Rivals 10. kapitola 3/3

názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 
(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...

hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 Pre Ell, Lilith.

„Čo je to s tebou...“ rozpačito zamumlal Sang Hee.

Min Su k nemu neochotne zdvihol hlavu, po odchode ich staršieho milenca, ostal ležať v posteli, všetko sa v ňom opäť uvoľnilo a on plakal. Stačilo tých pár slov na to, aby sa v ňom opäť niečo zlomilo.

„Nič...“ vzlykol rozochvene a strčil hlavu späť do vankúša.

Sang Hee si povzdychol a ľahol si k nemu.

„Kim Min Suk...“ oslovil ho mierne znepokojene.

Strhol sa.

„Tak ma nevolaj!“

„Je to predsa tvoje meno....“ namietol jemne.

„Áno, ale on...“

Povedal to podobným spôsobom ako to zvykol hovorievať Kyoung-ho.

„Povedal mi pravdu, o všetkom, ja už viem všetko...“ dostal so seba napokon.

Sang Hee naňho chvíľu zarazene hľadel.

„To ma mrzí...“ zamumlal napokon.

Min Su tak trochu dúfal, že sa viac rozhovorí a povie mu možno aj niečo, čo on sám ešte nevie, ale jeho milenec sa nedal len tak ľahko nachytať.

„Chceš sa o tom porozprávať?“

„Nie, ja ani sám už neviem... No jednu vec by som možno chcel...“ pripustil neochotne.

Prebehlo mu to hlavou, skôr než sa jeho spolužiak vrátil a akosi sa toho nedokázal zbaviť.

„Vezmeš na stanicu?“ opýtal sa ho.

„Neviem, či je to dobrý nápad...“ Sang Hee dosť zbledol, keď sa o tom mieste zmienil, pretože práve tam došlo k tomu hroznému objavu.

„Prosím, potrebujem tam, ísť... chcem sa len rozlúčiť ja... už som si vybral... som s vami, ale musím ... skrátka chcem sa ubezpečiť o tom, že on to pochopí, že on...“

„Nie, je tam...“ povedal mu vyšší chlapec smutne.

„Ja viem, len si skrátka chcem predstavovať, že tam je... prosím ťa, prosím, vezmi ma tam...“  žiadal ho úpenlivo.

„Tak dobre, pokúsim sa to zariadiť, ale najprv sa musíš upokojiť a trochu sa dať do poriadku...“   pomaly ho prepustil zo svojho objatia.

Zavolal cez vnútorný telefón ich staršiemu milencovi, aby požiadal o dovolenie a keď mu bolo udelené, potom chvíľu hovoril so šoférom.

Min Su medzitým zamieril do kúpeľne, osprchoval sa, upravil a obliekol, čo najrýchlejšie ako to len dokázal.

Spoločne prešli až k prednému dvoru a spolu s ochrankárom, nastúpili do auta. Ich starší milenec trval na tom, že bez ochranky nesmú nikam ísť, trochu ho to znervózňovalo, no prijal to, keďže ani veľmi nemal na výber, pokiaľ sa chcel skutočne niekam dostať.

Sang Hee ho držal za ruku a on sa pohodne opieral o sedadlo. Pokúšal sa zachovať pokoj a nerobil nič, čo by mohlo tejto ceste zabrániť.

Vedel, že ak by priveľmi plakal, alebo by sa veľmi rozrušil, dostal by akurát lieky a nikam by ho nepustili.

„Tak sme tu, kam presne by si chcel ísť...“ opýtal sa ho Sang Hee.

„Len k tým nástupištiam, kde sme zvyčajne čakali... keď sme chodili do školy... asi k trojke...“

„Tak to potom budeme musieť vystúpiť už teraz...“ povedal Sang Hee.

Zaparkovali na vhodnom mieste a spolu s mužom s ochranky zamierili k príslušnému nástupišťu.

Min Su tu už nebol tak dlho, mal pocit, akoby prešli celé veky, odkedy tu stál naposledy.

„Keď sa vrátim do školy, chcel by som opäť chodiť vlakom...“ vyslovil to, celkom mimovoľne.

„Obávam sa, že to asi nebude možné... Kyoung-Ho trval na tom, že budeme mať vlastného šoféra a tak... Nechce nič riskovať...“

„Chápem.“

Sang Hee naňho  prekvapene hľadel. Zjavne očakával, že bude protestovať, ale on na niečo také už nemal silu.

„Ale ak chceš, možno nájdeme nejaké iné riešenie, čo by...“

„Nie, netreba, ak si to tak želá, tak to tak bude...“ vyhlásil obozretne.

A zamieril ďalej od informačnej tabule, na ktorej boli príchody a odchody vlakov.

„Pamätám si, že ku koncu, už ani Sung Joon veľmi často nejazdil vlakom, keď si našiel internát už to mal blízko... A niekedy poňho prišlo aj akési auto...“

„Máš pravdu, aj ja som si to všimol...“ podotkol Sang Hee a dovolil mu, aby ho ďalej ťahal po nástupišti. Ochrankár šiel za nimi a pôsobil natoľko hrozivo, že im ľudia uskakovali z cesty.  Min Su nevedel kam presne chce ísť, jediné čo poslúchal bol akýsi inštinkt, cítil tu prítomnosť svojho priateľa, akoby bol stále v jeho blízkosti. Bolo to niečo, čomu tak celkom nedokázal porozumieť.

Nechcel ísť na miesto, kde zomrel, obával sa toho, že to by nezvládol, no možno to ani len nepotreboval, lebo ho cítil všade.

Napokon prišiel vlak, ľudia sa hrnuli dopredu, stále ich však obchádzali z dosť veľkej diaľky, kvôli ochrankárovi a on to uvidel.

Bolo to ako záblesk v tmavom podchode.

Videl ho tam, na chvíľu sa mu zdalo, akoby naňho skutočne hľadel.

Vykročil k schodíkom, ale Sang Hee ho nemilosrdne stiahol späť.

„Nie, tam teda nepôjdeme...“ zamietol jeho milenec a ťahal ho späť.

„Myslím, že najlepšie, bude ak sa vrátime domov...“

Takmer ľutoval, že nemá pred sebou toho poddajného a vystrašeného mladíka, ktorého on ešte nedávno dával dokopy.

A keďže teraz mal na svojej strane ochrankára, pochopil, že dnes určite tú postavu nebude môcť nasledovať. No veril tomu, že sa mu naskytnú aj ďalšie príležitosti, keď začne škola, nemohli ho predsa kontrolovať neustále. A on bol presvedčený o tom, teraz viac než kedykoľvek inokedy, že videl ducha svojho priateľa, že je skutočne niekde tam a čaká naňho.

„Nie, to ešte nie, poďme si niekam sadnúť...“ navrhol omnoho pevnejším hlasom.

„Áno, to znie dobre...“

Sang Hee ho objal okolo pliec a potom už bol nekompromisne odvedený späť k autu.