Rivals 16. kapitola 3/3

názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 
(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...

 hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

                                                                    Pre Ell, Lilith. 

 

„Nuž, myslím, že je to tak trochu moja vina...“  objasnil mu Sang Hee.

Opatrne odtiahol ruku.

Min Suk rozumel tomu, prečo to povedal, zodpovedalo to jeho vlastným teóriám o tom, čo sa zrejme stalo, no aj tak bol zvedavý na jeho verziu.

„To mi budeš musieť objasniť, veľmi ma to zaujíma...“

Sang Hee sa k nemu opäť prisunul bližšie.

„Kyoung-Ho mi dal týždeň na to, aby som si rozmyslel, čo budem ďalej robiť, ale povedal mi len toľko, že ste sa zhovárali, a že mi dovolí sa s tebou stretávať, ak chcem iného milenca, môžem obnoviť vzťah s tebou a vrátiť sa k nemu, dal mi možnosť všetko opäť urovnať... Povedal, že dovtedy ťa nebude kontaktovať, že chce, aby som teraz šiel za tebou ja a pozhováral sa s tebou.“

Min Suk mu venoval chápavý úsmev.

„Prinútil ťa k tomu, však?“

„Nie, tak to nie je, nie celkom. Chcem byť opäť s tebou, veľmi si mi chýbal ja len, obával som sa, že moja prítomnosť by ti mohla brániť v liečbe, reagoval si na nás veľmi zle...“

„Áno, to je pravda,“ pripustil Min Suk.

V tom období bolo skutočne preňho lepšie, keď ani jeden z nich nebol na blízku, hlavne keď pochopil, že nemá veľmi zmysel hľadať vinníka, lebo kolektívnu vinu pripustila celá rodina Jungovcov, aj keď nie oficiálne.

„Ale ešte neviem, či ťa chcem opäť mať pri sebe, ty... odišiel si od Kyoung-Ho s iným mužom, chcel si predsa... a zrazu si späť, určite nie, z vlastnej vôle, to ti neuverím...“ nenechal sa len tak ľahko uchlácholiť sladkými rečami.

A trochu ho hnevalo, že by mal byť len náhradou za niekoho iného.

„A čo tvoj milenec? On vám nechce robiť tretieho?“ opýtal sa bez okolkov.

A tak trochu aj žiarlil, aj keď na to nemal právo, no nebolo to fér, že tohto nového Sang Hee, na ktorom on aj Kyoung-Ho istý čas pracovali, zrazu prevzal do rúk niekto cudzí.

Sang Hee z predchádzajúceho obdobia by sa už zrejme niekde krčil, ale tento nový naňho hľadel pomerne sebavedome, aj keď v jeho pohľade bolo časť tej viny, ktorú nepochybne cítil.

„Po tvojom odchode to medzi nami bolo veľmi zlé. Po celý čas si nám obom chýbal, aj keď Kyoung-Ho to samozrejme nechcel dávať priveľmi najavo, aspoň nie slovami, ale skrátka bez tebe to nebolo ono, po celý čas mi niečo chýbalo... Tak som využil prvú príležitosť, ako od neho odísť... A môj milenec on... Kyoung-Ho... on postaral sa o to, aby opustil mesto a už sa sem viac nevracal, dal mu jasne najavo, že ma nenechá len tak ľahko odísť... A on prijal jeho podmienky a rozišiel sa so mnou, doslova ma poslal domov, už len preto, že som mu nepovedal, s kým bude mať tú česť... Kyoung-Ho si želá, aby si sa k nám vrátil ty, aj keď ti to nepovie, tak priamo... ako teraz ja, ale počíta s tým, že sa budeme opäť stretávať...“

Kim Min Suk si vedel veľmi živo predstaviť, ako vyzeralo to presviedčanie a nepochyboval o tom, že ten muž, nech to už bol ktokoľvek, je už poriadne ďaleko a je rád, že to vôbec prežil.

„A čo tvoje postavenie v klane?“ opýtal sa ho, pretože to bola jedna z vecí, ktorá ho tiež tak trochu zaujímala.

„Kyoung-Ho je teraz jediným dedičom prijal moje odstúpenie, s tým, že je to jediná možnosť, akoby som sa mohol vyhnúť trestu za svoje správanie a pokiaľ sa vrátim domov a nebudem robiť zbytočné problémy, dovolí mi zúčastňovať sa na rozhodovaní...“  vyhlásil Sang Hee smutne.

Bolo viac než očividné, že nech to bolo akokoľvek, mladý boss si obhájil svoju pozíciu a dostal toho späť ešte omnoho viac než by bolo vhodné.

„Samozrejme, bola tu aj taká možnosť, že by som mohol žiť na vlastnú päsť, a tak nebránil mi vtom, ale dal mi tú možnosť, vrátiť sa k nemu...A ja som sa rozhodol ju využiť, pokiaľ teda, ostaneš s ním aj ty, lebo inak to skutočne nebude mať žiadny význam...“ bolo na ňom vidieť, že mu veľmi záleží na tom, aby s ním opäť začal počítať ako so svojím milencom.

Min Suk si však stále nebol istý tým, či chce aj jeho. Páčil sa mu, to musel uznať, ale podobne ako Kyoung-Ho, ani on si neprial nič unáhliť.

„Som ochotný sa s tebou aj s Kyoung-Ho opäť stretávať, ale zatiaľ len nezáväzne... Uvidíme, ako to pôjde, ale nič ti nesľubujem...“

Min Suk tušil, že to čo mu povedal je len skrátená verzia,  zrieknutie sa dedičného práva, malo vplyv aj na iné veci. A nepochyboval o tom, že návrat k Kyoung-Ho je pre Sang Hee jedinou záchranou, keďže dosť dobre poznal praktiky tejto rodiny a vedel, že obzvlášť matka je dosť náročná osoba.

Rozhodol sa, mu pomôcť získať si späť Kyoung-Ho. Bol to zrejme jediný spôsob, ako ho ochrániť pred jej hnevom. Tušil, že zrejme kvôli tomu, za ním po toľkej dobe prišiel, Min Suk vyzeral dosť zničene, vôbec si nemyslel, že by bol jeho prvá voľba, keby mal na výber. A potom všetkom, to zjavne robil len zo zúfalstva. Bola to však tá lepšia možnosť, mať ešte nejakých priateľov a neostať na všetko úplne sám, to by sa mu mohlo vypomstiť a on si neprial, aby dopadol ako jeho brat.

„Ďakujem ti, Min Su, uvidíš, že nám spolu bude opäť dobre... Ja... stále ťa ľúbim...“ pošepol mu a nežne ho pobozkal na pery.

Dovolil mu to. A či už boli jeho slová pravdivé, alebo nie, prijal aj druhé objatie, ktoré bolo zrejme predzvesťou ich zmierenia.