fandom: Titanic
pár: dôstojník_James/Owen, námornícky slash.
obsah: Rozlúčka dvoch milencov.
hodnotenie
„James...“
oslovil som toho mladého dôstojníka, môjho najlepšieho priateľa. Musel som ho
vidieť a hovoriť s ním, potreboval som to, viac než nádej, viac než
zvuk huslí hrajúcich v pozadí. Bola to naša posledná noc, tá noc, počas
ktorej všetky sny a túžby umierajú.
Obrátil
sa ku mne, bol bledý, tvár mal takmer ako vytesanú z mramoru, jeho pohľad
ma priam pálil.
Pristúpil
som celkom blízko k nemu a on nenápadne stisol moju ruku.
„Owen,“
vyslovil moje meno nezvyčajne tichým
hlasom.
„Som
rád, že som ťa našiel Jimmy...“
„Áno,
ja tiež.“
Prikývol
možno až príliš dychtivo.
Po
chrbte mi prebehol mráz, no aj tak som sa díval na člny, na ktorých nakladanie
dozeral. Vedeli sme, čo bude nasledovať, no výcvik nám velil zachovať chlad a pokračovať,
pretože od nás záviselo to, či vôbec niekto prežije.
„Mal
by si sa prihlásiť do jedného z nich ako navigátor... ja ťa tam pustím...
veľmi rád... Poponáhľaj sa, čoskoro to budú tie posledné a potom už
neviem... hlas sa mu začínal chvieť, tak som mu pevnejšie stisol ruku.
Pomohlo
mu to, spamätal sa a pokúsil sa o niečo, čo by som mohol považovať za
náznak úsmevu.
„Nie, moje miesto je tu... Aj tak ťa...“ naznačil som mu, že sa od neho nemienil ani
len pohnúť až do úplného konca ostanem s ním.
Predstieral
som, že mu naprávam uniformu, len preto, aby som sa ho mohol ešte raz dotknúť,
aby som mohol cítiť ako mu prudko bije srdce.
Chcel
som mu povedať, že ho ľúbim, že to tak vždy bude, nech by sa dialo čokoľvek,
bolo to tak už od akadémie a možno ešte omnoho skôr, keď som zistil, že
patrím k nemu a on ku mne, ale nemohol som, lebo nás obklopovali
ľudia a bolo nutné pokračovať, tak zneli jeho rozkazy a ja som
nemohol urobiť nič iné, len stáť pri ňom.
A sledovať
ako posledný čln mizne v diaľke.
