pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
„Ja by som bol tiež rád, keby sa táto situácia medzi nami raz a navždy
uzavrela...“ vyjadril sa k tomu aj Robert.
„Je mi skutočne veľmi ľúto, čo som
urobil, no ty sám dobre vieš, za akých okolností k tomu došlo a ja... Bol by som rád, keby sme sa pokúsili napraviť
naše vzájomné nezhody...“ dodal ešte,
keďže Malcolm sa k jeho slovám zatiaľ nevyjadril.
„Neviem, Robert, to bude záležať od toho, čo nám chceš ponúknuť...“
Malcolm mu venoval jeden zo svojich chladnejších pohľadov, no zjavne
nemal v úmysle sa naňho vrhnúť a zabiť ho, čo bol v určitom
zmysle pokrok v ich stagnujúcom vzťahu.
Starší muž prikývol a ukázal na dokumenty, ktoré mal Ianto stále
pred sebou.
„Podarilo sa mu uplatniť svoj vplyv na mestskú radu, ktorá nám konečne
odsúhlasila, ten projekt, na ktorom sme chceli pracovať už dávnejšie, ukázal
som tvojmu manželovi, a aj keď vyjadril značné znepokojenie, som
presvedčený o tom, že je to pre nás tá pravá príležitosť na nový
začiatok...“
„Nemyslím si, že...“ začal Ianto, ale Malcolm sa už naklonil k nemu
a nejaký čas študoval plány tohto nového projektu.
Kým na tom pracoval, v miestnosti vládlo napäté ticho.
Len Viktor pokukoval po Robertovi a sem tam žmurkol aj na Ianta.
„Vyzerá to dobre, ale mám pár výhrad a aj napriek tomu, že som niečo
také vždy chcel uskutočniť, dôvera medzi nami bola narušená natoľko, že si
zatiaľ neviem predstaviť takúto blízku spoluprácu medzi našimi firmami...“
povedal napokon, prešiel dopredu smerom k Robertovi.
Starší muž chápavo prikývol.
„Chápem tvoj postoj a je mi jasné, že niečo také sa nedá uskutočniť
zo dňa na deň. A dúfam, že mi dáš príležitosť, aby som ti dokázal, že tie
roky, ktoré sme strávili ako dobrý priatelia pre mňa stále niečo znamenajú, ale
ak sa rozhodneš odoprieť mi túto príležitosť, budem to rešpektovať...“ uzavrel tú záležitosť napokon a tváril sa
takmer, akoby on sám očakával, že ho každú chvíľu vyhodí.
„Uvidíme, čas ukáže, či tvoje návrhy padnú na úrodnú pôdu...“ povedal mu
Malcolm.
Dalo by sa povedať, že ten ich rozhovor napokon dopadol celkom dobre,
keďže nedošlo k žiadnym incidentom.
Vypili si spolu kávu, podiskutovali o tom projekte a keďže Malcolm
mu nič nesľúbil, ale ani Robert nevyžadoval žiadne okamžité odpovede, dalo by
sa povedať, že obaja túto situáciu podľa možnosti zvládli veľmi dobre.
No Ianto si aj tak vydýchol, až keď jeho bývalý milenec opustil jeho
kanceláriu.
Potom sa obrátil k Malcolmovi.
„Uvažuješ o tom, že má dáš šancu?“
Malcolm naňho chvíľu len hľadel, ale napokon mu odpovedal.
„Záleží to od toho do akej miery, bude pre mňa prospešný... A takisto
aj od ďalších krokov ligy zabijakov... Momentálne však túto možnosť neviem
vyvrátiť ani potvrdiť, aj keď prestavba Glades je nepochybne veľmi lákavá aj
pre mňa...“ pripustil napokon.
Ianto vedel, že sa nikdy tak celkom nezbavil hnevu na ľudí,
pochádzajúcich z tej štvrte. Ten hnev bol stále súčasťou neho, ako rana,
ktorá sa nikdy tak úplne nevyliečila, lebo on sám o to nestál.
Nepochyboval však o tom, že sa im odplatí pri prvej možnej príležitosti,
no nepatril k ľuďom, ktorí sa oddávajú slepej dôvere a len tak sa
chopia prvej príležitosti, ako vbehnúť do nejakej pasce.
„Budem to sledovať a vyhodnocovať, až kým nepríde čas na záverečný
úder,“ povedal mu napokon.
Ianto sa s touto stratégiu zatiaľ stotožňoval, keďže ani jeden z nich
zatiaľ nevedel, na ktorej strane bude Robert stáť.
„To znie rozumne...“ vyhlásil takmer s hrdosťou, že jeho manžel
dokázal aspoň na chvíľu odložiť tú svoju posadnutosť pomstou.
No cítil, že pod pokrývkou tej analýzy a logických úvah, bude aj
niečo divokejšie, niečo čo vždy pocítil, keď bol v jeho rukách a drvivú
tvrdosť tej divokosti, patriacej k temnému lukostrelcovi, považoval za
niečo, čo bolo pripravené kedykoľvek vyplávať na povrch.
Viktor, ktorý doteraz len poslušne mlčal a pozoroval svojich pánov,
sa však stal predmetom ich rozhovoru, keď si Ianto dovolil poznamenať.
„A vy dvaja? Už ste dostali výsledky?“
Viktor prikývol, no prenechal slovo svojmu pánovi.
„Áno,“ poznamenal Malcolm a neznelo
to vôbec nadšene.
Ianto takmer cítil drvivý účinok, tých slov, ktoré vyslovil po tejto
krátkej odpovedi.
„Viktor je úplne zdravý, nenašli žiadnu prekážku, ktorá by bránila tomu,
aby sme si ho označili...“ tie posledné slová zneli takmer nehlučne, akoby sa
ich aj on sám obával.
Ianto riadne zbledol.
A pomyslel si, že tento deň už skutočne nemôže byť horší.
„Kedy k tomu dôjde?“ vyhŕkol
bez zjavného nadšenia.
„Predpokladám, že už dnes večer... Bude lepšie, ak to už ďalej nebudeme
odkladať...“
„A nemohli by sme o to požiadať niekoho iného, možno by sa našiel,
niekto kto by...“ takmer s nádejou hľadel dokonca aj na stoličku, na
ktorej predtým sedel Robert.
„To neprichádza do úvahy, Ianto. Tuto Viktor vie toho o mojej minulosti
aj prítomnosti viac než by bolo vhodné a v rukách ktoréhokoľvek
člena ligy, a prípadne aj ochotného civilistu by pre mňa mohol byť veľmi
nebezpečný...“
Viktor sa pri tomto vyhlásení tak trochu sebavedome uškrnul, no inak
nedal najavo, že by ho to popudilo či znechutilo.
Ten ich boj proti tomu, aby si ho označili, bol preňho určite výzvou,
keďže na nich oboch hľadel tak, akoby si prial, ich čo naviac potešiť.
