názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Konečne prišiel deň tej
prehliadky, ktorá mala rozhodnúť o tom, či je pripravený vrátiť sa späť do
školy.
Tešil sa na ten deň, no
zároveň sa ho obával.
Tých pár dní po tej
osudnej správe napokon akosi prežil v relatívnom pokoji.
Všetko si sám so sebou
vyjasnil.
Už vedel, čo chce aj
ako to dosiahne a bol pripravený priviesť späť samého seba.
No najprv potreboval
niektoré veci uzavrieť a ubezpečiť sa o tom, že sa dokáže vo svojom
živote pohnúť ďalej.
Snažil sa robiť
spoločnosť svojim milencom, nedesiť Sang Hee a neprovokovať Kyoung-Ho.
Bol slušný, až
chladnokrvný, jedol, spal a robil všetko, čo sa od neho očakávalo a postupne
sa pripravoval na opustenie toho priestoru, ktorý nebol ani zďaleka taký
bezpečný akosi to pôvodne myslel.
Už vedel, že sa
nedostal do dobrých rúk.
A nemôže tým ľuďom
veriť, aj napriek tomu, že spolu zdieľajú intímnosti, mohli by t
Stále ešte nebol
zmierený s tým, čo sa dozvedel, no už aspoň toľko netrpel, keď si spomenul
na svojho priateľa.
Po tom poslednom sne
bol omnoho pokojnejší, aj keď to nebolo vôbec príjemné a vedel, že ešte
nejaký čas to zrejme tento zážitok spracovávať.
No zároveň dospel k presvedčeniu,
že teraz už nemôže nastúpiť na tú cestu späť do pekla. Prial si, aby ho to už
nebolelo, aby to všetko dokázal prekonať a pohnúť sa vo svojom živote
ďalej.
Práve preto na seba
nijako netlačil, pravdivo odpovedal na otázky, na ktoré takto odpovedať mohol
a dosť verne popísal aj svoje terajšie pocity, bol pokojný, možno až
príliš chladný, no práve dnes väčšmi než kedykoľvek predtým cítil ako sa jeho
vnútro obnažuje a aspoň čiastočne sa zbavuje ťarchy spojenej so svojimi
momentálnymi rozhodnutiami.
Sedel tam s rukami
položenými na kolenách, bez toho, aby ho vôbec zaujímalo, ako to celé dopadne.
Nech by mal byť verdikt
akýkoľvek on sám sa práve teraz netrúfal postaviť zoči-voči svetu, jeho vnútro
bolo úplne obnažené, prázdne a rozorvané, bez ľahostajnej ochrany, ktorú
potreboval na to, aby prežil v spoločenskej džungli vzťahov.
So zdesením počúval
svoje mierne vykoktané a neisté odpovede, vyhýbavé tam, kde to možno ani
len bolo až také potrebné.
A keď celé to
sedenie skončilo a on konečne víťazoslávne prešiel k východu.
Kyoung-Ho prišiel
poňho.
Jeho Veličenstvo osobne
sa rozhodlo ho poctiť svojou prítomnosťou.
Bez slova k nemu nasadol
do auta.
„Tak ako to dopadlo?“
opýtal sa ho.
Sedel oproti nemu, tak
ako už mnohokrát predtým, no teraz sa nedíval do tváre svojej smrti, ale do
tváre muža, ktorý si užíval jeho podrobenie.
„Budem pokračovať v štúdiu,
ale v individuálnom programe, tak sme sa dohodli... “ chladne ho
informoval Min Su.
Ten muž ho dostal.
Zapečatil jeho ústa.
A on sa s tým
stále nemohol zmieriť.
Kyoung-Ho prikývol.
„To znie rozumne.“
„Áno, tiež si to
myslím...“ odsekol drsne.
Díval sa na okno a nie
naňho.
„Pomôžem ti so všetkým,
čo budeš potrebovať...“ ubezpečil ho o tom, akoby bol snáď jeho poručník
alebo také niečo.
„Pokiaľ budem aj
naďalej s tebou spávať, však...“ dnes bol omnoho drzejší než zvyčajne, no
zároveň cítil, akoby sa tým aspoň časť z neho stabilizovala.
Kyoung-Ho naňho vrhol
varovný pohľad.
„Ak si želáš to takto
pomenovať, tak ja s tým problém nemám. Áno, samozrejme, to, že so mnou
budeš spávať je jednou z podmienok mojej pomoci...“
„Ty skurvený bastard!“
uľavil si nahnevane, už dosť dlho to v sebe dusil a práve teraz sa mu
podarilo pomenovať spôsobom, po ktorom už dlhší čas túžil.
Pocítil ako si k nemu
ten muž sadol.
Pevne ho zovrel, skôr
než stihol čokoľvek namietnuť.
„Nezahrávaj sa so mnou,
chlapče. A dávaj si pozor na to ako so mnou hovoríš...“
„Nemám z teba strach,“
odsekol namosúrene, lebo pocítil ako jeho stuhlo pri kontakte s tým druhým.
Mužova ruka stlačila
akýsi gombík.
Odsunul sa priezor,
ktorý ich oddeľoval od vodiča.
„Zmeníme smer cesty, odbočte
smerom k skladom Saito...“
„Ako si želáte, pane...“
Auto prudšie zatočilo a Min
Su pocítil ako sa jeho telo pritislo bližšie k bossovi.
„Západná či stredná
oblasť?“ opýtal sa ho vodič nervózne.
„Stredná, neďaleko tridsiatej
siedmej...“ prikázal nahnevane, priezor opäť zavrel a v aute sa po
jeho vyhlásení rozšírilo napäté ticho.
