názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Obaja len rýchlo
prikývli.
Kyoung-ho sa potom už
tváril viac-menej spokojne.
„Ale budeme ti aspoň
trošku chýbať?“ opýtal sa Sang Hee.
„Áno, až veľmi...
obaja... Najradšej by som si vás vzal zo sebou, ale teraz to nebude možné...“
Jemne ho pohladil po
vlasoch a venoval mu ďalší bozk, tak trochu nežnejší než ten
predchádzajúci.
Min Su takisto pocítil
na svojich perách ďalší bozk.
Dovolil mu to.
„Prečo nie?“ opýtal sa
ho, nemal v úmysle to celé nechať len tak a byť len bábkou
v jeho rukách.
„Ide o záležitosti
nevhodné pre vaše pekné oči, chlapci... A pre mňa samého bude bezpečnejšie
ak sa osoby, s ktorými sa stretnem,
nedozvedia o tom, ako veľmi mi na vás záleží...“ vysvetlil im, opäť tak
trochu všeobecne.
Min Suk nebral toto
vyhlásenie vôbec do úvahy, keďže len nedávno videl vražedný lesk v jeho
očiach.
Považoval to len za
dočasný prejav jeho dobrej nálady a účinok toho, čo mu naposledy povedal.
Sang Hee na to reagoval
veľmi podobne a ani on tomu zrejme neprikladal príliš veľkú dôležitosť.
„Ale dnes ostaneš
s nami?“
„Dnes áno, som vám plne
k dispozícii...“
„Aj keď sa budeme len
rozprávať?“ nevinne naznačil Min Su.
Pretože práve teraz
nebol v takom rozpoložení, aby dokázal urobiť niečo iné.
Akosi uňho prevládala
nálada spojená s ranami, ktoré utŕžila jeho duša, a nemal náladu na
nič iné len na rozhovory a občasné maznanie.
„Nebránim sa rozhovoru
s vami, pokojne môžeme takto pokračovať aj ďalej...“ povedal Kyoung-ho a hľadel mu pritom
rovno do očí, práve teraz neboli tak úplne chladné, cítil že práve teraz nastal
čas vyslovovať požiadavky, ktoré by inak ostali odopreté.
„Ja... neviem, či
môžem...“ začal Min Suk, no pocítil na sebe varovný pohľad Sang Hee, zrejme
vyslaný preto, aby sa nenechal až natoľko zviesť predstavou, že mu skutočne môže
povedať úplne všetko.
No on napriek tomu
pokračoval.
„Čaká na mňa tá
kontrola koncom týždňa a potom by som sa mal vrátiť do školy, no ja
neviem... ja skrátka... Možno to nevyjde, lebo sa necítim dobre... Dnes je mi
dosť zle... ja neviem, čo mám robiť... ja... skutočne netuším, ako to mám
všetko zvládnuť...“
„Bude to
v poriadku... Vieš, že sme s tebou, však?“ povedal Sang Hee.
„Nebude,“ pokrútil
hlavou.
Nedokázal tomu uveriť.
A napriek tomu, že
ich výlet von bol napokon v tej druhej fáze pomerne príjemný, stále si
nevedel predstaviť, ako to bude ďalej, ako zvládne ďalšie podobné prekvapenia,
ktoré naňho ešte čakajú. Potreboval od neho isté záruky, niečo čo by mu dalo
nádej na to, že to spolu dokážu zvládnuť.
„A neviem, ani či ste
so mnou... Neviem, či aj ty... Kyoung-ho...“ zámerne mu tykal a postavil
ho pred tú otázku, lebo bola jednou z tých vecí, ktoré si potreboval
vyjasniť.
„Môžeš so mnou počítať,
už si mi preukázal lojalitu, nemám viac dôvod o tebe pochybovať..“
Pred chvíľou mu bolo dobre, no teraz zrazu
cítil zvláštnu stiesnenosť, ktorej sa nedokázal tak celkom ubrániť.
Cítil sa tak trochu ako
zradca, kvôli tomu, že niečo také vôbec dopustil.
No všetky jeho výčitky
a pochybnosti museli počkať až do ďalšieho stretnutia z duchom
jeho priateľa.
Cítil, že tam za každú
cenu musí ísť, aj keby ho to malo zničiť.
Mohol si zvoliť
prežitie, či smrť...
No nedovolili mu zvoliť
si to druhé, tak sa pokúšal so všetkých síl nájsť spôsob ako prežiť.
A teraz
z odstupom času bol rád, že mu to nedovolili, aj napriek tým problémom, aj
napriek tomu všetkému, chcel žiť, aj keď to bol ešte veľmi malý impulz hlboko
v ňom, bol to už predsa len nejaký základ, na ktorom by mohol stavať.
„Naposledy to tak
nevyzeralo...“ skonštatoval Min Su.
„Naposledy sme stáli
pred istou voľbou, ktorá mohla náš vzťah výrazne ovplyvniť a ty si zvolil
jednu z možností, na základe, ktorej ti teraz ja sám môžem potvrdiť, že
budem stáť pri tebe...“
Pocítil silný záchvev
viny, no zároveň aj úľavu.
Prikývol.
„Budem si to
pamätať...“ povedal napokon a dúfal, že sa rozhodol správne, keď zveril
svoj život do rúk svojim dvom milencom.
