Rivals 11. kapitola 1/3

názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 
(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...

hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 Pre Ell, Lilith.

„Ty si to necítil?“ opýtal sa svojho milenca, keď spolu sedeli v kaviarni, ktorú si napokon vybrali.

Bolo to jedno z tých tichých a príjemných miest, kde hrala nevtieravá hudba, bolo tam príjemne, boli tam také pekné stolíky, zo všetkého vyžaroval optimizmus, bolo to priam ideálne miesto na pokojné posedenie pri čaji alebo pri káve. Min Suk sa už cítil lepšie, to počiatočné napätie z neho opadlo.

Už sa zbavil tej počiatočnej úzkosti, opäť uvažoval jasne, no to, čo videl na stanici, ho znepokojilo. Časť z neho cítila takmer zbesilú radosť spojenú s tým, že tam možno niekde ešte je, že sa s ním možno bude môcť rozlúčiť, no tá druhá ho obviňovala z počiatočného šialenstva a nebezpečnej paranoje. Viera v duchov nebola niečím, čomu by predtým prikladal ktovieakú vážnosť, no práve teraz to bolo jediná vec, ktorej sa dokázal držať, lebo potreboval aby mu Sung Joon odpustil to, že ho nedokázal brániť tak, ako si zaslúžil, že nedokončil tú hru, ktorú mu navrhol.

„Čo som mal cítiť?“ Sang Hee sa k nemu s miernymi obavami naklonil. Prerušil jeho myšlienky a prinútil ho pozrieť sa naňho.

„Ja neviem, mal som len taký pocit, neviem ani akoby som to mal vysvetliť...“  Jung mu to nechcel bližšie vysvetľovať, stačilo mu už len to, ako ustarostene sa naňho díval, nechcel v ňom vzbudzovať ďalšie podozrenia. Čiastočne sa mu uľavilo, že ho odtiaľ odviedol preč, no na druhej strane, ľutoval, že si to nemohol obzrieť bližšie. Potreboval sa ubezpečiť o tom, či sa mu to len zdalo, alebo skutočne videl ducha svojho priateľa. Nikdy predtým na také veci neveril, no teraz si už nebol až taký istý, bolo to až príliš silné na to, aby šlo o nejakú klamlivú ilúziu.

Pevne zovrel v rukách hrnček a pohrával sa so sušienkami na svojom tanieriku.

„Neviem, možno sa mi to len zdalo, ale bolo to veľmi silné.... Ja viem, že teraz si asi myslíš, že mi úplne preskočilo, a ja... ani neviem, čo si mám myslieť, skrátka som mal taký pocit...“

Sang Hee vážne prikývol a tváril sa tak trochu zaskočene.

„Chápem...“ zamumlal napokon a pozrel na svoj tanierik, zjavne preto, aby sa vyhol priamemu pohľadu naňho.

Min Suk pocítil úľavu, keď si uvedomil, že pred ním sklopil zrak, možno v ňom stále ešte bola časť jeho vtedajšej osobnosti.

 Usmial sa naňho a trochu sa pozbieral.

„To nič, časom to všetko prejde, hlavne musíme byť trpezliví...“  prial si tomu veriť, pretože to bola jeho posledná nádej.

Potom už radšej rozhovoril o škole, pýtal sa svojho priateľa čo je nové, Sang Hee sa uvoľnil a kým dopili, porozprával mu akúsi historku o roztrhnutých nohaviciach jedného pojašeného chlapca z prvého ročníka.

„A potom tam pobiehal celý červený, to bolo skrátka neskutočné...“ dokončil svoje rozprávanie.

„Nuž prváci sú, rok čo rok, čoraz drzejší, myslia si, že im patrí škola...“

Nejaký čas spolu ešte hovorili aj o učiteľoch a o tom, koľko úloh im zas naložili.

Min Suk sa tak trochu obával, ako si opäť zvykne na ten neúprosný kolotoč, súvisiaci so školskými povinnosťami.

Pripadalo mu to teraz takmer nekonečne vzdialené. A ešte ani nevedel, či sa teší na návrat do školy alebo nie, jeho názor na túto záležitosť sa dosť často menil.

No mal ísť ešte na jednu kontrolu, na základe ktorej by mal lekár určiť, či je už pripravený zvládať tú mieru stresu s tým spojenú.

Malo by to byť koncom tohto týždňa a ešte nevedel ako to dopadne, no jeho milenec sa postaral o to, aby mal pripravené všetky poznámky a vedel, že učitelia aj tak budú brať ohľad na to, čo sa s ním stalo, keďže tak náhle prišiel nielen o svojho priateľa, ale aj o svojich rodičov.

„Pôjdeme?“ opýtal sa ho napokon Sang Hee, keď už obaja dopili.

„Áno, myslím, že by sme mohli...“ pripustil ochotne.

Keď k nim prišiel čašník, zaplatili mu a potom sa vrátili späť k autu.

Min Suk sa pokúšal predstierať, že je všetko v poriadku, že mu ani trochu neublížilo to, čo mu povedal jeho starší milenec.

Práve teraz však nemal žiadnu inú možnosť, len tváriť sa, že sa nič nedeje, a pokúšať sa prežiť.

***

Kyoung-Ho ich privítal doma, oboch ich pobozkal a Min Suk napokon skončil na jeho kolenách, aj keď nevedel, či práve teraz o podobnú starostlivosť stojí. Sang Hee sa k nemu túlil z opačnej strany a čiastočne bol tiež v jeho objatí.

„Nejaký čas bude mimo domu, isté obchody ma budú zamestnávať natoľko, že sa pár dní neuvidíme, chcem, aby ste boli obaja poslušní a dodržiavali moje pravidlá, aj kým budem preč...“  na oboch sa pozrel, akoby očakával, že mu dajú najavo, že to všetko pochopili.