pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
Hodnotenie
poznámka: nuž táto poviedka fakt veľmi trpí, tým mojím počtom poviedok, no aj tak ostáva už len 8. kapitol do konca. Teda podľa pôvodného plánu. Nuž kapitola je aspoň dlhšia a budem sa snažiť si častejšie spomenúť na túto poviedku.
Pre Ell, Lilith.
Ukázalo sa, že stratený ochrankár nebude chýbajúcu časť svojho tela už
viac potrebovať. Včera neprišiel do práce a nedal o sebe vedieť, no
kolegovia ho z akejsi solidarity, ktorá Malcolma riadne rozčúlila kryli,
o jeho absencii sa preto dozvedel, len pár hodín po príchode toho balíčka.
Mužovo telo našli o pár hodín neskôr, spolu s výhražným
odkazom, ktorý priviedol do ich domu políciu, keďže sa týkal Merlynovcov.
Ianto sedel pri svojom manželovi v obývačke a obaja odpovedali
na otázky, kapitána Quentina Lanca, ktorý im nenechal ani na chvíľu vydýchnuť.
Ianto sa väčšinou do tohto nepríjemného rozhovoru nezapájal, možno len
v prípade ak bol vyzvaný, predstieral, že o ničom nevie, čo mu zrejme
šlo pomerne dobre, pretože kapitán mu ani zďaleka nevenoval toľko pozornosti
ako sa jej ušlo Malcolmovi.
Možno to bolo spôsobené aj tým, že dobre poznal jeho manželku,
a naposledy sa stal súčasťou toho nepríjemného incidentu, súvisiaceho
s ich rodinnými problémami, preto sa k nemu správal omnoho
láskavejšie a jeho otázky, neboli až také útočné.
Ianto bol každopádne veľmi znepokojený smrťou toho muža a obával sa
toho, čo bude nasledovať. Nemal rád ten pocit ohrozenia ani to, keď museli byť
neustále obklopení ochrankou.
„Pokiaľ si spomeniete na niečo dôležité, neváhajte mi kedykoľvek
zavolať...“ povedal napokon kapitán Lance, keď sa mu podarilo dokončiť výsluch.
Malcolm zachovával kamenný výraz tváre.
„Budem vás informovať, ak zistím, niečo čo by mohli prípadu pomôcť...“
prisľúbil mu, takmer akoby to skutočne myslel vážne.
Pani Harrisová potom policajného dôstojníka dôstojne vyprevadila
a on ostal s manželom osamote v obývačke.
Predpokladal, že mu Malcolm vysvetlí všetko, čo by mal vedieť, a čo
nebolo vhodné pre kapitánove uši, no jeho manžel vstal a pokynul mu, aby
ho nasledoval.
Vrátili sa späť do ich spálne a zavreli za sebou dvere.
„Čo myslíš, podarí sa mu niečo zistiť?“
„Nič, čo by ho doviedlo k našim problémov, už pre jeho bezpečnosť,
dúfam, že to uzavrie, ako jeden z tých zvyčajných prípadov...“
„To je všetko, čo mi k tomu povieš?“
„Bude lepšie, keď sa tým nebudeš zaťažovať, Ianto... Táto záležitosť sa
týka len mňa a rádu...“
„To nie je tak celkom pravda. Tam vonku predsa umierajú ľudia!“ nebolo
príjemné počúvať o troch deťoch toho ochrankára a jeho manželke.
„Jeho rodina dostane odo mňa finančnú kompenzáciu, nech to už dopadne
akokoľvek, neostanú bez prostriedkov...“
Ianto bol rád, že niečo také jeho manžel považoval za svoju povinnosť,
ale aj tak sa nemohol zbaviť toho nepríjemného pocitu.
Poznal toho muža, často bol jedným z tých, ktorí naňho dohliadali a nebolo
jednoduché zmieriť sa s tým, že už viac do práce nepríde, pretože ho
zavraždil nejaký šialenec z konkurenčného vraždiaceho spolku.
„Áno, je mi jasné, že to chceš vyriešiť takýmto spôsobom, ale to nie je
až také jednoduché... ty a tebe podobní občas zabúdate, že... pre nás ostatných to nie je až také
jednoduché...“
Ianto zachytil manželov pohľad a pocítil jeho ruku na svojom pleci.
A tú druhú na chrbte.
Ocitol sa v jeho objatí a tak trochu neochotne ho prijal.
„Zvládneme to, Ianto...“ ubezpečoval ho Malcolm.
Bolo to už po druhý raz čo spolu viedli upokojujúci rozhovor, ale
tentoraz za tak trochu iných okolností.
„Možno máš pravdu, ja... chcel by som, aby si ma niečo naučil... mal by
som sa vedieť, brániť pre každý prípad... A aj keď v takých veciach
nie som veľmi dobrý, chcel by som to skúsiť... ak teda nie som stratený
prípad...“ nechcel sa vo všetkom spoliehať na strážcov.
Malcolm ho opatrne prepustil z objatia.
„Budem ťa učiť aspoň základom sebaobrany, máš pravdu, vzhľadom na okolnosti
je to nevyhnutné...“
Ianto pocítil úľavu, keď ho manžel v tejto veci podporil. Tak trochu
sa obával, že ho len vysmeje, kvôli tomu, že nemal veľmi v láske všetky
tie fyzické záležitosti, no veril tomu, že by sa cíti o niečo bezpečnejšie,
keby ho naučil aspoň tie základy.
Nemal v úmysle sa zmeniť, ani sa učiť zabíjať, chcel sa len vedieť v prípade
potreby lepšie ubrániť.
„Začneme teda, zajtra ráno...“ pošepol mu Malcolm.
Ianto súhlasne prikývol.
„Ja... mal by som ísť skontrolovať Tommymu úlohy, aj s tým by si mi
mohol pomôcť... “
„Áno, nepochybne je potrebné za ním zájsť a presvedčiť sa o tom,
či namiesto úloh zas nehrá videohry.“
Ianto mal samozrejme v úmysle zájsť aj za Theou. Očakávala, že sa s ňou
príde hrať, a popritom jej jemne vysvetliť nové bezpečnostné opatrenia, na
ktorých sa spolu s Malcolmom stihli dohodnúť.
V súvislosti s Tommym, však potreboval prebrať ešte jednu
záležitosť.
„Niečo ho znepokojuje v súvislosti so školou... Mal by si sa s ním
skúsiť pozhovárať ty, lebo mne nič nepovedal...“
„Pokúsim sa, pokiaľ to bude v mojich silách...“ prisľúbil mu
Malcolm.
Tommy bol známy svojou tvrdohlavosťou a v poslednom čase mal
svoj vlastný svet, do ktorého len málokedy niekoho púšťal.
Ianto si prial doňho ešte nejaký čas patriť a podľa možnosti čo
najdlhšie.
***
„Takže Tony, už do práce nepríde, lebo ho... oni ho skutočne...“ opýtal sa Tommy.
Ianto pozrel na Malcolma.
Pôvodne mu skutočne prišli len skontrolovať úlohy, no mladý dedič
okamžite začal klásť aj otázky týkajúce sa toho nešťastného balíčka a príchodu
polície.
Nemohli mu to zazlievať, Tommy si také veci všímal a nenechávali ho
chladným. Hlavne od tej doby, keď toho vedel viac než by bolo vhodné.
„Áno, je to tak, obávam sa, že Tonyho tu už neuvidíme...“ potvrdil mu to
jeho otec.
„To ma veľmi mrzí, mal vždy taký zvláštny zmysel pre humor, ale v podstate
bol fajn...“ poznamenal znepokojene, no inak zachovával Merlynovský pohľad a jeho
výraz tváre, akoby kopíroval ten otcov.
Tým bola celá vec uzavretá. Aspoň preňho, keďže Malcolm čoskoro prešiel k jeho
úlohám.
„Tie príklady by sme si ešte mali spolu prejsť, ale to ostatné si zvládol
veľmi dobre...“ pochválil ho Malcolm.
Tommy spokojne prikývol.
Vyzeralo to, akoby sa obával, že to bude horšie.
Ianto si všimol, že mu spoza jednej knihy trčí tretí diel Harryho Pottera
a Malcolm to tiež zrejme postrehol, no zjavne bol aj on rád, že jeho syn číta
niečo iné, než len komixy a hrá hry.
To bola zatiaľ druhá knižná séria, o ktorú prejavil záujem, keďže
naposledy takto všade nachádzali knihy o Artemisovi Fowlovi.
Malcolm ďalej rozvíjal tému týkajúcu sa školy, ale ani jemu Tommy
neprezradil, čo ho tak trápi v súvislosti so školou.
A keďže sa obaja napokon pustili do tých príkladov, nechal ich
osamote a šiel sa pozrieť za Theou.
Jeho dcéra, ktorá si v izbe rozložila svoj domček s bábikami,
však nebola ani zďaleka taká pokojná ako jej starší brat.
„Už odišiel ocko Sarah a Laurel?“ opýtala sa.
„Áno, už je preč...“
Ianto si ju posadil na kolená.
„A nikoho neodvedie?“
„Nie, neboj sa, neprišiel nás zatknúť, len sa s nami chcel
porozprávať...“ ubezpečoval ju Ianto.
A skutočne dúfal, že k niečomu takému nikdy nedôjde.
***
Ianto trávil večer vo Viktorovej spoločnosti.
Lukostrelec bol opäť po dlhom čase vonku, prebiehalo nejaké stretnutie s vodcom
rádu. Nesmierne sa oňho bál, no vedel, že je potrebné, aby túto záležitosť
začal riešiť, čo najskôr.
Malcolm, ktorý zrejme tušil, ako sa bude dnes večer cítiť, mu povolil, si
Viktora vziať do postele. Povedal, že
môžu mať aj sex, vyjadril mu tým veľkú dôveru, vzhľadom na to, že isté praktiky
boli medzi nimi stále tabu.
No Ianto si s ním mohol užívať, aspoň v dominantnej pozícii, a to,
že Malcolm mu opäť začínal veriť, že ho v tomto prípade nesklame,
považoval za dobré znamenie.
A skutočne to boli práve Viktorove talentované ústa, ktoré ho
zbavovali toho nepríjemného napätia. Zatiaľ mu dovolil, len aby ho sal, nechal
ho kľačať na kolenách a venovať sa jeho penisu.
Pričom jednu ruku ponechával v jeho vlasoch a jemne ho po nich
hladil. Boli také hebké a príjemné na dotyk.
Viktor bol upravený a dalo by sa povedať, že robil všetko preto, aby
ho potešil.
„Áno, ešte...“ vzlykol, keď naňho jeho otrok pozrel a jeho jazyk nežne kmital po citlivých
častiach.
Vedel, že Malcolm je veľký chlapec a vie sa o seba postarať, no
to čo sa dialo teraz, bolo v rozpore s ich dohodou a len veľmi
ťažko sa s tým zmieroval.
Pevne zovrel hlavu mladého muža a prenikol
doňho hlbšie, už sa takmer nedokázal kontrolovať, jeho pohyby boli drsnejšie.
Prudko sa urobil do jeho úst.
Vykríkol.
Vďačný za to, že nemusí o ničom premýšľať, pretože v opačnom prípade
by to preňho bolo neznesiteľné.
Viktor ostal kľačať medzi jeho rozovretými nohami, spokojne všetko
prehltol, sklopil zrak a opatrne sa oňho opieral.
„Neublížil som ti?“ hlesol napokon keď sa spamätal z búrlivého orgazmu,
tak trochu zdesený tou náhlou hrubosťou a tým, ako rýchlo si zvykol na to,
že Viktora môže použiť pre svoje potešenie.
„Nie, môj pane... bude si pán ešte niečo priať?“
„Zatiaľ nič, len si oddýchneme a budeš aj naďalej sedieť pri mojich
nohách...“ snažil sa dostať do svojho hlasu viac autority.
„Áno, pane, bude mi potešením...“
