11. 8. 2014

Rivals 10. kapitola 2/3







názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 

(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...




hodnotenie
 



 Pre Ell, Lilith.

Ich pery sa od seba oddelili.
Kim Min Suk pocítil, ako ho prstami pripravil, stonal, prirážal bokmi oproti nemu a chcel, úplne sa uvoľnil, aby mohol doňho čo najľahšie preniknúť.
„Raz mi budete musieť povedať, celú pravdu... raz sa vás na to opýtam a vy mi odpoviete...“ pošepol mu rozochvene.
„Áno, sa to nepochybne stane a ty sa budeš musieť rozhodnúť, ale nie dnes...“ vyhlásil nekompromisne a on to prijal. Nebol dosť silný, už len pohľad na tie zábery mu privodil značnú nevoľnosť.
„Nie, dnes, ale raz určite... raz áno...“ vzlykal zúfalo.
Potreboval uvoľnenie.
Zbaviť sa toho napätia bolo to najlepšie, čo mohol urobiť.
„Časť z nej ti poviem, aj teraz... zdá sa, že si o to napokon koleduješ...“ počul jeho tlmený hlas blízko svojho ucha.
Cítil, že ešte ani zďaleka nedozrel čas na to, aby mohol pokračovať v niečom inom, než vo vzťahoch so svojimi milencami.
No nedokázal odolať tomu, pohybovaniu sa na hrane.
„Zabil som ich oboch, ja som vydal ten príkaz... áno, je to tak... je to pravda... tá pravda, ktorú chceš počuť... tvoj kamarát doručovateľ aj môj bratranec... oboch som sa zbavil...“
„Nie!“ vzlykol Min Su.
Tušil to, časť z neho to vedela, väčšina ľudí si o tom ticho šepkala...
Zaplavila ho hrôza spojená s niečím, o čom si myslel, že to v sebe už nenájde...
„A moji rodičia oni...“ položil tú otázku, aj keď sa mu ťažko predrala cez pery.
„Nie, s ich smrťou nemám nič spoločné...“
Cítil ako jeho zovretie zosilnelo.
Zaplavila ho úľava. To posledné by nezniesol, keby to bola pravda, keby on... cítil, že by ho úplne opustili sily...
Bol hlboko otrasený tým, že to od neho počul. Povedal to len tak, akoby to ani len nebolo dôležité, no vedel, že ľudia ako on, často robia také rozhodnutia.
Tušil to, ale počuť pravdu z jeho úst, to bolo niečo, čo ho dokonale odzbrojilo.
„No aj tak to nemení nič na tom, že spávaš s vrahom svojho priateľa... Chceš, aby som prestal...“  opýtal sa ho provokatívne.
Bol k nemu obrátený chrbtom, celým svojím telom sa oňho opieral, cítil jeho ruky na svojich bokoch a tie svoje Min Su pohodlne uložil na operadlá kresla, v ktorom napokon skončili.
„Nie, neprestávaj...“ počul svoj hlas, ako to povedal.
Pohyboval sa oproti nemu tak, aby jeho penis kĺzal hlbšie doňho a nemilosrdne sa dotýkal prostaty.
Nemohol to prijať.
Ešte to nedokázal.
Potlačil to niekam do úzadia.
Niekam ďaleko, akoby to nikdy nebolo vyslovené, no zároveň si na túto myšlienku zvykal.
„Skutočne?“
„Áno, prosím, nesmieme teraz prestať...“ naliehal ďalej.
Mal pocit, akoby bol prázdny, akoby toto jediné priznanie z neho vysalo všetku silu.
Siahol na svoj penis a začal si ho hladiť a zároveň sa pohyboval s ním, čoraz prudšie, prijímal jeho vpády do svojho tela.
 „Takto Kim Min Suk... presne tak...“ pochválil ho Kyoung-ho a on sa na ňom začal pohybovať. Užíval si ten pocit, bez okolkov vzdychal a jazdil na jeho penise, pričom jednou zo svojich rúk si čoskoro začal hladiť svoj penis, keď dosiahol lepšiu stabilitu a viac sa oňho oprel.
„Prestaneš sa vypytovať a budeš na mojej strane... prijmeš svoju úlohu... v tomto dome...“ jeho hlas znel prerývane a ťažkopádne, no on rozumel dobre, tomu čo od neho práve teraz očakáva. Jednu z jeho rúk pocítil na svojom krku, vyzeralo to, akoby len čakala na chybu, z jeho strany. A bolo mu viac než jasné, že ak by po tomto priznaní robil problémy, jeho milenec by mu už viac nemohol darovať život.
„Áno, urobím všetko, čo budete chcieť...“
Ruka z jeho krku sa opäť stiahla, pocítil jej drsný dotyk, keď sa opäť presunula k jeho boku.
Cítil jeho pevný dotyk, vedel, že ho nepustí, že ho bude držať, až kým sa obaja neurobia.
Privrel oči a pohyboval sa, vedený divokosťou, ktorú opäť v sebe nachádzal.
Uvedomoval si, čo robí aj s kým, no nechcel aby to skončilo.
Nemohol to už zastaviť.
Odovzdal tomu mužovi svoje telo aj dušu.

poznámka:   to, že došlo k priznaniu ďalšiemu, však neznamená, že je všetko jasné, sú tu ešte veci, ktoré nie sú také, ako to na prvý pohľad vyzerá... Takže to ešte celkom objasnené...