názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Oboch ich pocítil v sebe.
Uvoľnil sa v ňom pocit, ktorý sa natoľko približoval šťastiu a spokojnosti,
až to jeho samého znepokojilo.
Prial si, aby všetci z tohto
spojenia vyťažili maximum. A priam zúfalo prahol po uvoľnení atmosféry.
Tlmene zastonal, keď jeho
druhý milenec prenikol hlbšie doňho. Sang Hee mu hľadel do očí, spôsobom, ktorý
v ňom vyvolával len príjemné pocity. A bozkával ho, sladko a neľútostne,
sal jeho pery.
Užíval si ten pocit a nechal
sa ním viesť.
Kyoung-Ho nežne okusoval
jeho krk, prstami dráždil jeho bradavky a on bol takmer na vrchole blaha,
keď Sang Hee siahol rukou medzi ich telá a začal skúsene dráždiť jeho
penis.
Pomaly a pozvoľna ich
oboch prijímal a pohyboval sa spolu s nimi. Bolo mu dobre, cítil sa v ich
náručí takmer, akoby odtiaľ nikdy neodišiel. Dôkladne sa venovali dráždeniu
jeho tela a keď si zvykol, na ich rytmus, začali si ho brať prudšie.
Cítil sa milovaný a prial
si, aby ho takto držali čo najdlhšie, úplne podľahol ich neprosnému tlaku.
Bol skutočným spojením
medzi nimi, tým jediným, pretože navzájom sa jeden druhého nedotýkali.
Aspoň nie priamo.
Min Suk vychádzal v ústrety
ich pohybovom a nahlas prejavoval svoju spokojnosť.
„Áno, prosím, ja...
prosím...“
Prial si, aby ho šukali,
tak dlho ako to len bude možné, nedokázal na to vymyslieť žiadne iné vhodné
slovo.
No zároveň si želal aj
to, aby dokázali jeden druhého prijať, aby spolu prestali bojovať, pretože to
čo sa medzi nimi odohrávalo bol tichý boj bez zbraní, o to nebezpečnejší,
lebo jeho tvrdosť cítil aj on sám, na svojom vlastnom tele.
Podliehal jej, nechal sa
ňou viesť a pokúšal sa ich oboch priviesť k sebe, aby sa od seba už
nikdy viac neodpútali tak, ako sa to stalo tentoraz.
Ich pohyby sa zrýchlili,
dotyky boli naliehavejšie...
„Prosím, dovoľte mi,
ja... potrebujem sa urobiť... prosím...“ vzlykal a oni mu vyhoveli, ale až
keď boli pripravený dosiahnuť spoločnú rozkoš.
Až potom pocítil ako sa
urobil na Sang Hee. A pocítil ako aj oni spolu s ním prežili rozkoš.
Prudko dýchal, v ich
objatí sa úplne strácal, patril im viac než bol kedykoľvek schopný niekomu
patriť.
A keď sa oddelili a ľahli
si jeden k druhému, on zotrvával v ich strede a cítil, ako sa k nemu
primkli bližšie.
No niečo nebolo v poriadku,
niečo čo ho prinútilo konať, skôr než bude neskoro. Na isté veci potrebovali,
čas, ale vedel, že ak sa nedohodnú v tomto, nebude pre nich ľahké, aby
spolu vydržali.
„Pán Jung,“ obrátil sa k staršiemu
mužovi.
Naklonil sa k nemu a niečo mu pošepol.
„Nemyslím si, že teraz by
som...“
„O čo ide?“ okamžite sa
zdvihol Sang Hee.
Kyoung-Ho po ňom blysol
nepriateľským pohľadom.
„Náš milenec si želá, druhé
kolo, ale tentoraz by si mal byť v strede ty, čo si o tom myslíš?“
Sang Hee mierne zbledol,
akoby túto možnosť považoval za niečo vskutku desivé.
„Ja?“ hlesol nespokojne.
„Ale vy predsa nechcete,
aby...“
„Prečo by som nechcel,
mám na teba rovnaký nárok, ako predtým... Alebo snáď máš v úmysle proti
tomu niečo namietať? Stále ťa chcem, na tom sa nič nezmenilo, alebo snáď z tvoje
strany áno?“ opýtal sa ho prísne.
„Aj ja vás, chcem, ale
potom, čo sa stalo naposledy, nuž ja... Nebudem namietať, pane... ja... urobím,
čo poviete...“ vyjachtal, keď pocítil ako mu Min Suk naznačil, aby sa priveľmi
nevykrúcal.
Kyoung-Ho naňho potom už
hľadel o niečo prívetivejšie.
„Áno, presne tak to má
byť... A to čo sa medzi nami stalo, ako ty vravíš, bol trest za tvoj útek,
a za obavy, ktoré si mi spôsobil... Myslel som, že sa ti niečo vážne stalo
a ver mi, že mi to nebolo jedno... Druhý trest som ti odpustil, nemôžeš
odo mňa žiadať viac porozumenia... Okrem toho sme si to obaja užili, alebo to
snáď chceš poprieť?“ vyhlásil úsečne.
„Nie, pane...“ hlesol
Sang Hee.
Min Suk bol skutočne
zvedavý na to, aké to medzi nimi bolo. A chystal sa to z neho pri
najbližšej príležitosti vytiahnuť.
Práve teraz však sústredil
svoju pozornosť na to, čo sa dialo priamo pred ním.
Sang Hee sa chopil
príležitosti a Min Suk bol naňho takmer hrdý, pretože zjavne pochopil o čo
sa tu práve teraz snaží a namiesto toho, aby na nich ďalej šokovane
hľadel, pristúpil na hru a dodal ešte: „Prosím, urobte si so mnou, čo
chcete, len mi prosím, odpustite...ja... mrzí ma, že som vás sklamal...“
Min Suk pocítil úľavu,
pretože tie slová, nech boli vyslovené z akýchkoľvek dôvodov, padli na
úrodnú pôdu.
„Už som ti odpustil Sang
Hee, ale nemôžem tak rýchlo prekonať hnev... Sklamal si ma a nejaký čas
potrvá, kým ti začnem opäť veriť. Ale si na dobrej ceste, aby si si získal tú
pozíciu späť...“ ubezpečoval ho omnoho
miernejším hlasom, dokonca ho jednou rukou pohladil po ramene.
„Pane, ja... veľmi vám
ďakujem, ja... budem sa snažiť, aby ste so mnou boli spokojný... ja som...
chcel by som, aby ste vedeli, že ... Nebol som s ním v submisívnej pozícii
ja, nemohol som to urobiť, lebo som na vás ešte stále myslel, aj keď som si to
nechcel pripustiť a túžil som uniknúť... ale zároveň som na vás nedokázal
zabudnúť, ani keď som sa o to veľmi snažil...“
Kyoung-Ho si zo záujmom
prezrel svojho druhého milenca.
„Ja to viem,“ vyhlásil
chladne a takmer nezúčastnene.
„Predtým než som ho
pustil, dlho sme sa spolu zhovárali a isté veci mi povedal viac než
ochotne... A bolo to jeho jediné šťastie, že v tomto prípade
neklamal, inak by som zvolil omnoho drastickejšie opatrenia. Dobre si
zapamätaj, že nikomu nedovolím, aby si vzal to, čo je moje... A všetci veľmi
dobre vedia, čo ich čaká, ak na môj majetok začnú siahať...“
Min Suk si ani nechcel predstavovať ako takýto
rozhovor prebiehal, nepochybne bol k tomu nešťastníkovi omnoho tvrdší, než
k nemu.
