pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
***
Obával sa hnevu svojho manžela a tak trochu obdivoval to tú
Robertovu odhodlanosť, ktorá vzhľadom na to, čo sa naposledy stala nebola tak
celkom na mieste. A to, čo napokon povedal ho úplne odzbrojilo.
„Možno by si mal odísť...“ rozhodol sa pre to miernejšie a podľa
neho najrozumnejšie riešenie, veď predsa už len tým, že si dovolil ho vypočuť,
porušoval dohodu, ktorú mal so svojím manželom, no nepatril k osobám,
ktoré si radi nechajú skákať do týchto vecí a aj keď Malcolm bol
nebezpečný veril tomu, že jemu by ublížiť nedokázal, nikdy predsa neurobil nič,
čo by sa mu nepáčilo. Ale tentoraz predsa len chcel poslúchnuť rozum.
„To je zbytočné o chvíľu sem
príde, informoval som ho o tom, že sa chystám za tebou prísť...“
ľahostajne prehodil Robert.
„Ty si skutočne urobil niečo také?“
zdesene si ho premeriaval, pretože mal taký pocit, že ten muž prišiel aj
o zvyšky súdnosti.
„Áno, urobil a ak to bude potrebné, zájdem aj omnoho ďalej...“
„Nie, to predsa...“
Ianto sa dosť ťažko spamätával z toho hrozného šoku.
Ten muž povedal, že jeho manžel sem príde práve teraz, keď tu oni dvaja
len tak pokojne spolu sedia.
Muselo mu už úplne preskočiť, inak si to nevedel vysvetliť.
„Odíď, kým je ešte čas, Robert, on...“
„Nemusíš mať strach, bude to v poriadku...“ pokračoval neľútostne.
Ianto sa schúlil vo svojom kresle.
„Budem musieť zavolať ochranku, ak...“ skúsil to ešte raz a dúfal,
že ho tým privedie k rozumu.
Robert sa však len pohodlne oprel a nevenoval jeho poznámke žiadnu
pozornosť.
Ianto zdvihol svoj telefón a chystal sa to urobiť, aj keby tým
ohrozil nadáciu a spôsobil škandál, všetko bolo lepšie, než to,
šialenstvo, ktoré by tu celkom ľahko mohol rozpútať jeho manžel. Jeho
asistentka ho
„Judith, budem potrebovať...“ začal, keď sa mu jeho asistentka, ozvala, hovorila mu ešte niečo, ale on ju nedokázal
poriadne vnímať, ale ukázalo sa, že to vôbec nebude potrebné, keďže dvere na
jeho kancelárii sa otvorili a dovnútra vošiel Malcolm, vyžarovalo z neho
chladné napätie a až zdrvujúce sebavedomie.
„pán Merlyn?“ opýtala sa ho, keďže dlhší čas len mlčal.
„Chvíľu počkajte, neskôr...“ pomaly zložil a znepokojene sledoval ako
dovnútra vstúpil aj Viktor, na tvári sa mu pohrával priateľský úsmev a tváril
sa mimoriadne spokojne.
Ianto sklopil zrak a chvíľu mu trvalo, kým utíšil splašené búšenie
svojho srdca. Zaplavila ho skutočná vlna silnej nevoľnosti.
Ako sa sem mohli dostať tak skoro?
Ako vôbec vedeli...
Skrslo v ňom hrozné podozrenie, že mu Robert o tejto schôdzke
povedal omnoho skôr než jemu a presvedčil sa o pravdivosti tohto
tvrdenia, keď sa odvážil zdvihnúť hlavu a pozrieť na svojho manžela.
Nevyzeral nahnevane, tá chladná ľahostajnosť a obchodnícky výraz sa
usadili na jeho tvári. Pôsobil dnes skôr prísne, no v jeho pohľade bolo aj
niečo iné, niečo takmer dychtivé, čo tam Ianto nachádzal len v mimoriadnych
príležitostiach.
„Dobrý deň, Robert...“ pozdravil ho.
„Dobrý deň, Malcolm... rád ťa vidím...“ starší muž vstal, podali si ruky,
potom mu Malcolm predstavil aj Viktora a aj s ním pozdravil.
„Ianto...“
Malcolm sa presunul k nemu do jeho časti stola a tiež sa s ním
zvítal, tentoraz bozkom.
Mladý riaditeľ nadácie naňho stále vrhal tak trochu kŕčovité a znepokojené
pohľady.
„Ja... nerozumiem... tomu... môžeš mi vysvetliť čo...“ bol z toho čoraz viac zmätenejší.
„Je to v poriadku, skutočne o tom viem a povolil som to,
samozrejme za istých podmienok...“ dodal trochu tvrdším hlasom a pozrel na
Roberta, akoby očakával, že sa práve teraz zapojí do rozhovoru.
„Tvoj manžel má pravdu, skutočne som sem prišiel po dohode s ním...“
potvrdil mu to aj Robert.
„Pôvodne sme mali hovoriť o iných veciach, ale ja som sa rozhodol,
že vám ukážem to, na čom som až doteraz pracoval...“
„Priznávam, že neviem, čo by som mal na to povedať...“ opatrne vyhlásil
Ianto.
Pocítil manželovu ruku na svojom pleci, neskôr takmer upokojujúco skĺzla
na jeho chrbát.
„Predpokladám, že čo sa týka Roberta nemáš pochybnosti?“ pomohol mu
Malcolm, hlas, ktorým by sa za normálnych okolností prihováral akurát tak
svojmu obchodnému partnerovi.
„Prečo by som ich mal mať ja predsa...“
„Nie, neboj sa... Chcel som, aby
ste sa stretli, by si ho videl pred sebou a sám od seba, sa rozhodol, čo
je pre teba najlepšie...“
Ianto prudko zalapal po dychu.
„Už sa medzi nami nič nestane...“ vyhlásil odhodlane.
„To rád počujem, drahý...“ povedal mu Malcolm.
„Je to preč...“ dodal ešte napokon, akoby to čo povedal predtým vôbec
nestačilo, no bola to pravda, momentálne už nepociťoval žiadnu príťažlivosť k tomu
mužovi, mal pocit, akoby sa ich vzťah naplnil, dovŕšil a skončil celkom
prirodzene, aj keď istý čas uvažoval o tom, či nie sú jeho city k nemu
hlbšieho charakteru, ale presvedčil sa o tom, že šlo len o prechodnú záležitosť,
v ktorej nemal v úmysle pokračovať.
