názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
„Obleč sa!“ sykol
Kyoung-Ho, keď s ním skončil.
Chladne od neho
odstúpil a už sa ho viac nedotkol, nebolo pochýb o tom, že na
maznanie môže tentoraz zabudnúť.
Napriek tomu Kim Min
Suk to, čo sa medzi nimi odohralo považoval za dobré znamenie.
Aj keď sa naňho boss
stále trochu hneval, chcel ho a nebolo pochýb o tom, že aspoň
v posteli by to medzi nimi mohlo fungovať.
„Áno, pane...“ hlesol
Min Suk.
Neprotestoval, nesnažil
sa získať niečo viac než to, na čo mal nárok.
„Ale niektoré veci sú
zrejme už nepoužiteľné...“ vyhlásil smutne,
keď si uvedomil, že skutočne nemá nič čo by si mohol obliecť, pokiaľ teda
nechce chodiť po dome v otrhaných veciach.
Mladý boss si ho chvíľu
prísne premeriaval, no napokon len prikývol, upravil
a otvoril akési bočné dvere, ktoré viedli rovno do jeho spálne.
„Dáme si sprchu
a prezlečieš sa, ešte mi ostali nejaké veci, ktoré by som ti mohol
poskytnúť...“ vyhlásil starší muž takmer
zmierlivo, očividne naňho urobil dobrý dojem a bolo viac než očividné, že
pokiaľ bude poslušný, jeho návšteva v tomto dome, nebude ani zďaleka taká
nepríjemná, ako to pôvodne vyzeralo.
„Ďakujem, pán Jung...“ zamumlal spokojne.
Chcel sa ho dotknúť, no
vycítil, že by to neprijal veľmi dobre, tak radšej prešiel spolu s ním do
jeho spálne.
Vyzeralo to, akoby mu
pán Jung chcel ešte niečo povedať, no nedostali sa k tomu, lebo niekto
zaklopal na dvere vedúce do pracovne.
„Choď do tej kúpeľne, neskôr za tebou prídem...“
prikázal mu Kyoung-Ho a zamieril späť k tým druhým dverám.
Pričom tieto
spojovacie, ktoré boli nepochybne novinkou, lebo predtým ich vôbec nezaregistroval,
nekompromisne zavrel.
Min Suk ho poslúchol, bol v pokušení si vypočuť
ten rozhovor, ale keďže si priveľmi cenil jednotlivé časti svojho tela, radšej poslúchol,
len pre prípad, že by tu boss mal nejaké snímacie zariadenie, ktoré by ho mohlo
dostať do problémov.
Vzal si so skrine čistý
uterák, bol na tom istom mieste než zvyčajne, a takisto aj jeden z tých
mäkkých županov a zapadol do kúpeľne ladenej do tmavších farieb.
Bola prerobená, veľa
vecí sa tu zmenilo, okrem polohy skrinky s kozmetikou a stále tu bolo
to znepokojujúco veľké zrkadlo.
Vzal si sprchový gél,
mal tam na výber len veci pána Junga, to ho tak trochu prekvapilo, lebo
predpokladal, že tu nájde aj niečo z toho, čo väčšinou používal Sang Hee,
ten mal rád iné veci, tak trochu iné veci, keďže bol alergický na niektoré
zložky, ako sa neskôr dozvedel, bolo to zvláštne, že tu nemal nič, v jeho prípade
to bolo iné, lebo on mal už od začiatku isté problémy, ale akosi z toho nemal
dobrý pocit.
Pretože Sang Hee si
predtým, keď s nimi ešte žil, dával veci aj do tejto skrinky, aby mal
všetko pripravené v prípade, že tu strávi noc.
Pripadalo mu to podivné
vzhľadom na to, ako dlho spolu žili a čo všetko spolu zdieľali.
No nemal čas sa nad tým
priveľmi pozastavovať.
Nastavil si sprchu,
pocítil úľavu, keď mu po tele začala stekať príjemne teplá voda v masážnom
rytme, ktorý si nastavil, takmer automaticky, na sprche boli stále tie isté
voľby, ako predtým a on mal obzvlášť po drsnejšom sexe, chuť na takúto
príjemnejšiu masáž.
Umyl si aj vlasy, dobre
sa postaral o svoje telo, chcel sa svojmu milencovi páčiť, prial si, aby s ním
mohol stráviť čas, v tak trochu príjemnejšej atmosfére.
Minulosť, preňho bola
uzavretou kapitolou, pritom hrobe si len utvrdil to, na čom tak dlho pracoval.
Už nechcel viac vidieť
duchov, boli tam kdesi v jeho povedomí a cítil ich prítomnosť vždy,
keď prekonal počiatočný strach a priblížil sa k vlakom.
No nikdy sa nevzďaľoval
od ľudí, vedel, že by to preňho nebolo dobré, veril, že tam niekde sú, ale
neprial si viac narušiť krehkú rovnováhu medzi ich svetmi, držal sa toho
posledného sna.
Prestal sa nenávidieť
za to, že sa zamiloval do ich vraha, za to, že sa odovzdal tomu vzťahu. Mučil
sám seba, lebo ich nemohol opustiť, ale ani nedokázal žiť bez nich.
Sám seba kvôli tomu
trýznil viac než dosť a napriek všetkému nedokázal zabudnúť. Nemohol sa od
nich odpútať, bol to zvláštny druh lásky, takmer až hraničiaci s posadnutosťou.
Ospravedlnil sa svojmu
mŕtvemu kamarátovi už najmenej tisíckrát, za to, že nie je dostatočne silný,
aby to v sebe potlačil.
A dostalo sa mu
znamení, ktoré považoval za relevantné, vrátane hrejivého pocitu, počas jedného
zo snov, keď sa mu zdalo, že ho niekto drží za ruku, tak láskavo a nežne,
ale keď otvoril oči, nikto v miestnosti nebol, cítil len to teplo na
svojich prstoch.
A to bol jeden z tých
impulzov, ktorý mu pomohol sa vyliečiť.
Prestal sa kvôli tomu
obviňovať. Sung Joon od neho nežiadal, aby sám seba nenávidel, prial si, aby
žil ďalej svoj život a neobzeral sa späť.
