kliatba si však nikoho z nich nepúšťal k telu, nemohol im dôverovať, pretože práve v tom období, keď bol Tom Riddle na vrchole svojich síl, každý chcel pre seba získať čo najlepšie postavenie v jeho radoch. Severus takisto nebol výnimkou, práve preto si dával pozor na takéto ponuky, ktoré by mohli skončiť aj jeho smrťou, ak by si nedal pozor, lebo veľmi rýchlo pochopil, že väčšina z nich len hľadá spôsob, ako sa k nemu dostať a nájsť jeho zraniteľné miesta.

Neskôr, keď sa všetko postupne ustálilo a Temný pán začal rozširovať blízky kruh, postupne rozruch okolo neho utíchol a on bol opäť tým neatraktívnym chlapcom, ktorý je dobrý akurát tak na robenie elixírov. Aj keď musel uznať, že posedenia s Temným pánom a ich rozhovory o mágii boli vtedy jedným z mála okamihov, keď mal pocit, že oňho niekto javí skutočný záujem, no vtedy bol len neskúseným mladým mužom a ešte ani sám nevedel, čo by vlastne chcel. No nech to bolo akokoľvek, ich vzťah nikdy neprekročil hranice majstra a učiteľa a neskôr sluhu aj pána.  Vždy zastával len funkcie, len sa niečomu podriaďoval, no nikdy oňho nikto neprejavil záujem, ktorý by priamo nesúvisel s jeho prácou alebo poslaním špióna.

Preto si nerobil nijaké ilúzie ohľadom svojej osoby a vedel veľmi dobre, aké pocity v skutočnosti v ľuďoch vzbudzuje.

Preto hľadel na Pottera dosť podozrievavo a zaujímalo ho, kedy mu prezradí skutočný dôvod celého toho rozruchu.

Pretože slová milujem ťa, sa nehovoria osobám, akým je on.

Nikdy sa to nestáva.

Už viac ráz mal možnosť sa presvedčiť o tom, že je zbytočné dúfať a niečo si nahovárať.

A nech to bolo akokoľvek neveril tomu, že ten mladý muž skutočne miluje Severusa Snapa so všetkým, čo k nemu patrí.

No ak je to skutočne tak, a ten chlapec sa dopustil takej šialenosti, bude to rešpektovať a pokúsi sa mu dať všetko, čo by od ich prípadného vzťahu mohol očakávať. No túto možnosť si ani len nepripúšťal.

Preto zatiaľ len sledoval mužove reakcie a nechával ho, aby sa sám presvedčil o tom, čo všetko bude musieť podstúpiť, ak si želá udržať túto nenaplniteľnú ilúziu.

Nechal ho zoslať to kúzlo a len sa tomu prizeral.

 „Muffliato!“

Severus jednoducho musel okomentovať jeho výber zaklínadla.

 „Zdá sa, že moju knihu si svojho času študoval dosť pozorne...“ povedal Potterovi, keď sa obrátil k nemu.

„Nuž... ja... som s ňou takmer aj spával... Stále bola so mnou... Miloval som ju...“ vyslovil to s takou ľahkosťou.

„To je pochopiteľné, pomáhala ti predsa na elixíroch...“ podotkol Snape chladne.

„Nemyslím si, že to bolo len kvôli tomu, mal som pocit, akoby som bol s polovičným princom určitým spôsobom prepojený,  bolo mi veľmi ľúto, keď som sa jej musel vzdať...“

 „Bolo to rozumné vzhľadom na to, čo si s ňou dokázal...“ pripomenul mu tú záležitosť s Dracom.

Potter opäť tak trochu obozretne prikývol.

„Ale teraz si už so mnou ty... môžem byť spojený priamo s tebou...“  povedal mu Potter, keď  ho mal opäť pri sebe vo svojej posteli.

„Budeš. O tom sa čoskoro presvedčíš...“ poznamenal takmer výhražne.

„Áno, pane...“ zopakoval to oslovenie, ktoré bolo v danej chvíli pre oboch príjemným rozptýlením.

Severus Snape sa posadil tak trochu vyššie, oprel sa tak, aby nemusel priveľmi hýbať hlavou.

Predtým sa na Pottera snažil veľmi nedívať, no teraz keď chlapec odložil prútik, doprial si to potešenie zoznámiť sa s jeho telom. 

Poznámka: nabudúce bude kapitola sex-pwp...