2. 10. 2014

Material boy 19. kapitola 1/3







pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne. 

 hodnotenie








Pre Ell, Lilith. 





Myoung-soo
Štíhly mladík oblečený v mäkkom bielom župane, sa spokojne rozvaľoval na veľkej posteli.  Napokon uznal, že bol dobrý nápad zdržať sa dlhšie a nejaký čas si užívať miestne služby.
Nedávno absolvoval relaxačnú masáž, spojenú s príjemnou hudbou a nežnou starostlivosťou, jeho telo bolo rozmaznávané.
Okrem toho Daniel sa mu celý deň venoval, rešpektoval ho a všetko, čo mu nebolo jasné, mu aj vysvetlil.
Bol dnes takpovediac jeho výkonným asistentom a užíval si to, ako sa k nemu správal.
Počiatočná únava a strnulosť sa z neho vytratila, bol oddýchnutý a spokojný, cítil, že presne niečo také už dlhšiu dobu potreboval.
Trochu vypadnúť z toho kolobehu starostí spojeného s milencami a ich nekonečnými požiadavkami.  
Mal za sebou príjemný deň, počas ktorého mu Daniel dovolil pocítiť, aké to je byť skutočne uznávaným a rešpektovaným.
A aj k nemu sa všetci správali s úctou, čo považoval za skutočný krok v pred, keďže mal pocit, akoby sa opäť vrátil k svojmu spoločenskému statusu bohatého chlapca z dobrej rodiny.
Daniel, ktorý vybavil ešte pár obchodných záležitostí, sa napokon vrátil do jeho izby, nenechával ho dlho samého, skutočne sa mu po celý čas venoval.
A on sa s ním cítil veľmi dobre a uvoľnene.
„Je všetko podľa tvojich predstáv, zlatko?“ opýtal sa ho, keď mu ako na povel vbehol do náručia a zvítal sa s ním, tak ako si to zaslúžil.
„Áno, pane, všetko je presne tak, ako má byť...“  prikyvoval Myoung-soo.
Daniel ho hladkal po vlasoch, sklonil sa k nemu a nežne ho pobozkal na pery.
„Ak máš ešte nejaké želanie, stačí len povedať...“
„Už chcem, len teba...“ bez váhania odvetil tmavovlasý chlapec.
Jeho spoločník jemne rozviazal pásku na jeho župane.
„Povedz Myoung-soo čo presne by si chcel?“ opýtal sa ho.
Nestávalo sa často, že by mal možnosť výberu, preto naňho chvíľu hľadel s takmer rozžiarenými očami.
„Chcem, aby si bol nežný, ale chcem to inak... nie v posteli...“ zamumlal tak trochu rozpačito.
„Pokojne sa poobzeraj a vyber si...“ navrhol mu.
Myoung-soo poslúchol.
Pohľadom prešiel príjemne zariadenej miestnosti, svetlejšie farby, kombinácia luxusu a elegancie, to bolo vždy súčasťou miest, v ktorých sa cítil veľmi dobre. A ani tentoraz nebol sklamaný výberom svojho partnera.
Bola tam však časť steny s akýmsi zvláštnym vzorom, to miesto bolo napohľad prázdne, no v ňom vzbudzovalo príjemné napätie, už len tým, že tam nebola žiadna skrinka, stolík, ani nič iné, len akýsi menší obraz.
„Tam!“ ukázal prstom na to miesto.
Daniel mu venoval spokojný úsmev, opäť sa vrhol na jeho pery, a nechal ho pomaly ustupovať, až k tomu miestu.
Každý krok bol súčasťou hry plnej, vyzliekania a slastného stonania. Nežného presviedčania v vskutku sladkého láskania.
Myoung-soo pocítil ho nadvihol a opatrne sa s ním oprel o tú stenu.
Objal ho okolo krku a nohami sa preplietol s tými jeho, približne na úrovni jeho lýtok.
Daniel ho jednou rukou zozadu pridržiaval, preto sa o stenu opierali len veľmi zľahka a nie plnou váhou.
A druhou rukou sa zapieral do steny on.
Preniknutie bolo pomalšie a trochu zložitejšie, pomalšie a takmer nežne dôkladné pohyby, ho celého vypĺňali.
Daniel ho bozkával, dával do toho všetko, a on cítil, ako to naňho pôsobí.
Nechal sa ním viesť, odovzdal sa tomu a užíval si počiatočnú nehu a lásku, ktorú cítil z každého jeho bozku.
Skutočne to vyzeralo tak, akoby sa oňho zaujímal, aby cítil jeho úprimný záujem.
No zároveň vnímal aj stenu, to ako sa jeho pokožka dostávala do kontaktu s ňou a musel sa nohami pevne zapierať a nepovoliť, aby neskĺzol, čo bolo zdrojom napätia, už len preto, lebo nevedel, ako dlho to takto vydrží.
Bol na hrane, no zároveň chránený a milovaný.
Skutočne to tak cítil, a bolo mu jedno, či je to skutočné alebo nie.
No zároveň vedel, že touto nehou to neskončí a on zatúži opäť po divokosti, ktorú v sebe vždy napokon objaví.