pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
varovanie: 18+ začiatok označenia Viktora
Hodnotenie
poznámka: po dlhšom čase tu opäť máme Manželskú zmluvu. Nuž treba sa venovať aj starším poviedkam, aby mohli prísť aj novšie.
Kapitola je tým pádom dlhšia, aby to šlo rýchlejšie.
ps: obsahuje prvky otroctva.
Kapitola je tým pádom dlhšia, aby to šlo rýchlejšie.
ps: obsahuje prvky otroctva.
Pre Lilith.
Oboch ich prijal.
Úplne bezmocný voči ich sladkému útoku.
Nežnosť tých hriešnych úst a ruky, ktoré držali jeho telo
v zajatí slasti.
Ianto dokázal len stonať a oddávať sa tým pocitom. Delil sa
s nimi o rozkoš a dával im všetko, vrátane dotykov
a drsného láskania, ktorým ani on nešetril.
Keď otvoril oči a pozrel na Viktora, telom mu prebehla neskrývaná
spokojnosti. Malcolm ho ďalej bozkával, cítil ho pri sebe a miloval ten
pocit, keď sa mu s takou láskou venoval.
Ten mladý muž ich oboch priam zúfalo sal, vášnivo a nekompromisne
ich lízal.
A tváril sa pritom, akoby to preňho bola tá najsladšia skúsenosť.
Objatie jeho manžela, vášnivé dotyky a dráždenie jeho tela, takmer
hraničiace s mučivou rozkošou.
To všetko ho dohnalo na okraj svojich možností.
Ianto sa urobil, možno rýchlejšie než by bolo vhodné, ale oni mu nedali
na výber.
Viktorovo telo nieslo stopy jeho vyvrcholenia.
No jemu to zjavne neprekážalo, znásobil svoje úsilie a odmenou mu
bolo Malcolmovo búrlivé vyvrcholenie.
„Teraz...“ prikázal mu Malcolm,
keď sa obaja tak trochu spamätali.
Ianto sa sklonil a nasadil Viktorovi obojok.
Urobil to rýchlo a pomerne prudko, priveľmi nad tým nerozmýšľal,
lebo telo sa mu ešte chvelo a prial si...
Skutočne sa obával, že sa nedokáže ovládnuť...
A bude chcieť viac, aj keď...
Dohodli sa predsa, že ... Niečo také by bolo absolútne nepatričné a ...
Malcolm otrokovi obojok napravil tak, aby sedel čo najlepšie.
„Choď do sprchy...“ prikázal mu.
Očividne nadšený Viktor svojho pána bez váhania poslúchol.
No skôr než sa tam vydal, ešte raz
sa obrátil k nim položil tú otázku, ktorá vzbudzovala viac pokušenia než
čokoľvek iné.
„Plánujú sa moji páni pridať ku mne...“ sklopil zrak a dával im čas
na rozmyslenie.
Ianto a Malcolm si vymenili znepokojené pohľady.
„Ja neviem, či...“ začal mladší muž.
Nechcel byť tým, čo niečo také navrhne, hlavne kvôli tým problémom s minulosti.
„Prídeme za tebou, tak sa radšej poponáhľaj...“ povedal Malcolm.
„Áno, pane... ako si želáte, pane...“ spokojne zamumlal Viktor.
Dvere sa za ním veľmi rýchlo zavreli.
A bolo počuť, ako pustil vodu.
„Malcolm ja... nemysli si, že...“ vedel, že by sa to práve teraz nemusel
pýtať, ale skutočne si neprial, pokaziť vzťah medzi nimi.
„Je to v poriadku, tušil som, že nám to nebude stačiť. Môžeme pokračovať, pokiaľ budeš rešpektovať
to, čo sme si povedali predtým... “ ubezpečoval ho jeho manžel.
„Áno budem...“ súhlasil Ianto.
Nemal v úmysle porušiť ich dohodu.
„Tak poď...“ vyzval ho Malcolm.
A spoločne vošli do kúpeľne za Viktorom.
Obklopili ho z oboch strán.
Ich otrok sa im sám ponúkol.
Oči mu priam žiarili od nadšenia, keď si obaja tvrdo vzali jeho telo.
***
Ianto oddychoval vo veľkej posteli, spolu so svojím manželom.
Ležal v jeho objatí, uspokojený a príjemne unavený.
„Zajtra ostaň doma... ja by som by som rád, keby sme spolu strávili
nejaký čas...“ požiadal svojho partnera.
„Pokiaľ to bude možné tak, ostanem...“ sľúbil mu, Malcolm.
Ianto sa spokojne schúlil v jeho objatí.
„Ja... mohol by si...“ uprel
pohľad na Viktora, ktorý kľačal na zemi
pri posteli, na akejsi podložke, no mohol mať aj prikrývku aj vankúš, ale
nesmel k nim do postele, rozhodne nie bez vyzvania.
„Musíš mi povedať, čo presne chceš, Ianto...“
„Pozvi ho do našej postele, prosím...“
požiadal ho, pretože sa stále nevedel stotožniť s tým, že by ho mali aj
ďalej trápiť.
Malcolm pozrel na ich otroka a povedal.
„Viktor...“
„Áno, pane...“ ozval sa ten mladý muž pokorným hlasom, ktorý
Ianta mierne znepokojoval.
„Pán chce, aby si k nám prišiel do
postele, tak ti udeľujem povolenie, aby si tu mohol dnes spať...“
„Ďakujem vám, môj pane...“ vyhlásil Viktor a vliezol do postele k nim.
„Aj vám... pán Ianto...“ usmial sa naňho.
„To nestojí za reč,“ hlesol stroho.
Viktor nerozdelil ich objatie, ale schúlil sa
k Malcolmovi z druhej strany.
Ianto
zaspal pomerne rýchlo, keď ho už netrápilo pohodlie ich otroka.
***
„Kedy to prišlo?“
Malcolm ráno vypočúval pani Harrisovú.
A mal na to dosť dobrý dôvod, keďže pred ich dverami sa objavil
akýsi balíček z dosť nepríjemným obsahom.
Ianto stál pri ňom, odetý len v župane.
Pretože tá žena ráno spustila taký krik, že skrátka nestihol urobiť nič
iné, len spolu s manželom zbehnúť do haly.
„Len pred chvíľou niekto zazvonil a...“
Pani Harrisová bola dosť poblednutá a musela si sadnúť do kresla,
zjavne nebola zvyknutá na takéto záležitosti.
A ani Ianto nemal veľkú chuť rozoberať obsah toho balíčka.
Ešte sa ani nestihol naraňajkovať a nechcel,
aby ho prešla chuť.
„Ja všetko zariadim pani Harrisová,
oddýchnite si, udeľujem vám dnes platené voľno...“
„Ďakujem vám, pán Merlyn...“
Povedala ešte stále tak trochu rozochvene a nechala
ich v hale samých.
Ianto pristúpil k Malcolmovi.
„Čo bude robiť?“
„Nechaj to na mňa. Ja sa o to postarám,
ale bude lepšie, keď dnes ostanú doma aj deti. Kým to nevyriešim tak, budeme
musieť sprísniť ochranu... A možno bude nutné aj to, aby sa náš starý
známy opäť objavil...“
Ianto nemal veľkú radosť, keď ho počul
hovoriť o Lukostrelcovi, no chápal, že možno nebude žiadna iná možnosť,
než nenápadne sa postarať o takýto druh problémov. A kvôli svojej
rodine bol ochotný akceptovať aj takúto formu riešenia.
„Samozrejme, ja... postarám sa o deti,
aj o nášho hosťa...“
„Malcolm sa rozhodol najprv skontrolovať
vonkajšie kamery a on plánoval ísť za deťmi a ubezpečiť sa o tom,
že budú v každom prípade v poriadku.
S Tommym sa stretol na schodoch.
Ianto trval na tom, aby deti ostali v izbách.
Donútil ich vrátiť sa tam, lebo nechcel, aby
to videli, ale ich starší syn sa očividne rozhodol vrátiť.
„Tommy, povedal som ti, aby si...“
„Ale ocko, veď to nič nie je...“ oponoval mu
mladý dedič.
No Ianto ho nekompromisne chytil za ruku a odviedol
späť do izby.
„Znamená to, že dnes nemusím ísť do školy?“
opýtal sa ho Tommy.
Na jeho tvári sa pohrával spokojný úsmev.
„Vyzerá to tak, že ostaneš doma.“
„Výborne.“
Potešil sa Tommy.
„Ale budeme sa spolu učiť.“
„S tým sa zmierim...“
Nevyzeralo to, že by ich starší syn ktovieako
smútil zo školou.
