Otcovská láska 15. kapitola 1/2

pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 

Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

poznámka: mala som chuť začať písať túto poviedku a akosi som nemohla odolať, ale kvôli momentálnej vyťaženosti bude zatiaľ vychádzať len raz za 2 týždne. (skôr len vtedy, ak nebudem mať inšpiráciu na nič iné)

varovanie: korektúra urobená
poznámka: kapitola sa počíta už do ďalšieho týždňa, čiže ďalší týždeň je týmto pádom vybavený

hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

Pre Lilith, Profesor, weras.

To bledé a štíhle telo, poznačené aurorským výcvikom aj bojom proti čiernym mágom, v ňom prebúdzalo zmes pocitov, ktoré by predtým neúprosne zatlačil do úzadia, ale tentoraz si doprial to, čo si predtým tak veľmi zakazoval. Dovolil si svojho milenca vnímať ako osobu, s ktorou nebude zdieľať len svoje telo, ale ktorej ponúkne aj niečo, o čo ho nikto iný predtým nežiadal. Doprial si ten pocit dôverovať inej ľudskej bytosti a nechať svoje zábrany padnúť.

Drsný pôvab, ktorým Potter teraz oplýval, ho lákal a priťahoval. Ani si len neuvedomil, ako rýchlo v ňom vzbudil túžbu už len pri letnom pohľade. A takisto aj pri tom ľudskejšom a hlbšom, ktorý sa nezameriaval len na to, čo bolo jednoznačne viditeľné.

„Čoskoro pochopíš, čo som myslel tým, keď som povedal, že ťa nepustím...“

„Áno, presne to by som chcel, pán profesor...“ odpovedal mu tým tak trochu drzejším spôsobom.

Severus mu na to tentoraz  neodsekol žiadnu veľavravnú odpoveď.

To všetko, čo ten mladý muž prežil, všetky tie jazvy, ktoré boli pred ním práve teraz odhalené, ho priam volali, vyzývali ho k tomu, aby sa ho dotkol, aby ho miloval a chránil, no on ešte stále čakal, stále dúfal, že neprekročí tú poslednú hranicu. Pretože sa obával toho, čo bude schopný urobiť, ak by sa niekto postavil medzi neho a toho mladého muža, práve teraz bol zosobnením všetkého, čo by si prial. A jednou z tých zábran mohol byť aj on sám.

Jeho Čierne oči si  znepokojene premeriavali tie zelené, čakali na to konečné rozhodnutie, na to fatálne rozhodnutie.

Obrnili sa pred sklamaním, ktoré by mohlo nasledovať, tak ako už mnohokrát predtým, keď jeho milenci dávali najavo svoju nespokojnosť súvisiacu s jeho nepríťažlivým zovňajškom. Neočakával nič viac než ten známy záblesk pohŕdania, spojený s akousi krutou istotu, že sa za túto láskavosť musí odplatiť rovnakou mincou.

Harry sa naňho díval ako na niekoho výnimočného, sám nevedel, akoby to mal inak popísať, lebo v tom pohľade bolo všetko, dokonca aj to, čo sa on sám snažil popierať.

 „Môžem sa ťa dotknúť, Severus?“ zaznel do toho ich napätého ticha mužov hlas.

„Áno, samozrejme, ak mi dovolíš, aby som sa aj ja dotýkal teba...“ nedal mu len tak ľahko možnosť na to, aby nad ním prevzal kontrolu. Vzhľadom na svojou momentálnu indispozíciu vedel, že mu musí poskytnúť viac priestoru, no chcel mu dať najavo, že z jeho strany to neznamená podriadenosť, ale skôr istú formu partnerstva.

„Áno, prosím...“ žiadal ho Harry.

Spôsob, akým to povedal, upokojil tú časť jeho mysle, sústavne sa stavajúcu do obranného postoja. Bola nahradená  porozumením a pokusmi o empatiu, aj keď to nebola práve jeho doména, snažil sa pochopiť túžby svojho budúceho milenca.

Natiahol k nemu zdravú ruku.

Pohladil ho po pleci, neúprosne smeroval vyššie, až ku krku a potom späť.

Prvý dotyk, iný než tie prechádzajúce, rozohrial jeho telo, znepokojilo ho to, aká bola Potterova pokožka príjemná na dotyk, aké bolo oslobodzujúce cítiť ju pod svojimi prstami.

Preskúmal jeho tvár, pery, dotýkal sa ho tak, ako ešte nijakého iného milenca pred ním, nechal sa ovládať inštinktom, nemal skúsenosti s nežnosťami no vedel, že približne rozlíšiť čo by mohlo byť pre jeho partnera príjemné.

Dovolil mu, aby si sadol medzi jeho mierne rozovreté nohy. Chcel ho cítiť, jeho telo na svojom, jemne odsunul krabičku s masťou, aby mu dal najavo, že skôr než mu bude čeliť takýmto spôsobom, dopraje mu toľko nežnosti, koľko len bude chcieť.

Teraz už vedel, že Potter len tak ľahko necúvne, v jeho pohľade nachádzal tú známu preňho charakteristickú  odhodlanosť.

Pohľadom prešiel po bradavkách, ktoré túžil vziať do úst a lízať, no ostala mu len jeho ruka. Jemne ňou krúžil po citlivých hrotoch, masíroval ich. Občas zatlačil silnejšie, striedal to s nežnejšími ťahmi.  Potter spokojne stonal a užíval si každý jeho dotyk.

Severus sa k nemu naklonil a zariskoval, opatrne vsal pravú bradavku, a ľavú ďalej dráždil, snažil sa netlačil na svoj nos, len zľahka sať.

Stálo to za ten risk, Potter priam ukážkovo stonal, telo sa mu naplo, posunul sa viac dozadu a cítil jeho ruky na svojich stehnách.

Pokračoval v lízaní a satí, bozkával jeho jazvy, sladko sa dotýkal tých temných miest a užíval si každú reakciu druhého tela.

„Dávajte si pozor, aby... aby...“ vzlykol rozrušene.

Severus ho celého spoznával, láskal ho a maznal sa s ním, cítil ako sa to mladé telo pod ním príjemne rozohrialo túžbou.

Zanechával na ňom stopu svojej pozornosti.

Patril mu.

Aspoň tentoraz si prial, aby to tak bolo.

Aby ten muž venoval všetku svoju pozornosť len jemu a dovolil mu, aby ho prijal.

Opäť intenzívne vnímal ten pocit straty, keď sa od neho mierne odsunul, aby mu dal príležitosť, prejaviť svoju spokojnosť.

Ten mladý muž si k nemu ľahol, cítil ako jedna z jeho rúk, sebaisto siahla na jeho penis.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ho.

„Áno, Potter, už som ti predsa povedal, že viem, čo všetko si môžem dovoliť...“

„Nehnevaj sa, tak som to nemyslel...“

Severus sa opäť chystal niečo odseknúť, akosi sa dostával späť do svojej zvyčajnej nálady, no bol úplne odzbrojený tými sladkými ústami, ktoré ho začali skúmať. Cítil jeho ruku na svojich semenníkoch, a kým tie vlhké ústa sali jeho penis, jednou rukou bol jemne masírovaný a dráždený. Potter si pomáhal aj tou druhou, opäť  sa mu díval do očí, hľadel naňho s oddanosťou, ktorá aj v ňom podnecovala to príjemné napätie. Vlhký jazyk sa maznal s jeho pokožkou, preskúmal všetko a pred ničím sa nezastavil, sal ho spôsobom, z ktorého bol on sám na pokraji svojich síl.

Podliehal moci jeho rúk a úst, nemilosrdne ho držali v zajatí. Stonal, vyslovoval jeho meno, posúval sa do jeho vnútra tak hlboko, ako mu to bolo umožnené. Pomaly, nenásilne ho si užíval túto novú skúsenosť.

Cítil ako sa v ňom vzopäl ten známy pocit, po ktorom prišlo zdrvujúce uvoľnenie. Urobil sa do tých sladkých úst.

Poznačil ich a cítil vinu zmiešanú s obavami. Jeho milenec spokojne prehltol všetko, pritom naňho hľadel stále tým odzbrojujúcim spôsobom.

Tie ústa ho napokon opustili, Potter sa oňho oprel a on ponoril prsty do krabičky. Jemne, ale nekompromisne uchopil jeho penis. Dovolil svojim vlhkým prstom, aby ho nemilosrdne začali hladiť po celej dĺžke a takmer ľutoval, že aj on ho teraz nemôže ochutnať, no mladíkove spokojné stony, a to ako začal prirážať do jeho ruky, boli preňho ubezpečením o milencovej spokojnosti.

Ich pery sa váhavo stretli, Potter naňho netlačil, no doprial mu aspoň letmý bozk a cítil ako svoju náklonnosť prejavil aj iným častiam jeho tela, aj on bol objavovaný. Vyvolával v ňom postupný návrat sladkého napätia.

Potter sa tiež urobil, vyslovil pritom jeho meno a opäť sa vrátil do jeho objatia.

Obaja oddychovali, potrebovali istý čas, aby sa mohli spamätať, predtým než budú pokračovať.

Severus ho hladil po vlasoch, jednou rukou ho držal tak, aby mu dal najavo, že s ním ešte ani zďaleka neskončil.

poznámka 2: tento týždeň výnimočne len polovica kapitoly a na budúci ďalšia, keďže už som s nimi dlho nič také nepísala a je to dosť vyčerpávajúce... tak to radšej rozdelím, aby to bolo poriadne, keďže túto časť ešte čakajú opravy...