názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
„Čo tam budeme robiť?“
opýtal sa obozretne.
Nijako ho nelákala
predstava toho, že budú spolu zatvorení v akýchsi starých skladoch.
A možno by aj
ľutoval tú svoju neuváženú poznámku, keby nebolo až také príjemné konečne
objaviť samého seba.
Kyoung-Ho mu venoval
prísny pohľad.
„To záleží od teba,“
vyhlásil chladne a dodal ešte : „A od toho, ako sa budeš správať...“
„Až tak som ťa
nahneval, láska moja...“ podpichol ho opäť, posilnený tým skvelým pocitom,
ktorý so sebou prinášalo omnoho slobodnejšie uvažovanie a menej
obozretnosti. Opäť v sebe cítil aspoň časť tej svojej sily, ktorú predtým
mohol takmer aj rozdávať.
„Možno by bolo vhodné
pripomenúť ti tvoje postavenie, starým spôsobom...“ nič mu nedaroval jeho
momentálne nahnevaný milenec.
Min Su nedovolil, aby
mu to preniklo do hlavy a spôsobilo to ďalší záchvat strachu. Namiesto
toho radšej takmer nebadane prešiel po prednej časti jeho čierneho značkového
saka a opatrne rozopol pár gombíkov.
„Tak to je škoda, lebo
ja by som si prial od teba dostať tak trochu inú lekciu...“ pošepol mu zvodne.
Pocítil ako si ho jeho
spoločník obrátil k sebe, nadvihol mu hlavu a drsne ho pobozkal.
Prijal jeho jazyk aj horúce ústa a pevne ho objal okolo krku.
Celým telom sa oňho
zúfalo obtieral.
Nech to bolo akokoľvek
zložité, ten muž ho priťahoval.
Páčilo sa mu s ním
spávať.
Preto tlmene
zanariekal, keď bol napokon oddelený od jeho dychtivých pier.
Cítil ako sa hruď toho
muža prudko dvíha a klesá.
A užíval si pocit
víťazstva spojený s tým, ako rýchlo ho dokázal rozpáliť.
No zároveň pocítil ako
ho opäť mierne postrčil a donútil ho vstať, bolo to nepohodlné, lebo auto
sa stále hýbalo, no zároveň cítiť, ako mu jeho milenec nešetrne stiahol
nohavice aj s boxerkami.
A počul ako sa
postaral aj o svoj opasok.
„Za svoje správanie ma
budeš musieť odprosiť na kolenách a to, čo s tebou urobím, teraz je
len začiatok toho, čo ťa dnes čaká...“ prisľúbil mu mrazivo chladným hlasom, no
čiastočne už aj popretkávaným túžbou.
Pocítil jeho prsty v sebe,
boli tvrdšie než zvyčajne, trochu to bolelo, ale statočne to zniesol.
„Áno, pane...“ dodal
napokon, pretože si začínal uvedomovať, že by sa mohol dostať do problémov,
keby svoj vzdor až priveľmi preháňal.
„Kyoung-Ho...“ vzlykol
znepokojene.
No keď pocítil ako ho
tie ruky nemilosrdne stiahli späť, tlmene vzlykal a nariekal, lebo vstup
penisu do jeho tela, bol tak trochu bolestivý, len veľmi pomaly ho prijímal do
seba... aj keď sa snažil čo najviac uvoľniť.
Zároveň však pociťoval
akýsi druh krutej spokojnosti, spojený s tým, že ho dokázal takto
vyprovokovať práve on.
Boli predsa na ceste,
pred vodičom ich chránil iba priezor, a pred ostatnými tmavé sklá, cez
ktoré nebolo nič vidieť, no aj tak v ňom kvôli jazde a tomu, čo sa
dialo kolovalo zrazu až príliš veľa adrenalínu.
Oboma rukami sa pevne
zachytil držadla, a napokon dovolil, aby doňho prenikol úplne.
Zúfalo si hrýzol do
pier, keď ho tvrdosť mužových pohybov zbavovala akéhokoľvek duševného nepokoja.
Počúval jeho spokojné
stony, spolu s ním sa nechal ovládnuť ustupujúcou bolesťou a takmer mučivou
rozkošou spojenou s tým, aký bol spokojný keď vrazil do toho miesta, ktoré
ho prinútilo bolestne zastonať.
Vedel, že bude neskôr
celý rozboľavený, ale ani to mu nemohlo zabrániť v tom, aby sám zvyšoval
tempo ich vzájomného spojenia.
Takto ho potreboval.
Takto sa mu to páčilo a chcel
čoraz viac.
Keď auto zastalo, cítil
doznievajúci orgazmus a zároveň silný príval takmer nekontrolovateľného pocitu
šťastia.
Ostal sedieť na svojom
milencovi, prudko dýchal, oči mal privreté a cítil na tele jeho ruky.
„Milujem ťa... myslím,
že ťa milujem...“ hlesol takmer bez rozmýšľania, tie slová opustili jeho ústa a on
sám bol prekvapený tým, čo povedal.
Bolo to šialené a úplne
nepochopiteľné, no on sám už zjavne pochopil to, že nie je v poriadku a jeho
vnímanie sveta je zrejme značne pokrivené, keď dokáže odovzdať svoje telo osobe,
ktorá bola príčinou takej intenzívnej bolesti.
„Áno, bude pre teba
lepšie, si to myslieť, no ani tie slová nezabránia tomu, aby sme absolvovali
istú prechádzku...“ upozornil ho jeho milenec už omnoho prívetivejším hlasom a pomaly
ho prepustil zo svojho zovretia.
Narýchlo si upravili
svoj odev, navzájom sa pozapínali a potom spoločne vystúpili neďaleko tých
tmavých skladov.
Saito im otvoril dvere
a dosť úslužne sa ukláňal.
Min Su sa zahanbil pri
predstave, čo tomu mužovi nechali v aute, keďže sedadlo nebolo teraz práve
najčistejšie.
A o to viac
sa hanbil, keď mu jeho zamestnávateľ prikázal, aby dal auto do poriadku.
poznámka: nabudúce sa zas trochu posunieme v deji...
