 |
názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
„Prečo si ma sem
priviedol?“ opýtal sa, keď spolu vošli do jedného z tých starých a pomerne
zatuchnutých skladov.
Kyoung-ho namiesto
odpovede zažal svetlo.
Chvíľu to trvalo, kým
sa viditeľnosť v tej miestnosti zlepšila, no napokon mal Min Suk pomerne
dobrý výhľad na akýsi stôl, na ktorom podľa kruhov, predtým niečo bolo.
Uvidel aj akési
pozostatky policajnej pásky.
„Tu sa to začalo...“
vyhlásil takmer slávnostným hlasom.
Min Suk sa primkol
bližšie k nemu.
„Čo také?“ chcel
vedieť, no zároveň sa tej odpovede tak trochu obával.
„Bolo tu isté nelegálne
laboratórium....“ dodal napokon a tváril sa pritom tak, akoby šlo o skutočne
veľmi dôležitú vec.
„Ehm... to je zaujímavé,
ale...“ začal Min Suk.
A tak trochu
neisto sa rozhliadal po tej miestnosti.
Nenašiel však nič, čo
by ho malo ktovieako znepokojovať, aspoň na prvý pohľad to tam nevyzeralo nijak
zvlášť špeciálne.
„Vyrábala sa tu istá
droga, ktorá stále život istého chlapca menom Sung Joon...“ povedal mu napokon.
Min Suk prudko zalapal
po dychu.
„O čom to hovoríš?“
„Jedna zásielka, ktorú
mal doručiť pre Omegu, si neskôr, vyžiadala jeho život... A aj život
osoby, ktorá sa do toho zamiešala, nech boli pohnútky, môjho bratranca
akékoľvek, to na ktorú stranu sa postavil, zas stálo život jeho...“
Vzduch bol náhle
nedýchateľný.
Min Suk cítil silný
tlak na pľúcach, akoby sa mu ich niečo snažilo rozmliaždiť.
A hrča, ktorá mu
navrela v hrdle mu bránila rozprávať.
„Takže to bol tvoj
obchod...“ hlesol napokon, vysilený natoľko, až takmer klesol na kolená.
„Nie, tak celkom, ale
bol to obchod našej rodiny, ak mám byť presný...“ dodal napokon.
„Takže aj jeho matka...“
hlesol znepokojene, pretože pokiaľ povedal niečo také znamenalo to, že Jungova
mama predsa musela vedieť o tom, keďže bola hlavou toho druhého klanu
vtedy a takisto aj teraz a musel sa na to spýtať, keďže aj napriek
rozdeleniu Kyoung-ho považoval aj tú druhú časť rodiny za svoju.
„Áno, aj ona...“
pripustil opatrne.
Min Suk prudko zalapal
po dychu a jednou rukou siahol na svoj krk.
Zo všetkých strán ho
obklopoval ľadový chlad.
Sang Hee sa predsa
zmienil o tom, ako ju zasiahla strata staršieho syna.
Hoci nie priamo jemu,
ale počul ho o tom hovoriť, keď blúdil chodbami domu, v ktorom sa
ešte vtedy nevedel až tak veľmi zorientovať a ani teraz si občas nebol
celkom istý, kam by mal ísť.
„Bol to predsa jej syn...“
hlesol napokon, mysliac tým na Junga.
To, že mala niečo
spoločné so smrťou jeho priateľa, nebolo až také nezvyčajné, ale to čo urobila
staršiemu synovi, to stálo za zmienku, ak to skutočne bolo tak, že mala na tom
svoj podiel.
Kyoung-ho však nič nepovedal
priamo, len naznačil.
„Oplakala ho a pohla
sa ďalej, tak to už býva v rodinách, ako je tá naša...“ dodal Kyoung-ho.
„Preto si nemysli, že
ak s niekým máme hlbší zväzok, znamená to, že je chránený pred našim
hnevom...“
„Áno, pane...“ hlesol
stále ešte šokovane.
„Niektoré veci, ktoré
boli v tej skrinke, pochádzali odtiaľto... Ale teraz je to tu už mŕtve a navždy
pochované... No teba musím varovať, Kim
Min Suk, nezabúdaj na to, v akom postavení si voči mne... Nech sú tvoje
pohnútky na vzburu akékoľvek, musím ťa varovať, dnes ešte ako tvoj priateľ, aby
si to nerobil, pretože následky môžu byť kruté...“ pozrel mu do očí a on sa
pod váhou toho pohľadu celý rozochvel.
„Sang Hee vie, že aj
jeho matka...“ neubránil sa ani tejto poslednej otázke, no nedokázal ju tak
celkom dotiahnuť do konca.
„Takto o svojej matke
vôbec ani len uvažovať nechce...
Neverím, že si túto možnosť pripúšťa a my dvaja nebudeme tými,
ktorí ho o tom budú presviedčať...“
Min Suk prikývol.
Ani on nemal záujem
hovoriť s ním o takýchto citlivých záležitostiach.
