26. 9. 2014

Otcovská láska 20. kapitola









pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 
Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...


poznámka: po korektúre
hodnotenie



                                                               Pre Profesor, Mononoke. 

Natiahol ruku a položil ju na mužovo plece, aby zabránil prudkej reakcii, ktorá by mohla všetko ešte viac skomplikovať.
„Čo tu... chcete?“
Potterov hlas znel nahnevane a on pre istotu zosilnil stisk na jeho pleci.
Nemal v úmysle sa ho práve teraz, dotýkať, ale keďže hrozilo, že ten mladík vyletí ako Veď-Viete-Kto z krabičky, bolo to nevyhnutné.
Muži v červených habitoch, ktorých našli na svojom pozemku, po príchode z výletu, mohli byť jedným z tých dráždivých impulzov, na základe ktorých, by jeho milenec mohol podľahnúť sebaklamu, že by bolo skutočne vhodné a primerané s nimi práve teraz bojovať.
Severus nevzrušene hľadel na aurorov a hľadal medzi nimi niekoho, s kým by sa prípadne dalo zhovárať.
A značne sa mu uľavilo, keď uvidel Shacklebolta.
Vyhľadal ho pohľadom a pokúšal sa od zlosti vykoľajeného Pottera a  deti, ktoré sa držali blízko pri ňom, nezaťahovať do tejto záležitosti.
Albus Severus sťažka dýchal, držal svoju sestru za ruku.  James sa tak trochu nesúhlasne mračil a ostražito si obzeral túto úradnú návštevu.
Potter sa poddal jeho dotyku, no bolo na ňom vidieť, že sa drží len silou vôle a odpovede aurorov, ktoré zneli dosť vyhýbavo, ho ešte viac naštartovali.
„Prišli sme sem z poverenia ministerstva... Máme povolenia, ale nemohli sme sa dostať do domu, kvôli akýmsi nelegálnym kúzlam, ktoré...“
Severus im nevenoval ani štipku pozornosti, aj keď aj v ňom sa prebúdzala úzkosť, no mohol ju dostať pod kontrolu.
A práve teraz nesmel ukázať nič iné len chladnú nezúčastnenosť a vyčistiť svoju myseľ od akýchkoľvek neželaných pocitov.
Nemienil im dať ani najmenšiu zámienku na to, aby ho zatkli, aj keď by mal podstúpiť bolesť,  pretože vedel, že teraz je preňho najdôležitejšie udržať na uzde Potterov temperament.
Preto ho jemne no dôrazne odtiahol k osobe, ktorá tomu nepochybne velila, keďže aj aurori zmĺkli, pod váhou jeho autority.
Potter ho váhavo nasledoval, no všimol si, že aj naďalej drží jednu ruku pod habitom, čo bol neklamný znak toho, že v nej pevne zviera prútik.
„Dobrý deň, Shacklebolt,“ pozdravil ho Snape.
„Dobrý deň, pán profesor, zdravím ťa, Harry...“  starší muž ich oboch pozdravil tak, ako to kázala slušnosť.
No Harry, len napäto kývol na jeho pozdrav a zamumlal niečo, čo vôbec neznelo povzbudivo.
„Prišli ste sem, kvôli kúzlam, ktoré máme uvalené na náš dom... to je predsa smiešne, sú to len ochranné zaklínadlá...“
„Nie, Harry, neprišiel som sem so sprievodom, kvôli tým kúzlam a nepochybne sú to len domáce verzie dlhšie nepoužívaných zaklínadiel, ktoré dnes nie sú predmetom tejto návštevy...“ povedal napokon a pozrel pritom aj na svojich podriadených, ktorí sa pri tomto vyhlásení nespokojne pomrvili.
„Došlo k ďalšiemu útoku...“
Severus pocítil ako sa Potterovo telo ešte viac naplo a jeho ruka sa začala viditeľne triasť.
„My s tým nemáme nič spoločné, po celý čas sme boli spolu... Ani na chvíľu som nespustil Severusa s očí...“
Kingsley naňho chvíľu znepokojene hľadel, nepochybne si uvedomoval, čo prítomnosť červených habitov v dome urobila s jeho ťažko nadobudnutou duševnou rovnováhou.
„O tom vôbec nepochybujem, no považoval som za povinnosť to skontrolovať osobne, vzhľadom na to, ako dopadla predchádzajúca návšteva aurorov v tomto dome.“
„Rozumiem...“ vyhlásil Harry, hlasom stále rozochveným od emócii, Severus si uvedomoval, že stačí len jeden prudší pohyb a môže tu dôjsť k súboju s nepríjemnými následkami.
Preto radšej prevzal vedenie, aby Potterovi doprial, čas sa upokojiť a zároveň ho pevnejšie držal aj druhou rukou.
Musel tu urobiť, keďže tá jedna mu nedávala až toľko istoty, aj keď si všimol, nesúhlasné výrazy na tvárach aurorov a Shackleboltov hodnotiaci pohľad.
Ten muž sa mohol stať ministrom, keby sa nepokúšal mu pomôcť.
Na Potterov popud sa aj on zaplietol do tejto záležitosti, čo ho bohužiaľ stálo tento post, no aj tak sa dostal ďaleko vzhľadom na to, že si dovolil svedčiť v prospech prívrženca Temného pána.
Napriek tomu si zachoval tvár a nepodľahol sebaľútosti, čo z neho robilo jednu z málo osôb, s ktorými sa dalo rozumne hovoriť.
„Ak dovolíte, presunieme sa radšej do domu, predpokladám, že pre nás bude jednoduchšie sa pozhovárať tam... Pán Potter bol z nemocnice prepustený, len za predpokladu, že oňho bude dobre postarané a je viac než zjavné, že práve teraz sa necíti dobre a prospela by mu menej formálnejšia atmosféra...“  jasne mu naznačil, aby zvážil svoje možnosti a ten muž to našťastie pochopil.
„Máte pravdu, rád prijmem vaše pozvanie...“ obrátil sa k svojmu sprievodu a dodal:„Počkajte na mňa tu, udržujte pozície a sledujte okolie...“
Chvíľu to vyzeralo, akoby sa jeden z nich snažil namietať, ale on ich rázne odbil slovami.
„Viem sa o seba postarať, Dawidson...“
Severus s deťmi prešli ochranné zaklínadlo ako prví. Potom Severus dočasne povolil vstup aj ich návštevníkovi.
Zamierili do Potterovskej obývačky.
Presnejšie povedané dovolil si nechať tam Pottera s Shackelbolta na chvíľu osamote.
Deti boli nezvyčajne tiché a stále sa držali pri nich.
No nepredpokladal, že ich rozhovor bude vhodný pre nich, preto ich požiadal, aby sa šli hrať do svojich izieb.
Dumbledorov portrét poveril, aby na nich dohliadol a vpustil dovnútra aj Félixa, ktorý sa usadil na svojom zvyčajnom mieste.
„Však ťa už viac neodvedú? Nedovolíš to... však...“  opýtala sa ho Lily.
„Nie, neodvedú, len sa trochu pozhovárame...“ ubezpečoval ju pokojným hlasom.
A v krátkosti sa zastavil aj pri Albusovi Severusovi, ktorý bol bledší než steny v tejto časti domu.
Váhavo položil ruku na jeho chrbát, tak ako to nedávno urobil s ich otcom a skutočne ho prekvapilo, keď Albus Severus prijal tento spôsob útechy a na chvíľu zotrval v jeho náručí, aj keď niečo také nemal v úmysle, bolo to zvláštne, takto držať to druhé z tých detí.
„Bude to v poriadku, Albus, ostaň tu so svojimi súrodencami o chvíľu sa na vás príde pozrieť váš otec...“ ubezpečoval ho a bol presvedčený o tom, že sám pošle Pottera do detskej izby, aspoň na nejaký čas, aby sa trochu schladil.
„Skutočne príde?“
„Áno, postarám sa o to...“
James svojho brata jemne odtisol a objal ho okolo pliec.
„Neboj sa, oni to zvládnu...“  dostal sa veľmi rýchlo do roly staršieho brata.
Severus mu za to bol vďačný, keďže  nevedel tak celkom odhadnúť, kedy by bolo vhodné ho pustiť.
Pomaly zamieril do obývačky, zmierený s tým, že to v žiadnom prípade nebude príjemný rozhovor aj napriek tomu, že sa presunuli dovnútra.
Ďalší útok.
Skutočne ho to znepokojovalo.
A keďže doteraz sa k tejto záležitosti nedostali, prípadne sa jej dosť výrazne vyhýbali, nemal dosť informácií na to, aby dokázal zaujať stanovisko.
No tentoraz mal aspoň alibi, čo považoval za dobrú stránku tejto inak nepríjemnej záležitosti.
Pretože predstava toho, že niekto používa temné znamenie a opäť zabíja, v ňom vzbudzovala množstvo nepríjemných otázok.
Zvýšený Potterov hlas ho prinútil zrýchliť krok, no keď si sadol na gauč, k nemu, Shacklebolt zvolil kreslo zjavne kvôli tomu, aby oni dvaja skončili takto vedľa seba, nevyzeralo to tak, že by bola situácia až taká vyhrotená.
Harry len o niečom dosť zápalisto rečnil a Severus sa pristihol pri myšlienke, že ten jemný náznak vzdoru v jeho pohľade je vskutku vzrušujúci.
„Povedal som vám predsa, že tentoraz je to iné... Tá osoba vôbec ani len nezodpovedaná tomu, čo vieme o smrťožrútoch a správanie tohto nového vraha sa úplne vymyká tomu, čo poznáte z prvej aj z druhej čarodejníckej vojny...“
Zjavne sa už dostali cez rozhovor o Severusovi a ich spoločnom výlete, za čo bol vďačný, keďže netúžil vidieť na tvári toho muža podobný typ záujmu než predtým. Akoby aj on už tušil, že sa dostali kamsi inam, od ich bežne na verejnosti prezentovaného tichého prímeria.
„Čítal som tvoju správu, Harry... No musíš uznať, že sú isté tlaky, s ktorými sme sa stretli už predtým... Dnešný útok sa však stal prielomom, ktorý akýkoľvek ďalší odpor voči tvojej teórii zjavne zlomí... Práve preto som prišiel takto formálne a tak trochu som vyvolal rozruch, aby som rozptýlil aj posledné pochybnosti spojené s tým, že by sa naše pátranie mohlo kvôli tlakom zhora, uberať nesprávnym smerom...“
„Ako je možné, že teraz ste si tým takí istí?“ opýtal sa Severus, mysliac tým nielen naňho, ale aj na celú inštitúciu vrátane ministra.
„Pretože posledný útok bol namierený proti Malfoy manor.“
Majster elixírov si nervózne pošúchal predlaktie s temným znamením.
„Malfoy manor?“ opýtal sa neveriacky, akoby mu snáď oznámili, že sa chystajú dovoliť raráškom, aby začali používať prútiky a všetci domáci škriatkovia budú s poctami oslobodení.
„Áno, presne tak, skutočne nám bolo ohlásené temné znamenie vznášajúce sa nad sídlom Malfoyovcov...“
„Kto zomrel?“ opýtal sa Harry.
Aj v jeho hlase zaznievalo prekvapenie.
Pretože útočiť na čisto čarodejnícku rodinu a zanechať im temné znamenie nad hlavami, nebolo niečo také čo by očakávali od osoby, ktorá sa pokúša oživiť staré tradície.
Bolo verejne známe to, čo sa stalo a nepochybne aj to, že v poslednej bitke až  tak zápalisto  nebojovali, ale sa skôr starali hlavne o svoje vlastné prežitie.
No názory na túto záležitosť sa značne rozchádzali, a nikto doteraz neurobil nič proti tejto rodine, ktorá si napriek všetkým otrasom zachovala svoje bohatstvo a Draco Malfoy s manželkou ničím obmedzovaní.
 „Nie sme si istý, lebo sa nenašli žiadne telá, dom bol prázdny, ale na jednej zo stien sme našli toto...“
Harry a Severus sa naklonili k fotografii, na jednej zo stien bolo krvou napísané.
PAMÄTAJTE NA GOLDEN GATE.
„Podobný nápis bol aj v tom predchádzajúcom dome, ale došlo k jeho poškodeniu a nedokázali sme ho poriadne dešifrovať...“
***
Snape vybral mysľomisu a umiestnil ju tak, aby mu neprekážala pri práci s fénixom.
Kým bol Harry v izbe s deťmi a vstrebával túto novinku, on sa rozhodol, že začne pracovať aspoň na získaní spomienok od Félixa.
Po Shackelboltovom odchode v ich dome zavládlo akési napäté ticho a práca bola jedným z tých vecí, ktoré ho dokázali zbaviť napätia, spojeného s týmto novým útočníkom a s tým ako pripustil svoju spojitosť zrejme s mostom Golden Gate, o ktorého zrútenie sa postaral Temný pán, počas svojho druhého nástupu k moci.
Nahlas však toho povedal len veľmi  málo, už aj tak bola situácia dosť napätá a nemal v úmysle práve teraz hovoriť o týchto veciach viac než by bolo vhodné.
Pripravil si aj krátke prútiky, určené na myšlienkové vedy a pre istotu aj svoje poznámky, aby mu vtom zmätku niečo náhodou neuniklo.
Harryho nateraz odbremenil od tejto povinnosti, aj keď s ním pôvodne počítal, no teraz bolo už viac než zjavné, hlavne po tomto druhom útoku, že  nový vrah ide po smrťožrútoch a ich rodinách, keďže tá predchádzajúca rodina, ktorá sa stala terčom útoku, si síce zmenila mená, no dalo by sa povedať, že boli príbuznými jedného z blízkeho kruhu, teraz už nežijúceho a doteraz žili v sladkej anonymite, no očividne nie až v takom bezpečí, ako si pôvodne mysleli.
Severus nemohol vylúčiť, že vrah pôjde aj po ňom.
Bolo to logické, aj on musel byť na jeho zozname, na zozname tých, ktorí sa previnili.
Kingley im dal povolenie na ďalšie úpravy pozemku s prihliadnutím na nové okolnosti.
Severus však vedel, že to nebude stačiť. Malfoy manor bol predsa chránený viac než dostatočne a aj tak došlo k tomu, čo všetci práve teraz označovali, za únos, no bolo len otázkou času, kedy sa ukáže, kto skutočne tento útok prežil.
Pohrával sa s myšlienkou, že by mal odísť, skúsiť sa tomu postaviť na vlastnú päsť, aj keby tým porušil svoju podmienku.
Potter mu však dal jasne najavo, že ak to urobí, on sám sa nezastaví, kým toho vraha nenájde. A ak by zomrel jeho rukou, nemilosrdne po ňom pôjde, aj keby mal obetovať všetko, čo si doteraz vybudoval. A keďže vedel, že deti by mohol zveriť Ronovi a vrhnúť sa do toho úplne bez rozmyslu a po hlave, nebolo nič čo by mu stálo v ceste a svojím pohľadom mu dával najavo, že to nenechá len tak, ak sa rozhodne odísť a všetko staviť na jednu kartu.
Dal mu najavo, že ho nepustí, a ak to bude nevyhnutné, pôjde za ním hoci aj do väzenia.
Nepochyboval o tom, že by toho bol schopný, preto súhlasil so sprísnenými bezpečnostnými opatreniami, aspoň nateraz, kým Potter nepríde k rozumu a nepochopí akej strašnej chyby sa dopustil.
Pottera ešte čakala aj posledná dávka toho elixíru a on chcel, aby liečbu dokončil v každom prípade.
 Dovtedy mu neostávalo nič iné, len ostať s ním, byť v strehu a dokončiť tie čiastkové úlohy, na ktoré sa podujal.
Práve preto trpezlivo pracoval s Félixom.
Znášal jeho škrekot aj trieskanie krídel aj svoje doškriabané ruky, no napokon to vyústilo do toho, že si tie spomienky pozrel a pomocou sĺz ich Félix dostal aj do mysľomisy na ďalšiu analýzu.
Nebolo to presne to čo očakával, ale bol to začiatok.