9. 10. 2014

Rivals 14. kapitola 3/3


názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 

(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...

hodnotenie


 Pre Ell, Lilith.


***
O tri roky neskôr...

 „Ahoj Sung Joon...“ tmavovlasý mladík položil čerstvé kvety na hrob svojho priateľa.  
Kim Min Suk siahol po jednej z menších váz a šiel po čerstvú vodu.  Pomaly prešiel dolu kopcom, cítil ako sa vietor pohrával s jeho vlasmi, ako sa snažil preniknúť aj pod teplú tmavú bundu, ale on uvítal jeho chladný dotyk.
Napustil vodu do prázdnej vázy, pomaly a takmer opatrne kľačal sa sklonil a sledoval ako začala pomaly stekať do vázy.
Keď usúdil, že jej je akurát dosť, zastavil kohútik a pomaly sa vybral tou istou cestou späť k hrobu.
Položil vázu späť na miesto a pomaly do nej vložil kvety, upravil ich tak, aby vyzerali čo najlepšie.
„Tak vidíš, kamarát, som späť a prišiel som ťa navštíviť, už to bude len lepšie, to ti sľubujem...“
Prešli už takmer tri roky od pohrebu jeho rodičov a on tento čas považoval za to najhoršie obdobie vo svojom živote. Bolo to peklo, z ktorého ledva vyviazol živý.
Všetko to prežil v akomsi utlmení spôsobenom liekmi, ktoré však dosť často vyústilo do rôznych záchvatov zúfalstva, ktoré boli občas nahradené silnými stavmi depresie. On sám bol zdesený z toho, čo počas tých mesiacov povystrájal, a ako ťažko sa s ním v tomto stave vychádzalo.
Ten  prvý rok prešiel takmer ako neskutočne desivý a zdĺhavý sen, plný nočných môr, záchvatov rôzneho typu a celkovej psychickej vyčerpanosti.
A tie dve nasledujúce boli  plné zúrivého boja a popierania pravdy, ktorá bola preňho neznesiteľná.
Na niektoré veci z tých rokov si vôbec nespomínal, pretože nedokázal normálne fungovať a bol aj pár krát hospitalizovaný.
Približne pred mesiacom ho prepustili a preňho to bol skutočne začiatok nového života.
Keďže tentoraz už býval sám v menšom byte.
O vzťah so svojimi milencami prišiel, vlastným pričinením, nedalo sa tomu zabrániť, to čoho sa dopustil, im nedovoľovalo ďalej ostať s ním.
Bol neznesiteľný.
Nebolo možné to s ním zvládnuť.
A jeho hospitalizácie, a to, že musel byť skoro stále pripútaný, aby nevyviedol nejakú hlúposť, spôsobilo, že ho oňho obaja stratili záujem.
Kyoung-Ho by ho nepochybne zabil, ak by to takto pokračovalo, matne si spomínal na to, ako sa naňho počas jednej noci vrhol s nožom, už ani nevedel, prečo bol to len taký impulz, ale on sám sa tým stal nedôveryhodnou osobou a ten muž ho pomaly a postupne vytláčal zo svojho života.
Presvedčil Sang Hee, že je pre nich nebezpečný a že mu nemôžu veriť. A nanešťastie to bola pravda, lebo počas tých dní, často túžil zabiť seba aj ich, nebolo možné to kontrolovať ani zastaviť.
A aj Sang Hee sa ho časom začal báť.
Dal mu na to dobrý dôvod, keď ho počas jedného z tých svojich záchvatov odsotil tak tvrdo, až mu spôsobil slabší otras mozgu, keďže vrazil do akejsi skrinky, ktorá sa už postarala o to, aby ho poriadne rozbolela hlava.
Dôvodom týchto jeho šialených výčinov, boli nové správy, ktoré prenikli na verejnosť, aj po uzavretí prípadu.
Bol chytení akísi muž, ktorí vypovedal, že to bol práve on, kto zabil jeho rodičov, len kvôli tomu, aby sa dostal k tým drogám, ktoré si u nich Sung Joon odložil a údajne aj k iným dôkazom, ktoré zbieral, pretože údajne v posledných mesiacoch predtým, než bol zabitý, spolupracoval s políciou ako informátor.
A podľa všetkého bola napokon do vraždy jeho rodičov zapletená celá frakcia Jungovcov. Vrátane Kyoung-Ho, ktorí doteraz popieral, že sa niečoho takého dopustil, bol tým, kto trval na tom, aby sa celí prípad uzavrel čo najskôr, čím jasne ukázal na koho je strane a bolo viac než isté, že mal aj v tejto veci väčší podiel než pôvodne priznal. A keď v amoku zatlačil na Sang Hee, ten s plačom priznal, že sa už dlhší čas povrávalo, že aj jeho rodičia budú odstránení.
No nič mu o tom nepovedal. Mlčal a bojoval len za seba, preto sa aj Kim Min Suk rozhodol, že odteraz nebudú mať ani chvíľu pokoja.
Cítil sa oklamaný a jeho duševný stav v ňom opäť prebudil túžbu po odplate.
Tie roky plné márneho boja a márnych nádeji, však už mal za sebou.
Teraz už chcel len jediné, dokončiť si vzdelanie a pohnúť sa vo svojom živote ďalej.
 Pomaly opustil hrob svojho priateľa a pomaly sa vydal späť k hlavnej bráne.
Bol už najvyšší čas, dnes bolo pomerne zlé počasie, a bolo tu len veľmi málo ľudí, dokonca to vyzeralo, že čoskoro začne pršať.
Nemal pred sebou nič viac, než jeden  z tých pokojných večerov, ktoré plánoval stráviť vo svojom byte.
Skôr než sa však dostal k hlavnej bráne, zastúpili mu cestu akísi muži. 

„Ne...“ hlesol šokovane.
No nedali mu príležitosť na žiadne protesty.
Bol umlčaný a odtiahnutý kamsi dozadu.


poznámka: časový skok som urobila preto, aby sa tá smutná pasáž nepreťahovala...  
Nepopieram však, že sa môže k tomu ešte retrospektívne dostať, ale ja ho už teraz nechcem až tak trápiť. Chcem, aby bol vo fáze, kedy sa z toho už dostáva.