pár: Harry
Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
obsah:
Po poslednom boji s Temným pánom,
smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia
mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich
zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom
profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...
poznámka: po korektúre
hodnotenie
Pre Profesor, Mononoke.
Natiahol ruku a položil ju
na mužovo plece, aby zabránil prudkej reakcii, ktorá by mohla všetko ešte viac
skomplikovať.
„Čo tu... chcete?“
Potterov hlas znel nahnevane
a on pre istotu zosilnil stisk na jeho pleci.
Nemal v úmysle sa ho práve
teraz, dotýkať, ale keďže hrozilo, že ten mladík vyletí ako Veď-Viete-Kto
z krabičky, bolo to nevyhnutné.
Muži v červených habitoch,
ktorých našli na svojom pozemku, po príchode z výletu, mohli byť jedným
z tých dráždivých impulzov, na základe ktorých, by jeho milenec mohol
podľahnúť sebaklamu, že by bolo skutočne vhodné a primerané s nimi
práve teraz bojovať.
Severus nevzrušene hľadel na
aurorov a hľadal medzi nimi niekoho, s kým by sa prípadne dalo
zhovárať.
A značne sa mu uľavilo, keď
uvidel Shacklebolta.
Vyhľadal ho pohľadom
a pokúšal sa od zlosti vykoľajeného Pottera a deti, ktoré sa držali
blízko pri ňom, nezaťahovať do tejto záležitosti.
Albus Severus sťažka dýchal,
držal svoju sestru za ruku. James sa tak trochu nesúhlasne mračil
a ostražito si obzeral túto úradnú návštevu.
Potter sa poddal jeho dotyku, no
bolo na ňom vidieť, že sa drží len silou vôle a odpovede aurorov, ktoré
zneli dosť vyhýbavo, ho ešte viac naštartovali.
„Prišli sme sem z poverenia
ministerstva... Máme povolenia, ale nemohli sme sa dostať do domu, kvôli akýmsi
nelegálnym kúzlam, ktoré...“
Severus im nevenoval ani štipku
pozornosti, aj keď aj v ňom sa prebúdzala úzkosť, no mohol ju dostať pod
kontrolu.
A práve teraz nesmel ukázať
nič iné len chladnú nezúčastnenosť a vyčistiť svoju myseľ od akýchkoľvek
neželaných pocitov.
Nemienil im dať ani najmenšiu
zámienku na to, aby ho zatkli, aj keď by mal podstúpiť bolesť, pretože vedel, že teraz je preňho
najdôležitejšie udržať na uzde Potterov temperament.
Preto ho jemne no dôrazne
odtiahol k osobe, ktorá tomu nepochybne velila, keďže aj aurori zmĺkli,
pod váhou jeho autority.
Potter ho váhavo nasledoval, no
všimol si, že aj naďalej drží jednu ruku pod habitom, čo bol neklamný znak
toho, že v nej pevne zviera prútik.
„Dobrý deň, Shacklebolt,“
pozdravil ho Snape.
„Dobrý deň, pán profesor, zdravím
ťa, Harry...“ starší muž ich oboch
pozdravil tak, ako to kázala slušnosť.
No Harry, len napäto kývol na
jeho pozdrav a zamumlal niečo, čo vôbec neznelo povzbudivo.
„Prišli ste sem, kvôli kúzlam,
ktoré máme uvalené na náš dom... to je predsa smiešne, sú to len ochranné
zaklínadlá...“
„Nie, Harry, neprišiel som sem so
sprievodom, kvôli tým kúzlam a nepochybne sú to len domáce verzie dlhšie
nepoužívaných zaklínadiel, ktoré dnes nie sú predmetom tejto návštevy...“
povedal napokon a pozrel pritom aj na svojich podriadených, ktorí sa pri
tomto vyhlásení nespokojne pomrvili.
„Došlo k ďalšiemu útoku...“
Severus pocítil ako sa Potterovo
telo ešte viac naplo a jeho ruka sa začala viditeľne triasť.
„My s tým nemáme nič
spoločné, po celý čas sme boli spolu... Ani na chvíľu som nespustil Severusa
s očí...“
Kingsley naňho chvíľu znepokojene
hľadel, nepochybne si uvedomoval, čo prítomnosť červených habitov v dome
urobila s jeho ťažko nadobudnutou duševnou rovnováhou.
„O tom vôbec nepochybujem, no
považoval som za povinnosť to skontrolovať osobne, vzhľadom na to, ako dopadla
predchádzajúca návšteva aurorov v tomto dome.“
„Rozumiem...“ vyhlásil Harry,
hlasom stále rozochveným od emócii, Severus si uvedomoval, že stačí len jeden
prudší pohyb a môže tu dôjsť k súboju s nepríjemnými následkami.
Preto radšej prevzal vedenie, aby
Potterovi doprial, čas sa upokojiť a zároveň ho pevnejšie držal aj druhou
rukou.
Musel tu urobiť, keďže tá jedna
mu nedávala až toľko istoty, aj keď si všimol, nesúhlasné výrazy na tvárach
aurorov a Shackleboltov hodnotiaci pohľad.
Ten muž sa mohol stať ministrom,
keby sa nepokúšal mu pomôcť.
Na Potterov popud sa aj on
zaplietol do tejto záležitosti, čo ho bohužiaľ stálo tento post, no aj tak sa
dostal ďaleko vzhľadom na to, že si dovolil svedčiť v prospech prívrženca
Temného pána.
Napriek tomu si zachoval tvár
a nepodľahol sebaľútosti, čo z neho robilo jednu z málo osôb,
s ktorými sa dalo rozumne hovoriť.
„Ak dovolíte, presunieme sa
radšej do domu, predpokladám, že pre nás bude jednoduchšie sa pozhovárať tam...
Pán Potter bol z nemocnice prepustený, len za predpokladu, že oňho bude
dobre postarané a je viac než zjavné, že práve teraz sa necíti dobre
a prospela by mu menej formálnejšia atmosféra...“ jasne mu naznačil, aby zvážil svoje možnosti
a ten muž to našťastie pochopil.
„Máte pravdu, rád prijmem vaše
pozvanie...“ obrátil sa k svojmu sprievodu a dodal:„Počkajte na mňa
tu, udržujte pozície a sledujte okolie...“
Chvíľu to vyzeralo, akoby sa
jeden z nich snažil namietať, ale on ich rázne odbil slovami.
„Viem sa o seba postarať,
Dawidson...“
Severus s deťmi prešli
ochranné zaklínadlo ako prví. Potom Severus dočasne povolil vstup aj ich
návštevníkovi.
Zamierili do Potterovskej
obývačky.
Presnejšie povedané dovolil si
nechať tam Pottera s Shackelbolta na chvíľu osamote.
Deti boli nezvyčajne tiché
a stále sa držali pri nich.
No nepredpokladal, že ich
rozhovor bude vhodný pre nich, preto ich požiadal, aby sa šli hrať do svojich
izieb.
Dumbledorov portrét poveril, aby
na nich dohliadol a vpustil dovnútra aj Félixa, ktorý sa usadil na svojom
zvyčajnom mieste.
„Však ťa už viac neodvedú?
Nedovolíš to... však...“ opýtala sa ho
Lily.
„Nie, neodvedú, len sa trochu
pozhovárame...“ ubezpečoval ju pokojným hlasom.
A v krátkosti sa
zastavil aj pri Albusovi Severusovi, ktorý bol bledší než steny v tejto
časti domu.
Váhavo položil ruku na jeho
chrbát, tak ako to nedávno urobil s ich otcom a skutočne ho
prekvapilo, keď Albus Severus prijal tento spôsob útechy a na chvíľu
zotrval v jeho náručí, aj keď niečo také nemal v úmysle, bolo to
zvláštne, takto držať to druhé z tých detí.
„Bude to v poriadku, Albus,
ostaň tu so svojimi súrodencami o chvíľu sa na vás príde pozrieť váš
otec...“ ubezpečoval ho a bol presvedčený o tom, že sám pošle Pottera
do detskej izby, aspoň na nejaký čas, aby sa trochu schladil.
„Skutočne príde?“
„Áno, postarám sa o to...“
James svojho brata jemne odtisol
a objal ho okolo pliec.
„Neboj sa, oni to
zvládnu...“ dostal sa veľmi rýchlo do
roly staršieho brata.
Severus mu za to bol vďačný, keďže
nevedel tak celkom odhadnúť, kedy by
bolo vhodné ho pustiť.
Pomaly zamieril do obývačky,
zmierený s tým, že to v žiadnom prípade nebude príjemný rozhovor aj
napriek tomu, že sa presunuli dovnútra.
Ďalší útok.
Skutočne ho to znepokojovalo.
A keďže doteraz sa
k tejto záležitosti nedostali, prípadne sa jej dosť výrazne vyhýbali,
nemal dosť informácií na to, aby dokázal zaujať stanovisko.
No tentoraz mal aspoň alibi, čo
považoval za dobrú stránku tejto inak nepríjemnej záležitosti.
Pretože predstava toho, že niekto
používa temné znamenie a opäť zabíja, v ňom vzbudzovala množstvo
nepríjemných otázok.
Zvýšený Potterov hlas ho prinútil
zrýchliť krok, no keď si sadol na gauč, k nemu, Shacklebolt zvolil kreslo
zjavne kvôli tomu, aby oni dvaja skončili takto vedľa seba, nevyzeralo to tak,
že by bola situácia až taká vyhrotená.
Harry len o niečom dosť
zápalisto rečnil a Severus sa pristihol pri myšlienke, že ten jemný náznak
vzdoru v jeho pohľade je vskutku vzrušujúci.
„Povedal som vám predsa, že
tentoraz je to iné... Tá osoba vôbec ani len nezodpovedaná tomu, čo vieme
o smrťožrútoch a správanie tohto nového vraha sa úplne vymyká tomu,
čo poznáte z prvej aj z druhej čarodejníckej vojny...“
Zjavne sa už dostali cez rozhovor
o Severusovi a ich spoločnom výlete, za čo bol vďačný, keďže netúžil
vidieť na tvári toho muža podobný typ záujmu než predtým. Akoby aj on už tušil,
že sa dostali kamsi inam, od ich bežne na verejnosti prezentovaného tichého
prímeria.
„Čítal som tvoju správu, Harry...
No musíš uznať, že sú isté tlaky, s ktorými sme sa stretli už predtým...
Dnešný útok sa však stal prielomom, ktorý akýkoľvek ďalší odpor voči tvojej
teórii zjavne zlomí... Práve preto som prišiel takto formálne a tak trochu
som vyvolal rozruch, aby som rozptýlil aj posledné pochybnosti spojené
s tým, že by sa naše pátranie mohlo kvôli tlakom zhora, uberať nesprávnym
smerom...“
„Ako je možné, že teraz ste si
tým takí istí?“ opýtal sa Severus, mysliac tým nielen naňho, ale aj na celú
inštitúciu vrátane ministra.
„Pretože posledný útok bol
namierený proti Malfoy manor.“
Majster elixírov si nervózne
pošúchal predlaktie s temným znamením.
„Malfoy manor?“ opýtal sa
neveriacky, akoby mu snáď oznámili, že sa chystajú dovoliť raráškom, aby začali
používať prútiky a všetci domáci škriatkovia budú s poctami
oslobodení.
„Áno, presne tak, skutočne nám
bolo ohlásené temné znamenie vznášajúce sa nad sídlom Malfoyovcov...“
„Kto zomrel?“ opýtal sa Harry.
Aj v jeho hlase zaznievalo
prekvapenie.
Pretože útočiť na čisto
čarodejnícku rodinu a zanechať im temné znamenie nad hlavami, nebolo niečo
také čo by očakávali od osoby, ktorá sa pokúša oživiť staré tradície.
Bolo verejne známe to, čo sa
stalo a nepochybne aj to, že v poslednej bitke až tak zápalisto nebojovali, ale sa skôr starali hlavne o svoje
vlastné prežitie.
No názory na túto záležitosť sa
značne rozchádzali, a nikto doteraz neurobil nič proti tejto rodine, ktorá
si napriek všetkým otrasom zachovala svoje bohatstvo a Draco Malfoy s manželkou
ničím obmedzovaní.
„Nie sme si istý, lebo sa nenašli žiadne telá,
dom bol prázdny, ale na jednej zo stien sme našli toto...“
Harry a Severus sa naklonili
k fotografii, na jednej zo stien bolo krvou napísané.
PAMÄTAJTE NA GOLDEN GATE.
„Podobný nápis bol aj v tom
predchádzajúcom dome, ale došlo k jeho poškodeniu a nedokázali sme ho
poriadne dešifrovať...“
***
Snape vybral mysľomisu
a umiestnil ju tak, aby mu neprekážala pri práci s fénixom.
Kým bol Harry v izbe
s deťmi a vstrebával túto novinku, on sa rozhodol, že začne pracovať
aspoň na získaní spomienok od Félixa.
Po Shackelboltovom odchode
v ich dome zavládlo akési napäté ticho a práca bola jedným
z tých vecí, ktoré ho dokázali zbaviť napätia, spojeného s týmto
novým útočníkom a s tým ako pripustil svoju spojitosť zrejme
s mostom Golden Gate, o ktorého zrútenie sa postaral Temný pán, počas
svojho druhého nástupu k moci.
Nahlas však toho povedal len
veľmi málo, už aj tak bola situácia dosť
napätá a nemal v úmysle práve teraz hovoriť o týchto veciach
viac než by bolo vhodné.
Pripravil si aj krátke prútiky,
určené na myšlienkové vedy a pre istotu aj svoje poznámky, aby mu vtom
zmätku niečo náhodou neuniklo.
Harryho nateraz odbremenil od tejto
povinnosti, aj keď s ním pôvodne počítal, no teraz bolo už viac než
zjavné, hlavne po tomto druhom útoku, že
nový vrah ide po smrťožrútoch a ich rodinách, keďže tá
predchádzajúca rodina, ktorá sa stala terčom útoku, si síce zmenila mená, no
dalo by sa povedať, že boli príbuznými jedného z blízkeho kruhu, teraz už
nežijúceho a doteraz žili v sladkej anonymite, no očividne nie až
v takom bezpečí, ako si pôvodne mysleli.
Severus nemohol vylúčiť, že vrah
pôjde aj po ňom.
Bolo to logické, aj on musel byť
na jeho zozname, na zozname tých, ktorí sa previnili.
Kingley im dal povolenie na
ďalšie úpravy pozemku s prihliadnutím na nové okolnosti.
Severus však vedel, že to nebude
stačiť. Malfoy manor bol predsa chránený viac než dostatočne a aj tak
došlo k tomu, čo všetci práve teraz označovali, za únos, no bolo len
otázkou času, kedy sa ukáže, kto skutočne tento útok prežil.
Pohrával sa s myšlienkou, že
by mal odísť, skúsiť sa tomu postaviť na vlastnú päsť, aj keby tým porušil
svoju podmienku.
Potter mu však dal jasne najavo,
že ak to urobí, on sám sa nezastaví, kým toho vraha nenájde. A ak by
zomrel jeho rukou, nemilosrdne po ňom pôjde, aj keby mal obetovať všetko, čo si
doteraz vybudoval. A keďže vedel, že deti by mohol zveriť Ronovi
a vrhnúť sa do toho úplne bez rozmyslu a po hlave, nebolo nič čo by
mu stálo v ceste a svojím pohľadom mu dával najavo, že to nenechá len
tak, ak sa rozhodne odísť a všetko staviť na jednu kartu.
Dal mu najavo, že ho nepustí,
a ak to bude nevyhnutné, pôjde za ním hoci aj do väzenia.
Nepochyboval o tom, že by
toho bol schopný, preto súhlasil so sprísnenými bezpečnostnými opatreniami,
aspoň nateraz, kým Potter nepríde k rozumu a nepochopí akej strašnej
chyby sa dopustil.
Pottera ešte čakala aj posledná
dávka toho elixíru a on chcel, aby liečbu dokončil v každom prípade.
Dovtedy mu neostávalo nič iné,
len ostať s ním, byť v strehu a dokončiť tie čiastkové úlohy, na
ktoré sa podujal.
Práve preto trpezlivo pracoval
s Félixom.
Znášal jeho škrekot aj trieskanie
krídel aj svoje doškriabané ruky, no napokon to vyústilo do toho, že si tie
spomienky pozrel a pomocou sĺz ich Félix dostal aj do mysľomisy na ďalšiu
analýzu.
Nebolo to presne to čo očakával,
ale bol to začiatok.