Otcovská láska 23. kapitola

pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 

Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

poznámka: po korektúre

hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

poznámka: 18+

toto je aktualizácia aj na dneska aj na zajtra, pretože zajtra plánujem začať písať poviedku Dualmancia. (pretože ju potrebujem, aby som sa vedela ďalej zariadiť v deji... )

A v nedeľu bude tá narodeninová poviedka. 

                                                   Pre Profesor, weras, Mononoke.

„Poď ku mne, Harry...“ požiadal ho majster elixírov.

Práve bol naklonený nad misľomisou, keď zaregistroval prítomnosť svojho milenca. Uvidel odraz jeho znepokojenej tváre na hladine, ktorá bol a práve teraz pokojná, lebo zastavil spomienku, hneď ako mu bolo naznačené, že niekto vošiel do jeho laboratória. Svoje vlastné ochranné kúzla už poznal natoľko, aby to vedel pomerne rýchlo odhaliť.

To, ako sa Potter práve teraz tváril, jasne naznačovalo, že potrebuje podporu tohto druhu.

Mladší muž poslúchol a dovolil mu, aby ho objal. Aj keď to vyzeralo skôr tak, že tam len plánoval nakuknúť, no jeho pozvanie ho zjavne inšpirovalo k tomu, aby povedal: „Nepracuj toľko, už ťa takmer ani nevidím, chcem, aby si to na dnes odložil...“

Severus sa cítil uvoľnene a spokojne, už si zvykol na blízkosť svojho milenca, na dotyky a na pozornosti z jeho strany.

A aj on sa ho čas od času spontánne dotkol.

Niekedy sa dokonca pozabudol a urobil to aj pred deťmi.

Samozrejme v ich prítomnosti to boli tak trochu iné typy dotykov, jeho milenec však na to vždy reagoval priaznivo a deti proti tomu nijako nenamietali.

Musel uznať, že Potter má naňho v tomto zmysle dobrý vplyv.

Aj keď svojím spôsobom sa ho vždy dotýkal rád, niežeby využíval situáciu, aby sa k nemu mohol dostať bližšie, no svojho času bol zrejme jediným študentom, ktorého blízkosť vyhľadával, aj keď vtedy z pochopiteľne tak trochu iných dôvodov.

Až teraz však pochopil, aké dôležité bolo aj preňho bolo akceptovanie jeho prítomnosti vo svojom živote.

A že to, čo považoval len za dohodu a nedokázal vnímať inak, teraz pokojne dokázal nazvať vzťahom.

Priznal si sám pred sebou, že Potter sa pomaly stáva jeho partnerom, že naňho myslí inak než len na príležitostného milenca.

A že ho skutočne trápi to, ako sa cíti a čo s ním bude a že nedokáže odolať jeho prosbám a pohľadom, ktoré naňho mali neobvykle silný účinok.

Vedel, že tým vystavuje seba samého veľkému riziku, no bolo neskoro ustúpiť, viac než kedykoľvek predtým si uvedomoval, že svojím spôsobom túži po takýchto úplne obyčajných okamihoch spojených s jeho blízkosťou.

 „Len to opäť uzavriem a budem ti plne k dispozícii...“  ubezpečoval ho Severus.

Bez toho, aby ho pustil z náručia zdvihol, krátky prútik, ešte raz rozovrel spomienkovú sekvenciu a potom ju uzavrel tak, aby ostala jeho doterajšia práca dôkladne uložená. Sledoval jednotlivé  časti ktoré boli rozkúskované, akoby snáď pracoval na nejakom druhu muklovského filmu, medzi nimi boli predely, naznačujúce spomienkové jazvy, no hneď zapadli do seba, okrem jednej, ktorej myšlienková jazva akosi nezodpovedala predchádzajúcemu kúsku a Severus pochopil, že sa mu konečne podarilo nájsť tú škáru, ktorá bola tým čudným elementom.

„To slepé miesto je priamo tam, čoskoro budeme môcť zistiť viac...“  povedal Severus s istou dávkou hrdosti a takisto to konečne vyzeralo tak, že tie dni, počas ktorých sa s tým trápil, neboli len stratou času.

„To je skvelé, Severus... Neskôr sa na to pozrieme  aj mňa to zaujíma, ale teraz skutočne...“ požadoval od neho neľútostne Harry, no bolo na ňom vidieť, že netrpezlivo čaká,  na ten okamih, keď sa jeho pozornosť opäť upriami naňho. 

Severus bol pochopiteľné zvedavý na to, čo nájde v ďalšej vrstve, ktorú sa mu úspešne podarilo odkryť, ale stačil jediný pohľad do tých zelených očí a vedel, že si všetok svoj čas nepochybne rezervuje hlavne pre svojho milenca, pretože to sám  tak chcel.

„Rozumiem a beriem na vedomie tvoje pripomienky,“  neodpustil si menšie podpichnutie, no neznelo to ani zďaleka tak ironicky a tvrdo, ako mal vo zvyku, ale skôr pomerne láskavo.

„Nie sú to pripomienky ja len...“ rýchlo vyhŕkol Harry.

Dostal sa tým do tak trochu obranného postoja, no Severus ocenil to, že jeho milenec sa dokáže aj brániť, keď začína pociťovať isté ohrozenie.

Preto hneď nereagoval a nechal svojho milenca, aby to dokončil.

„Chcem, aby si nejaký čas strávil aj so mnou... Viem, že je to dôležité, ale...  Musíme si pre seba nájsť čas...“

Severus bol pripravený na podobné námietky z jeho strany.

Bolo len otázkou času, kedy mu niečo podobné povie.

Tých pár dní, ktoré nasledovali po Harryho vzhliadnutí fénixovej spomienky, boli plné napätého očakávania.

A takisto boli naplnené aj intenzívnou prácou, keďže jeho objednávky boli v žalostnom stave peniaze začínali pomaly dochádzať a spolu s Harrym pracovali aj na minimalistickej mágii, ktorá im umožnila poskytnúť ochranu, každému členovi domácnosti aj mimo domu. Podarilo sa im to, ale oboch ich to stálo veľa úsilia a nebolo to ani zďaleka všetko, čo bolo nutné dokončiť.

Harry užil dávku svojho elixíru, na ktorom Severus  dosť dlho pracoval. Ukončil tým svoju detoxikáciu, no opäť sa to nezaobišlo bez menších komplikácií, ktoré na seba nenechali dlho čakať. No úspešne liečbu dokončil, aspoň tú elixírovú časť. Severus bol spokojný s tým, ako sa táto záležitosť vyvinula.

No ani zďaleka ho neuspokojovalo to, ako sa vyvíjala záležitosť s tým dievčaťom so spomienky.

Daphne Smithová, tak sa to dievča volalo,  nebolo dosiaľ objavené a nevrátilo sa domov.

Neznámy čarodejník či čarodejnica z tejto spomienky sa stali predmetom mnohých diskusií medzi ním  a Harrym, ktoré dosiaľ nikam neviedli.

Zatiaľ nebol identifikovaný a jeho podobizeň so spomienky nebola dostatočná ani na to, aby bolo možné získať dostatočnú identifikáciu. A pod vplyvom pátrania po novej hrozbe v podobe Čarodejníka s temným znamením, ako začali nazývať toho nového útočníka či útočníčku, ministerstvo nejavilo veľký záujem o to, aby sa zaoberali spomienkami na akéhosi čarodejníka, ktorý sa rozhodol pristúpiť k týraniu čarovného tvora. Pozornosť, ktorú to mu venovali, bola minimálna, pretože to považovali za príklad vandalizmu, možno aj ďalších antismrťožrútskych nálad.

Telo sa nenašlo, bez tela nebolo možné vzniesť žiadne obvinenie, no nevyzeralo to, že by ich ktovieako zaujímalo pátranie po nej. Predpokladali, že výtržník sa len zľakol odhalenia a možno použil pamaťové zaklínadlo, ktoré tomu dievčaťu sťažilo návrat domov a nikto nepochyboval o tom, že sa o pár dní niekde objaví, keďže všetci v Londýne ho tak trochu neprávom považovali za majiteľa fénixa Félixa, kvôli istému Dumbledorovmu listu, na základe, ktorého si ho mohol ponechať a nikto iný si naňho nesmel robiť žiaden nárok.

Severus sa tým však nenechal odradiť, skúmal tú spomienku so všetkých strán, rozširoval ju, otváral ju pod rôznymi uhlami, pomocou rôznych špeciálnych techník, ktoré mu umožňovala práca s mysľomisou.

Harry bol často pri ňom, zjavne ho dosť prekvapilo, že sa dá so spomienkami pracovať až na takej úrovni.

Potterove skúsenosti s mysľomisou však boli len veľmi obmedzené, no bolo tak vo väčšine prípadov, keď tento predmet používali bežní používatelia.

Práve teraz ho však netrápilo to, že Potter dosiaľ nepoznal všetky možnosti, ktoré tieto techniky poskytujú.

Pretože sa chcel venovať skôr technikám, v ktorých sa jeho milenec vyznal lepšie.

Naklonil sa k nemu a pobozkal ho na tie pery, ktoré si dnes jeho bozky priam vyžadovali.

Harry sa ochotne oddával jeho láskaniu.

„Chýbal si mi...“ pošepol mu.

„Aj ty mne... Harry... akosi som si zvykol, že si vždy pri mne...“ pošepol mu medzi vášnivými bozkami.

„Aj ty ma chceš? Prosím, povedz, že...“

„Áno, Potter, veľmi ťa chcem...“ potvrdil mu to, pretože skutočne nemalo zmysel to ďalej popierať a bolo viac než zjavné, že jeho partner to potrebuje počuť a má to naňho priam kúzelný vplyv.

Severus pocítil ako sa mu na habite mimovoľne rozoplo pár gombíkov.

A postupne sa odkrýval celý ten dlhý rad, nepochybne pod vplyvom nejakého šikovné kúzla.

Potter býval v takýchto veciach vždy kreatívny, to mu nemohol uprieť.

Mal v úmysle mu vynahradiť svoje zamkýnanie sa v laboratóriu.

A postarať sa o to, aby bolo na čo spomínať.

„Nie, Potter, Harry...“ napomenul ho mladší muž ostro.

„Harry, by bolo vhodnejšie, no neviem, čo sa stane, ak ťa tak začnem volať, možno sa ani len nedostaneme na večeru...“ upozornil ho neúprosne Severus a ďalej ho zasypával napol nežnými, napol vášnivými bozkami.

Prial si, aby pochopil, čo s ním urobil, bez toho, aby sa musel uchýliť k zbytočným vyznaniam.

Dokonca vďaka nemu uvoľni pravidlá týkajúce sa do jeho laboratória a jeho asistent mohol vojsť za ním dovnútra takmer neobmedzene, až na kritické obdobia, kedy bolo nutné zachovať najvyššie sústredenie, prípadne ak pripravoval zmes, ktorá nebola dostatočne stabilná, vtedy boli dvere uzavreté ana ich prednej časti sa zjavil varovný nápis.

Na týchto bezpečnostných opatreniach bezpodmienečne trval.

V poslednom čase bolo skutočne ťažké ukradnúť si chvíľku len pre seba, preto využíval každú možnosť na to, aby svojho milenca udržal v dobrej nálade.

A ani noci neboli jednoduché, keďže Scoprius sa prebral z počiatočného šoku, budil sa celý vystrašený, mával nočné mory a počas noci ich často volal.

Niekedy pri ňom presedeli celé hodiny, pretože sa obával každého silnejšieho zvuku a jeho detská mágia krúžila okolo neho, nekontrolovaná a zúfalo chaotická.

Zatiaľ však nebol ohlásený ďalší útok, to obaja pozorne sledovali, no z vyšetrovania vyplývalo, že daný čarodejník či čarodejnica má okolo seba skupinku zaznávaných temných bytostí, ktorých zákony po porážke Temného pána nemilosrdne zatlačili do úplnej temnoty. Všetkých to znepokojovalo, lebo vedeli, že bytosti tohto druhu, už nemajú čo stratiť ani sa kam obrátiť a ich utláčanie v čarodejníckom svete pokračovalo a vyvinulo sa do nebezpečných rozmerov. Staré väzby sa pretrhli a pokiaľ bol niekto ochotný ich obnoviť, tieto skupiny boli  sa horlivo zoskupili okolo vhodného vodcu bez ohľadu na jeho úmysly.

Práve teraz však vzťah čarodejníckej verejnosti voči zaznávaným bytostiam, nebol tým, čo by si prial priveľmi rozoberať.

Pretože to v ňom vyvolávalo pocity, ktorým sa chcel podľa možnosti vyhnúť.

Severus pocítil náhlu túžbu zbaviť sa tejto nervozity, podľa možnosti čo najskôr.

Preto sa aj on dychtivo odhaľoval milencovo telo.

Presunuli sa trochu bližšie k policiam s knihami, aby zabránili nepríjemnému stretu s niektorými rozrobenými elixírmi.

Pričom stolík, ktorý si Severus rozložil, aby mal dostatok priestoru na svoje poznámky a zbytočne ich nevystavoval nebezpečenstvu poškodenia, im prišiel práve vhod.

Harry sa naňho ochotne posadil.

Majster elixírov sa neľútostne pohrával s jeho telom.

Nežne sal jeho bradavky a nepúšťal ho zo svojho zovretia.

Jeho telu venoval dôkladnú starostlivosť, perami láskal citlivé miesta, počúval mužove slastné vzdychy, ktoré ho viedli tou správnou cestou. A pripravoval si ho, tak aby mu mohol poskytnúť čo najviac rozkoše.

Sladké mučenie, ktorému ho vystavil, považoval za ten najlepší spôsob ako sa o svojho nedočkavého milenca postarať.

„Prosím, Severus... prosím...“

Temná časť jeho duše si vychutnávala, mužove zúfalé prosby o to viac pozornosti venovala, dráždeniu a láskaniu, pripravil ho na tú zdrvujúcu rozkoš, na všetky tie pocity, ktoré sa v nich uvoľnia.

Tentoraz bez dualmancie, lebo jeho myseľ potrebovala oddych od myšlienkových vied, no absenciu tohto spojenia vynahrádzal svojou ochotou pustiť Pottera k sebe, možno viac než kedykoľvek predtým a dovoliť mu, aby sa stal súčasťou jeho sveta bez akýchkoľvek podmienok.

„Milujem ťa...“ spokojne hlesol Harry, keď Severus prenikol do jeho pripraveného tela. Potter si priam žiadal, aby bol čo najskôr v ňom.

Jeho telo mu samé vychádzalo v ústrety.

Opäť našiel Harryho pery a miloval sa s ním.

Bol k nemu priam neľútostne priťahovaný.

Pevne ho držal.

Bozkával ho.

A uvedomoval si, že ho miluje.

Dosiaľ veľmi vážne pochyboval, že je ešte v jeho prípade niečo také možné.

Niežeby neveril, že dokáže milovať, pretože sa presvedčil o tom, že spadnúť do toho nie je v jeho prípade vôbec také ľahké.

No bolo ťažké si to priznať a ešte omnoho ťažšie to vysloviť, lebo tie slová dávali druhej osobe moc nad ním, moc nad srdcom a dušou.

Možno by váhal dlhšie, možno by to odďaľoval aj celé roky, keby časy neboli také neisté a keby som mohol byť istý tým, že v prípade ohrozenia opäť vyhrá.

Čo nebolo nikdy tak celkom isté a keďže už raz premárnil svoju šancu, tentoraz nemienil urobiť rovnakú chybu.

„Aj ja ťa milujem, Potter...“ pošepol mu čo najtichším hlasom a ani  nevedel prečo, použil v tomto prípade jeho priezvisko.

Jednoducho sa to tak stalo a nemohol poriadne uvažovať, jednoducho to musel povedať, skôr než by si to opäť rozmyslel.

Jeho pohyby sa mimovoľne zrýchľovali, a mužovo  telo pozvoľna zaplavovala panika, stará bolesť opäť vyplávala na povrch.

A on sa odvážil pozrieť do jeho očí.

Harry ho pevnejšie objal okolo krku.

Nemusel sa dívať do jeho mysle na to, aby pochopil, že je šťastný, jeho tvár toho prezrádzala tak veľa aj jeho oči.

„Prosím, Severus, zopakuj to, ešte raz, prosím ešte...“

Nedokázal od neho odtrhnúť zrak.

Prijatie.

To bolo veľmi znepokojujúce slovo.

Vedel, že Potter ho často tak nazýva, že dokáže niečo také pokojne vysloviť, no nebol si istý, čo urobí, ak mu niečo také povie on.

Zaplavila ho úľava, takmer nevedel ako si ma poradiť s toľkými pocitmi, ktoré ho zasiahli, keď ho o to milenec žiadal.

Nebolo však možné myslieť, nebolo možné urobiť čokoľvek iné, len nechať sa pohltiť zdrvujúcou rozkošou.