1. 10. 2014

Rivals 14. kapitola 1/3









názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 

(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...

hodnotenie



varovanie: čaká nás smutnejšia časť, ale nedá sa nič robiť, kapitoly pokročili a  treba sa pohnúť v deji. 


Pre Lilith, Ell.


Nasledujúci deň nebol ani zďaleka taký optimistický.
„Boli nám vydané telá tvojich rodičov,“ oficiálne mu oznámil Kyoung-Ho.
Kim Min Suk sedel v jeho pracovni spolu so Sang Hee, ktorý ho hneď chytil za ruku, keď o tom ich priateľ začal hovoriť.
„Prí... prípad je uzavretý?“ opýtal sa znepokojene.
Bolo to príliš skoro na to, aby k niečomu takému došlo.
Počítal s tým, že sa to ešte bude ťahať nejaký čas.
„Áno, je tvoji rodičia boli zaradení k prípadom mafiánskych čistiek, tak to tam aspoň figurovalo pôvodne, no našli sa noví svedkovia a ďalšie dôkazy, na základe, ktorých vyšetrovateľ uzavrel prípad ako vlámanie so smrteľnými následkami... Akýsi muž sa už údajne aj k tejto vražde priznal a teraz čaká na súd...“
Min Suk naňho hľadel, akoby mu práve teraz oznámil, že Zem už viac nie je guľatá a pokúšal sa ho o tom presvedčiť.
„To je predsa nezmysel, oni predsa... povedal si, že ...“ vyprskol nahnevane.
„To, čo som povedal, nič nemení na tom, ako táto spoločnosť funguje... Povedzme, že došlo k istým tlakom, ktoré vyvolali urýchlené uzavretie prípadu...“ vyhlásil Kyoung-Ho prísnym hlasom.
„Máš s tým niečo spoločné?“ opýtal sa ho a nedával si vôbec pozor na tón svojho hlasu.
„Pozri, Kim Min Suk, mne osobne tento prípad nepriniesol žiadne potešenie, ani som nemal v úmysle do tejto záležitosti zasahovať... Sú aj vyššie autority, pred ktorými sa aj ja musím mať na pozore... Povedzme, že istí ľudia pichli do osieho hniezda a dostali adekvátnu odpoveď a tí istí ľudia, teraz po sebe nemilosrdne zahľadia stopy a nezáleží im na tom, aké škody pritom urobia...“
Min su si vymenil znepokojený pohľad so Sang Hee, ktorý  pokrútil hlavou a pevnejšie mu stisol ruku, zjavne preto, aby sa viac kontroloval a nedopustil sa nejakého prešľapu.
„Rozumiem vám...“ zamumlal už trochu miernejším hlasom.
„Nemal som v úmysle vás uraziť,“ dodal napokon, hlavne preto, aby mu Sang Hee prestal až tak silno drviť ruku.
„To by som ti neradil. A skôr než prejdeme, k tvojim povinnostiam, ťa dôrazne varujem, aby si v žiadnom prípade do tejto záležitosti nezasahoval.“
„Pane, ale...“ dnes opäť prešiel k formalitám, keďže si to situácia vyžadovala.
„Nie, Kim Min Suk, tu a teraz mi zopakuješ, že si porozumel tomu, čo som ti prikázal, nie nežiadam ťa o to, ani ťa neprosím, ale prikazujem ti, aby do celej tej záležitosti nijako nezasahoval ani sa nekontaktoval s políciou. Inak ponesieš následky a už ani ja ťa nebudem môcť ochrániť, je ti to jasné?“
Pozrel na Sang Hee a ten opäť len súhlasne prikývol. Potom späť na svojho staršieho partnera.
„Porozumel som tomu, čo ste mi povedali a poslúchnem vás...“  tie slová sa mu drali na jazyk ťažko, no musel ich vysloviť a musel pracovať aj to o čom ten muž hovoril.
Kyoung-Ho vyzeral už omnoho prívetivejšie, keď celú túto záležitosť napokon s jeho súhlasom uzavreli.
„Dobre, v tom prípade, prejdime k tomu, o čom s tebou ešte musím hovoriť, a to sa týka pohrebu...“
To slovo bolo predtým bolestivé a takmer neznesiteľné, no teraz to už bolo iné.
Považoval to za možnosť rozlúčiť sa s nimi.
„No môžeme tento rozhovor aj odložiť, ak sa teraz necítiš na to, aby si ...“
„Nie, to nebude potrebné... Ja, želal by som si, aby sme to naplánovali na čo najskorší termín a ja... bol by som rád, keby ste všetky formality vybavili za mňa... ja tam už len prídem a moji rodičia nechceli nič špeciálne, len bežnú rozlúčku...so všetkým, čo k tomu patrí...“  dostal so seba s viditeľnou námahou.
„Tvoje želanie budem rešpektovať a postarám sa o to, aby všetko bolo pripravené...“ povedal mu Kyoug-Ho.
Potom vstal zo svojho miesta a Min Suk dovolil, aby ho obaja milenci utešovali a objímali.
„A Sung Joon?“  opýtal sa ich, keď sa k nemu túlili na sedačke.
„Aj on bude mať rozlúčku, ale za tú zodpovedá jeho rodina... “ povedal napokon Kyoung-Ho.
Min Suk prikývol.
„Ja, neviem, či tam dokážem ísť, ale chcel by som mu aspoň poslať kvety... tie, ktoré mal najradšej ja... niekde to mám napísané, potom to nájdem a dám vám vedieť...“ hlas sa mu zlomil, opäť si po dlhšom čase poplakal, no tentoraz to už bolo iné, bolo to skôr vyslobodzujúce uvoľnenie. 

poznámka: Min Suk bude mať teraz také smutnejšie obdobie, ale aspoň sa niektoré veci uzavrú a tak...