13. 10. 2014

Material boy 19. kapitola 3/3







pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne. 

 hodnotenie






                                                                    Pre Ell, Lilith.




Dennis
„Mali nás už dávno poslať... Tak prečo stále nevolajú...“ 
Dennis nespokojne zvieral v rukách mobil.
Dosť ho štvalo, že sa dosiaľ neozvali, pretože sa  domnieval, že Myoung-soo zhltne túto návnadu a sám im pobeží v ústrety.
Poslali mu vskutku úžasné fotky a skutočne si to poriadne užili.
„Nemal by si podceňovať Daniela a jeho vplyv na nášho chlapca...“ pokojne poznamenal Kyoung-pyo.
Dennis sa schúlil do jeho objatia.
Bolo mu s ním dobre, ale nedokázal sa len tak ľahko zmieriť s predstavou, že maličkého už nemajú pod kontrolou.
Neskutočne ho štvalo to, že Daniel už nebol na ich strane.
Bolo to omnoho príjemnejšie, keď aj on z maličkým nakladal ako z ich kurvou, ktorú môžu využívať ako sa im len zachce.
Spomienka na to, ako Myoung-soo sám pripustil svoje postavenie, bola stále veľmi živá.
A nemienil sa vzdať príležitosti na to, aby v ňom opäť vyvolal podobné reakcie.
„Tak im zavolajme my, alebo za nimi len tak poďme... a pozvime sa tam sami...“  navrhol napokon.
„Nie, to by Danielovi len hralo do kariet... Musíme počkať...“ namietol Kyoung-pyo.
„Nechcem čakať,  nebudem viac čakať...“
Vymanil sa z jeho objatia a opäť našiel v kontaktoch Danielovo číslo.
„Pripomenieme mu podmienky našej dohody a aj to, na čo máme nárok...“ nedal sa len tak ľahko odradiť Dennis.
Keďže podľa ich dohody mali teraz nárok na Danielovo telo a on na túto možnosť akosi pozabudol, bolo viac než vhodné mu to práve teraz pripomenúť.
Mladý obchodník mu venoval spokojný úsmev.
Aj v ňom sa zrejme búrila krv pri predstave, že veľký Daniel by bude vydaný na milosť a nemilosť.
A to, že sa naňho bez okolkov vrhnú, bolo viac než isté.
„Máš pravdu, takmer som na to zabudol...“  jeho milenec bol tou myšlienkou priam nadšený.
Dennis prepol na videohovor.
Netrvalo dlho a uvideli Danielovu tvár.
Primkli sa bližšie k sebe.
„Ahoj Daniel.“
„Ahojte, chlapci...“
„Chceli sme ťa len pozdraviť a pripomenúť ti isté aspekty našej dohody...“ začal Dennis.
Kyoung-pyo mu doprial to potešenie, aby s ním hovoril a nijako mu do toho nezasahoval.
Bola to len jeho hra a on si vychutnával každú sekundu.
„Predpokladám, že máte na mysli výmenu pozícii...“ nedal sa ničím vyviezť z miery Daniel.
„Áno, presne tak, pripomíname ti, že máme nárok na teba v submisívnej pozícii...“ potvrdil mu to Dennis.
A vychutnával si každé jedno z tých slov.
Nič ho nepotešilo to, ako sa Daniel zatváril, keď mu to práve teraz pripomenul.
Preto sa veľavýznamne odmlčal a nejaký čas ho len pozoroval.
„Áno, je to skutočne tak... A ja budem našu dohodu samozrejme rešpektovať... uvidíme sa koncom tohto týždňa... a hneď počas vašej prvej noci, ktorú strávite na našich menších prázdninách, bude dohoda naplnená...“ povedal to síce tak, akoby mu to neprekážalo, ale bolo na ňom vidieť, že mu nie je všetko jedno.
Kyoung-Pyo pozrel na Denisa a niečo mu pošepol.
Dennis prikývol.
„Nezabúdaj ani na maličkého, aj on má právo sa s tebou pohrať...“
Daniel sa opäť na určitý čas odmlčal.
„Pokiaľ to právo využije, nebudem mu vtom brániť... uvidíme sa v pondelok... zatiaľ sa majte, chlapci...“  po krátkej rozlúčke položil.
„To je geniálne, takže ty chceš, aby aj maličký...“ nadšene objímal svojho milenca a začal ho opäť bozkávať.
Pretože to čo napadlo jemu bolo vskutku úžasné.
„Samozrejme, už bolo načase, aby sme naštrbili to ich spojenectvo...“
Kyoung-pyo mu dopodrobna opísal to, čo budú s Danielom robiť.
Dennis sa už nemohol dočkať tej noci, keď ho budú mať vo svojich rukách.
***
„Ja to neurobím, nebudem predsa...“
Myoung-soo si vypočul ich rozhovor.
Neukázal sa im a po celý čas sedel v kresle takmer ako zarezaný, keď počul ako žiadajú niečo také od Daniela.
„Budeš musieť, nesmieš sa od nich celkom odčleniť...“
„Ale to znamená že... nie... to....“
Daniel si ho posadil späť na kolená.
„Myslia si, že tým nás rozdelia, tak nech tomu aspoň nejaký čas veria, viem veľmi dobre, čo tým sledujú a nenechám sa od nich len tak ľahko zahnať do kúta...“
„Ale ja nemôžem ... ja...“
„Musíš byť aj pri nich, inak sa ti úplne odcudzia a to by vôbec nebolo rozumné...“
Myoung-soo pocítil ako ho jemne pohladil po vlasoch.
„No musíš pripustiť, že je to vzrušujúce...“
„Áno, to je, ale oni... skrátka... nedajú si pokoj a ja...“
Daniel ho pevne objal.
„Ja som s tebou. A dohliadnem na to, aby bolo všetko tak, ako chceme my... Uvidíš, že v konečnom dôsledku to pre nás bude výhodné...“
Myoung-soo si skutočne želal, aby to tak bolo.