pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Lukostrelec
„Ušetriť alebo zabiť?“
Ra's al Ghul sa obrátil k Lukostrelcovi.
Malcolm hneď neodpovedal, učiteľ mu ponúkol jeho nepriateľa
a umožnil mu voľný lov, čo už samo o sebe znásobovalo jeho potešenie
z boja. A spojil to so svojím vlastným plánom, ktorý vyústil
v to, že päť mužov, zodpovedných za nepríjemnosti posledných dní.
„Zabiť...“ vyhlásil chladne.
Jeho elektronický hlas podnietil prosby toho muža, ležiaceho na zemi pri
ich nohách. Bojoval s ním dosť
dlho, nechával ho v klamlivej nádeji, že by mohol zvíťaziť, a to
sladšie bolo konečné víťazstvo.
Tento muž si dovolil spolu so svojou malou skupinou sa zapojil do vojny,
tým že sa snažil pomôcť konkurenčnému rádu so zastrašovaním mocných ľudí
v Starling City.
Samozrejme nemal ani len poňatia o tom, s kým sa to vlastne
zahráva, myslel si, že naženie strach bohatému mužovi, ktorý má styky
s podsvetím a nie Lukostrelcovi, novovymenovanému členovi elity
z Ligy zabijakov. Prijal otroka, mal už isté zásluhy, ktoré ho oprávňovali
k tomu, aby dozrel na túto funkciu a stal sa ním aj oficiálne.
Všetci si mysleli, že Lukostrelec pracuje pre Malcolma Merlyna, ktorý je
len jedným z tých zhýčkaných miliardárov.
Malcolm túto predstavu značne priživoval, chcel byť šéfom samého seba,
bolo to jednoduchšie a vzbudzovalo to omnoho menej pozornosti.
Práve teraz však so všetkého najviac túžil dokončiť prácu a vyslať
jasný signál, čo sa stane každému, kto si začne s Lukostrelcovým šéfom,
pretože bolo viac než zjavné, že niektoré nové indivíduá si zjavne myslia, že
majú právo zasahovať do jeho života a privlastňovať si jeho mesto. Bolo
nutné ich usadiť do patričných medzí.
„Urobím to sám...“ dodal hlasom, ktorý nezniesol odpor.
Ra's al Ghul zhovievavo prikývol.
„Len pomaly.... Dopraj si dostatok času...“
Pošepol mu, skôr než sa do toho pustil.
Lukostrelec pristúpil k tomu mužovi, k vodcovi tej malej
vzbury, ktorý si myslel, že dokáže zmeniť poriadok ich sveta, že si dokáže
vziať územie, ktoré mu nepatrí a zničiť ich sieť, budovanú omnoho skôr než
taký ako on, vôbec pochopili, ako svet funguje.
Ra's al Ghul sa v rýchlych vojnách vyžíval, vedel čakať, plánovať
a napokon neúprosne udrieť a práve táto zdanlivo neškodná záležitosť
výrazne dopomohla k tomu, aby ich takzvaná konkurencia ukončila svoju
činnosti.
Boli možno dobre pripravení ako bežní vrahovia, ktorí sa zoskupili do
jedného celku, ale nemali ani len najmenšiu šancu proti bojovníkom, ktorých
vychoval Ra's al Ghul.
Podarilo sa mu nájsť páku a keďže Viktora udržali v bezpečí
a bolo viac než zjavné, že do tejto záležitosti nijakým spôsobom
nezasiahne, podarilo sa im dosiahnuť dohodu s konkurečným rádom
a ukončiť boj o územie.
Po príprave, ktorú podľa všetkého
Ra's al Ghul začal ešte skôr, než sa tento konflikt naplno rozvinul sa
im to podarilo v priebehu jednej noci.
Bol to jeden z tých jeho povestných majstrovských ťahov, na ktoré
Lukostrelec ešte ani zďaleka nedorástol. Musel si priznať, že v umení
manipulácie bolo ťažké nájsť niekoho, kto by sa jeho učiteľovi vyrovnal.
Časť z neho k nemu veľmi silno inklinovala a aj keď etický
kódex, ktorý tento muž vypracoval pre rád, preňho nebol veľmi výhodný, vedel,
že sa bude musieť pred ním skloniť a zabudnúť na isté staré krivdy.
Kvôli tej jeho stránke, ktorej sa bál. Bol preňho synom, bol tým, ktorý
vstúpil do elity, no zároveň vedel, že ani to by ho nezachránilo, keby porušil
posvätnosť princípov rádu, boli to piliere na ktorých stál a ich narušenie
bolo trestané bez výnimky.
Preto nemohol zničiť Glades a nenechať tam ani kameň na kameni, aj
keď si to veľmi prial. A keby nemal rodinu, nepochybne by to aj urobil,
pretože by mu na ničom nezáležalo len na pomste a nikto by ho nezadržal,
ale bol tu on, bol tu Ianto a vedel, že on by si to zrejme najviac
odniesol, keby sa pustil do takého riskantného podniku.
Musel sa uspokojiť s tým, že Glades je časťou podsvetia, ktorá
podlieha zákazu a nie je možné to zmeniť.
Doprial si aspoň to potešenie hry. Zabíjal bez akéhokoľvek zaváhania,
jeho údery boli pomerne presné.
Priživoval tú temnotu v sebe, a to ľudské čo vo ňom bolo si
nechával pre jedinú osobu, ktorú miloval, pre nikoho iného.
Ich symboly boli počas tej noci všade, nenápadne no pomerne rýchlo
obsadzovali svoje pozície.
Mesto sa ponorilo do ticha, prijalo svojho pána a ohne vzdoru boli
potlačené tak spoľahlivo, rýchlo a zároveň potichu, akoby nikdy ani len
neexistovali.
Pretože nikto z tých osôb, ktoré sa pokúsili proti nim použiť vysokú
hru, dosiaľ ešte nezvíťazil.
***
„Si zranený?“
Jeho manžel sa prudko posadil, keď si všimol stopy po boji, ktorým sa nanešťastie
nemohol vyhnúť.
„ Nevstávaj, nič to nie je...“ ubezpečoval ho pokojným hlasom. Pár
škrabancov a modrín, nič čo by stálo za zmienku.
„Skončilo sa to v náš prospech a všetko je opäť
v poriadku...“
„Rád vás vidím, pane...“ pozdravil ho aj Viktor, ktorý vystrčil hlavu
zo svojho miesta.
„Aj ja teba, Viktor....“ pripustil napokon.
Bol rád, že jeho manžel si otroka nechal pri sebe, nepochybne musel byť
veľmi rozrušený už aj predtým, bolo na ňom vidieť, že sa z toho všetkého
ešte nespamätal.
Malcolm odhrnul prikrývku a ľahol si do postele k nim.
Bol ošetrený, učiteľ sa postaral o to, aby bolo o všetkých po
boji dobre postarané. Dokonca bol donútený si aj pár dní oddýchnuť, aj keď to
bolo preňho ťažké, no ak si raz učiteľ niečo zmyslel, nebolo vhodné ho
provokovať. No zrejme to stálo za to, lebo bol opäť plný síl a mohol si
užiť privítanie po akom túžil.
Malcolm objal svojho manžela, cítil ako sa k nemu pevne primkol
a Viktor, ten ostával v pozícii, ktorá mu patrila a čakal na
príkazy svojich pánov.
Pobozkal ho.
Bol rád, že je doma, že sa potom všetkom mohol vrátiť k nemu. Teraz
si už mohol dovoliť rozmýšľať ako Malcolm Merlyn.
Lukostrelec ostával stále na pozadí jeho mysle, pripravený kedykoľvek
prejsť do akcie.
„Potrebuješ, niečo čokoľvek, ja...“
Iantov hlas stále tak trochu rozrušene preskakoval. Malcolm ho objal
pevnejšie a pošepol mu: „Potrebujem len teba...“
A ďalej ho hladil a maznal sa so svojím manželom. Chápal jeho
obavy, preňho bol Lukostrelcov svet len
zdrojom nebezpečenstva.
Spájal sa s tými najhlbšími obavami.
Pripomenulo mu to včerajšiu lekciu sebaobrany, ktorú Ianto spolu
s ním absolvoval.
Bolo to veľmi príjemné.
Priam sladké.
Dohodli sa na tom, že sa tomu budú venovať pravidelne.
Malcolm to považoval za skvelú príležitosť ako upevniť ich vzájomný
vzťah. A tešil sa zo spoločne strávených okamihov. Aj z toho, že
napriek tomu strachu sa jeho manžel snaží jeho svetu porozumieť
a nepovažuje Lukostrelca za niečo úplne nežiadúce. Pretože nech to bolo
akokoľvek, jeho temná stránka Ianta priťahovala. Možno viac než by si vôbec
dokázal pripustiť.
„Prepáč, ja, nechcel som tak
reagovať, ja len...“
„To je v poriadku, veľmi dobre ti rozumiem...“ ubezpečoval svojho manžela.
A chystal sa ho čo najskôr rozptýliť, aby ho zbavil aj tých
posledných obáv. Pretože aj on mal právo vychutnať si tú eufóriu spojenú
s dnešnou nocou. Malcolm si prial, podeliť sa s ním o všetko, no
vedel, že isté záležitosti nesmú presiaknuť do jeho bežnej osobnosti. Na ich
miesto však môže nastúpiť niečo iné.
„Viktor ti dobre poslúžil?“ opýtal sa, aby svojho manžela priviedol na
iné myšlienky.
Bola to vskutku jedna z tých príjemnejších povinností.
„Áno, Malcolm...“ spokojne hlesol Ianto.
Natiahol ruku a dotkol sa ich otroka.
Priam nežne sa dotkol jeho koženého obojka.
„Si dobrý chlapec, Viktor...“
„Ďakujem, môj pane...“ hlesol mladý muž oddane.
Potom obrátil pozornosť späť k svojmu manželovi.
„Povedz, Ianto čo by si si dnes prial? Máš nejaké želanie?“
Jeho manžel mierne zosmutnel a sklopil zrak.
Malcolm si ho znepokojene premeral.
Bolo tu snáď niečo, čo by si jeho manžel prial a neodvážil sa mu
o tom povedať... Vedel len o jednej veci, ktorá prichádzala do úvahy.
A práve dnes mal dostatočne dobrú náladu na to, aby to dovolil.
„Pokojne mi to povedz, nemusíš sa báť...“
„Ja nemôžem...“ hlesol zahanbene, oboma rukami pevne zovrel okraje
prikrývky.
Malcolm pozrel na ich otroka.
„Viktor, ty vieš, čo by si tvoj pán prial...“
Mladý muž pomaly prikývol.
„Tak mi to povedz...“
„Nie!“ hlesol Ianto.
Malcolm však nemienil túto vec nechať nedopovedanú.
„To je rozkaz, Viktor...“
„Pán chce, aby sme ho mali obaja, chce si užívať submisívnu polohu aj so
mnou... ako s nástrojom rozkoše... Páči sa mu môj penis a chce ho mať
v sebe spolu s vaším... pane... Povedal mi to, keď sme na vás čakali
a ja som mu kľačal pri nohách... on... povedal mi, že takto by si to
želal, keby to bolo možné...“
Merlyn pozrel na svojho partnera. Videl strach v jeho očiach a aj
to, ako po Viktorovom vyhlásení, opäť úplne stuhol.
„Naozaj by si to chcel, Ianto...“ opýtal sa ho.
„Nie, ja... neviem, ja skrátka...“
„Chcem jednoznačnú odpoveď, inak sa nikam nedostaneme,“ napomenul ho
mierne.
„Áno, chcem to, ale len za predpokladu, že s tým budeš súhlasiť.“
