kardinál Richelieu/kapitán Treville
fandom: The Musketeers BBC
venované Aliyi
Midnight a Paulett
Obsah: Informácia.
hodnotenie
„Armand...“
„Teší ma, že ťa zase vidím,
Jean...“
Kardinál hľadel na muža, s ktorým
prežil v poslednom čase toľko šťastných chvíľ, bol potešený tým, že za ním
prišiel, tentoraz sám bez akýchkoľvek výziev a po včerajšej noci nebolo
pochýb o tom, že ich spojenie sa obnovilo.
Dôvernosť medzi nimi bola
zachovaná a cítil v sebe opäť tú silu, ktorou dokázal riadiť veci,
poťahovať za nitky a s ľahkosťou držať na uzde svojich spojencov.
„Milady de Winter ma poctila
svojou návštevou...“
Zaznelo to meno, jedno z tých
mien, ktoré ich rozdeľovali.
A jedna z príčin ich
poslednej hádky.
Znepokojene si ho obzeral, akoby
hľadal akýkoľvek náznak zranenia či ujmy.
Tá žena ho už skutočne začínala unavovať.
„Neposlal som ju za tebou, niečo
také by som predsa...“ vyhlásil rozhodne
a čoraz väčšmi bol presvedčený, že sa jej musí konečne zbaviť, neposlúchla
ho, opäť sa plietla do vecí, ktoré jej neprislúchali, len preto, že túži dostať
toho muža, ale jeho nejaký mušketier nezaujíma a hlavne nie jeden z obľúbencov
jeho milenca, nepostaví sa proti nemu priamo a jej pomsta nie je preňho
dostatočnou motiváciou.
„Buď si istý, že sa postarám, aby
sa podobné návštevy už viac nekonali...“
„Neprišiel som za tebou, kvôli
tomu, že sa jej bojím, len som chcel, aby si vedel, že mi poskytla istú informáciu...“
Richelieu naňho znepokojene
pozrel.
„Čo presne ti povedala?“
Náhle sa mu vynorila pred očami
celá škála informácií, ktoré mu mohla prezradiť. Jedna horšia než druhá.
A hoci kapitán vedel o ňom
dosť, boli tu isté temné tiene, ktorým by sa rád vyhol.
„To ti bude musieť povedať ona,
ja som len prišiel za tebou, aby som ťa informoval o tom, že tá dáma sa
pohybuje na miestach, ktoré neprislúchajú jej postaveniu.“
Kardinál pristúpil k nemu.
Nepáčilo sa mu, že jeho milenec
mu zveril len polovicu so svojich starostí.
No bolo mu viac než jasné, že k pravde
sa dopátra tak či tak.
Dostane z tej ženy všetko a za
každú cenu.
„Mám ešte stretnutie s kráľom,
ak dovolíte, Eminencia, rád by som sa vzdialil...“ povedal napokon a takmer
bez váhania opäť pobozkal kardinálov prsteň.
To ako rýchlo prešiel k oficiálnemu
tónu, jasne naznačilo to, že ho stálo veľa úsilia s ním dnes hovoriť ako so
svojím milencom.
„Ešte ťa nepustím, nie skôr než
sa ubezpečím, že si skutočne v poriadku...“
„Som v poriadku...“ zamumlal nepresvedčivo.
Kardinál obišiel stôl a pristúpil
k nemu. Dotkol sa jeho tuniky, najradšej by hneď pocítil dotyk jeho nahej
pokožky, ale vedel, že práve teraz na to nie je čas, jeho milenec práve teraz
potreboval niečo iné.
„Nech ti povedala čokoľvek, chcem
aby si vedel, že to čo je medzi nami je skutočné, bez ohľadu na to, kým som a čo
predstavujem, si muž ktorého milujem,
chcem, aby si si to pamätal... nezabúdaj na to, Jean...“ po dlhom čase hovoril priamo a na rovinu.
Kapitán naňho chvíľu zarazene
hľadel, lebo sa to nestávalo často, že by niečo také priznal a vyjadril takýmto
spôsobom.
„Nezabudnem na to, Armand,“
prisľúbil mu už omnoho pokojnejším tónom hlasu.
Až potom mu kardinál dovolil
odísť.
