kardinál Richelieu/kapitán Treville
fandom: The Musketeers BBC
venované Aliyi
Midnight
Obsah: Treville prichádza za kardinálom „prejednať“
prepustenie jedného z jeho mušketierov...
tentoraz mini-poviedka
hodnotenie
Sedel za stolom, prehŕňal sa v bežných
hláseniach a čakal.
Bolo len otázkou, času, keď sa
uňho ohlási istá dôležitá návšteva.
Predpokladal, že počas tých dvoch
týždňov trucovania si ujasní svoje priority a pochopí, čo je preňho dobré.
Hlavne potom, ako mu doslova
hodil rukavicu, uväznením jedného z jeho obľúbených mušketierov.
Niečo také nemohlo ostať bez
povšimnutia.
A skutočne netrvalo dlho a kapitán,
opäť stál pred ním, už keď sa tie dvere otvárali, vedel, že to bude dobré, že
ho nečakajú ďalšie bezsenné noci.
„Vaša Eminencia...“ oslovil ho,
keď ich nechali osamote.
„Kapitán Treville, čo vás k nám
privádza?“ opýtal sa zdanlivo chladne no zároveň, mu dal priestor na to, aby
pobozkal jeho prsteň.
Treville to urobil, už bol omnoho
pokornejší, než predtým, no musel si dávať pozor, aby v ňom opäť nechtiac
nerozpálil ten oheň vzdoru, prial si trochu obyčajného pokoja, preto priveľmi
nepokúšal vrtkavú šťastenu.
„Vy to veľmi dobre viete...“ v jeho hlase ešte tlel ten predchádzajúci
hnev, no kontroloval sa viac než naposledy.
„Chcem to počuť od vás...“ požiadal
ho, už omnoho prívetivejším hlasom.
„Ten chlapec... on, je príliš
horlivý a ešte nevie, ako to na dvore chodí... Ja sám mu dohovorím, ak mi
na to poskytnete príležitosť...“
„Máte pravdu, príliš horlivý,
príliš prudký je ten váš D´Artagnan. No neviem, či tentoraz bude stačiť len
vaše pokarhanie...“
„Vaša Eminencia...“
Zamračil sa.
Nepredstavoval si, že to bude
prebiehať práve takto.
Čiastočne ho to aj rozčuľovalo,
no vedel, že musí byť trpezlivý, ak chce dosiahnuť aspoň nejaký pokrok.
Kapitán si jeho pohľad zrejme
vysvetlil po svojom.
„Ak by ste dovolili, aby z toho
tentoraz nevyvodzovali žiadne dôsledky, tak ja vás môžem ubezpečiť, že sa
osobne postarám o to, aby jeho horlivosť nepresiahla rozumnú mieru...“
„Dovolím, prečo by som
nedovolil...“ vyhlásil zdanlivo ľahostajne, aj keď bolo ťažké udržať si takýto
tón práve teraz, boli spolu sami po prvý raz, po dvoch týždňoch, po štrnástich
nekonečných nociach...
„Ale mám jednu podmienku...“
Chvíľu to vyzeralo, akoby sa
kapitán chcel vzoprieť, preto naňho prestal tlačiť, predstieral, že hľadí do
svojich dokumentov a dával mu čas,
na to, aby si premyslel svoj ďalší krok, aj keď on bol už dva kroky pred ním.
„Pokiaľ to bude v mojich silách,
urobím všetko, čo budem môcť...“
Až po týchto slovách naňho opäť
pozrel.
„Prepustím ho, ale nejaký čas ho
nechcem vidieť.“
„Zariadim to, Vaša Eminencia...
Ďakuje vám, “ prisľúbil mu a bolo na ňom vidieť značnú úľavu.
Práve teraz prišiel čas na
rozhodujúci úder a on svoj dodatok.
„Ale vás kapitán Treville, vás
chcem vidieť omnoho častejšie, než počas tých posledných dní... Predpokladám,
že ste pochopili, čo presne to pre vás znamená?“
Nasledovalo rozhodné prikývnutie.
„Dnes večer Treville a mnoho
ďalších večerov, mi budete plne k dispozícii...“ pošepol mu, skôr než ho prepustil.
