pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Ianto sa po tejto odpovedi inštinktívne stiahol z dosahu svojho
manžela.
Nepochybne v ňom to, ako sa ich rozhovor vyvinul, vzbudil značné
obavy.
Malcolm chápal jeho momentálny postoj, bolo to predsa jeho rozhodnutie,
že mu nedovolí bližší kontakt s otrokom, no nebol osobou, ktorá by
nedokázal zmeniť názor, pokiaľ prišla tá správna chvíľa, dokázal poopraviť
podmienky, ktoré by mohli byť nevýhodné, aj keď na to potreboval istý čas, aby
sa zrovnal sám so sebou, práve teraz však Viktora nevnímal ako konkurenciu,
možno pri inom otrokovi by to tak cítil, ale on bol presne tou osobou, ktorú vo
svojej blízkosti považoval za neškodnú a nepovažoval ho za bezprostredné
ohrozenie pre ich vzťah. Musel však k tomu dospieť postupne a čiastočne
sa odhodlal prijať túto záležitosť aj preto, lebo mu bolo naznačené, že aj
napriek tomu, že sa situácia značne upokojila, počítajú s ním aj v budúcnosti
ako s osobou, ktorá bude v podstate riadiť podsvetie Starling city a dosť
výrazne ovplyvňovať činnosť rádu v meste.
Čo znamenalo, že aj jeho manžel si bude musieť zvyknúť na isté veci, na
isté obmedzenia, ktoré predtým možno neboli až také aktuálne, keďže učiteľ mu
dal na istý čas voľnosť a možno to aj vyzeralo tak, že to bude navždy,
aspoň on tomu chcel veriť, ale teraz bola situácia iná, po tejto malej vojne sa
všetko museli prispôsobiť novým podmienkam a bolo viac než jasné, že rád
bude jeho služby potrebovať aj do budúcnosti, aj keď nie v takom rozsahu,
ako to bolo vyžadované od bežného nájomného vraha.
Učiteľ ho pripravoval na túto hru, sem tam povolil, niekedy ho do tých
vecí zatiahol hlbšie, no vyzeralo to tak, že až teraz skutočne začína jeho
samostatný život a neznamená to len zbavenie sa základných záväzkov, ale
aj istú mieru zodpovednosti.
Vrátane nocí, počas ktorých zrejme nebude môcť ostať doma so svojím
manželom, pochopil, prečo učiteľ trval na tom, že potrebuje Viktora, prečo ho
žiadal, aby sa aspoň čiastočne zbavil svojej pýchy. Viktor bol tým jediným , čo
mohlo zaručiť, že v prípade mimoriadnej situácie, nebude Ianto hľadať útechu
u iného muža, ktorý by mu ho mohol prípadne odviesť preč. Učiteľ hovoril o prudkých
zmenách, o tom, že niektoré veci museli byť prehodnotené a ak chce
rád a jeho členovia prežiť, musí sa tomu prispôsobiť.
Ponechal mu veľa výhod, aj istú mieru moci, no bolo viac než zjavné, že budú
potrebovať Lukostrelca, niektoré živly sa nedali udržať bez jeho chladného
dozoru, bez jeho prítomnosti, ktorá by ich udržala na uzde, učiteľ mu dovolil
to skúsiť, doprial mu čas, aby to pochopil a potom ho priviedol späť, keď
bol na to pripravený a až keď on sám pochopil, v čom spočíva jeho
poslanie v ráde aj mimo neho. No nemal v úmysle sa kvôli tomu vzdať
svojej rodiny, raz to už urobil a neprestalo ho to prenasledovať ani v tých
najťažších chvíľach.
Potreboval ich. Musel pripustiť, že je to tak a bol s tým spokojný.
A nech to bolo akokoľvek preňho a pre jeho rodinu boli
výhodnejšie ostať s nimi, o tom sa presvedčil už počas tej noci, kedy
videl silu rádu na vlastné oči.
„Rád ti splním toto želanie, Ianto...“ povedal mu hlasom oslobodeným od akéhokoľvek
hnevu a podozrievavosti.
„Naozaj... lebo ja... nechcem, aby si si myslel, že ja... Páči sa mi to s tebou,
vieš, že ja...“
Hlas jeho manžela bol stále veľmi tichý, Malcolm priam cítil to napätie,
ktoré ich stále obklopovalo.
Opäť si ho pritiahol k sebe, pomaly a opatrne, aby to nevnímal
ako nejaký druh útoku, ale ako ubezpečenie, že nemá nič proti tomu, že chce s ich
otrokom vyskúšať aj takéto veci. A najlepší spôsob, ako ho mohol o tom
ubezpečiť bolo, že ho pobozkal a dovolil Viktorovi, aby sa pripojil k nim.
Pocítil ako ho Ianto objal a nechal sa láskať aj Viktorom, vyzeral
pritom tak uvoľnene a spokojne, keď cítil ich nežné dotyky na svojom tele.
„Áno, prosím...“ vzlykol spokojne, keď sa ho postupne začali zmocňovať.
Malcolm starostlivo sledoval reakcie svojho manžela a užíval si
pocit moci, ktorý v ňom manželova poddajnosť ešte viac umocňovala, dovolil
svojej temnote, aby sa čiastočne prejavila vo forme odzbrojujúcej vášne.
A Viktor nebol preňho ničím iným než nástrojom znásobujúcim
manželovu rozkoš.
Cítil ho pri sebe, keď spoločne prenikali do Iantovho tela, vnímal
stimulujúce dotyky svojho otroka, ale svoju pozornosť sústredil na Ianta a na
vlastnú rozkoš, ktorú prežíval, keď sa
ich rytmus stával prudším.
Boli jedným telom, nič ich neoddeľovalo, hranice neexistovali, mohol ich
sať, láskať a aj on cítil ich odpovede.
Ich bozky, ich ruky, telá, ktorá sa k nemu oddane tisli, oddával sa
ich spoločnému rytmu, až kým nebol úplne pohltený slasťou.
Díval sa na svojho manžela, hľadel mu do očí, keď ich obklopila slasť,
ostal s ním v objatí, a nevyháňal ani Viktora, ktorý sa k nim
oddane tisol.
Prijal to, že bude s nimi, keď si to budú priať, no zároveň budú
spolu tráviť čas aj bez neho tak ako doteraz.
Takýto typ vzťahu dokázal akceptovať.
***
O pár dní neskôr ...
Na raňajky prišli všetci traja, aj keď nie spolu, Viktor prišiel do jedálne
ako posledný a potichu si sadol na svoje zvyčajné miesto.
Bol oblečený vskutku normálne a keď začal rozhovor s Iantom,
nič nenasvedčovalo tomu, že by medzi existoval vzťah sluha a pán, pretože
tu dolu to neplatilo.
Tommy, očividne mierne znepokojený tým, opäť bude musieť ísť do školy,
jedol len veľmi málo.
A Ianto opäť nenápadne vyzvedal, čo ich syna asi tak môže trápiť.
Malcolma to pochopiteľne tiež veľmi zaujímalo, ale keď sa ich syn zaťal bolo
ťažké s ním pohnúť, zrejme to bola jedna z tých vecí, ktoré si chcel
vyriešiť sám.
No podľa toho, ako sa práve teraz tváril, nevyzeralo že by dosiahol
ktovieaký pokrok, pretože sa hneď spýtal: „A nemôžem ostať ešte pár dní? Ja
sľubujem, že sa budem učiť, akoby som bol tam...“
Bolo viac než isté, že to myslí vážne.
„Ja a tvoj otec potrebujeme poznať dôvody, aby sme ti vedeli pomôcť,
Tommy...“ trpezlivo mu vysvetľoval Ianto.
„Ja viem, ale...“ nespokojne sa
pohrával s vidličkou.
„Ak mi to nepovieš ty, tak ja áno...“ pomohla mu Thea, u ktorej sa zjavne
prejavila jedna z tých povestných merlynovských vlastností.
Malcolm na sebe čoskoro pocítil pohľad svojho manžela.
Tak trochu znepokojený, ale obaja dobre poznali a vedeli, že to
nemyslí v zlom.
„Tak dobre, vzdávam to...“ Tommy rezignovane odtisol svoj tanier a pozrel
na nich.
„Zastal som sa jedného dievčaťa, s ktorým sa ostatní nechceli hrať,
volá sa Clara a je v našej triede nová, akosi nezapadla, ale ja som
sa s ňou aj tak začal kamarátiť a oni, ma teraz úplne ignorujú a hnevajú
ma... Ja... je mi jasné, že sa s ňou ďalej nemôžem priateliť, ale nechcem,
aby tam bola sama proti všetkým, mám ju rád, ale... skrátka viem, že si budem
musieť vybrať...“
Bola to pomerne zložitá situácia, ale mala riešenie, ktoré sa Malcolm
rozhodol ponúknuť svojmu synovi.
„Myslím, že viem, čo by si mohol urobiť, ale nezaručujem ti, že to
vyjde...“ povedal svojmu synovi, vstal zo svojho miesta, podišiel k nemu a chvíľu
si o niečom šepkali.
„Ďakujem, ocko,“ vyhlásil Tommy už
omnoho pokojnejším hlasom.
Razom takmer ožil a vyzeralo to tak, že aspoň časť jeho obáv ho
opustila.
„Skúsim to a dám ti vedieť ako to dopadlo...“
Dokonca začal aj jesť a zvyšok raňajok prebehol v pomerne pokojnej
atmosfére.
Tommy dokonca neprotestoval ani proti odvozu do školy a dovolil im, aby ho aj s Theou spoločne
vyprevadili.
Malcolm si všimol, že ich starostlivo pozoroval, no nezasahoval do ich
tichého rozhovoru, zrejme mu bolo jasné, že to riešenie, ktoré mu Malcolm
predostrel, nebude niečo s čím by sa práve on stotožňoval.
„Máš večer čas? Mohli by sme si niekam vyraziť...“ pošepol mu.
Keď mu napokon medzi bozkami prezradil, že Tommyho len tak trochu
motivoval k tomu, aby si išiel za svojím a nebál sa prekážok, ktoré
by ho mohli odradiť. Nič bližšie mu
neprezradil a Iantovi to zrejme napokon stačilo, keď ho ubezpečil, že ich
syn použije umenie manipulácie, namiesto umenia boja, ktoré bolo v škole samozrejme
neprípustné.
„Áno, mám...“ vyhlásil Malcolm spokojne.
Mal pomerne dobrú náladu, keďže sa na čas zbavil učiteľovho dozoru,
všetko sa viac-menej upokojilo a nanovo si upravili pravidlá týkajúce sa
ich otroka.
Momentálne bola ich dohoda pevná, takmer
nepriestrelná a vyhovovala ich aktuálnym požiadavkám aspoň vo väčšine
prípadov.
No čakala na nich ešte jedna záležitosť, stretnutie Moiry a ich dcéry,
ktoré bolo naplánované na dnešné popoludnie.
Po dlhších rozhovoroch a prípravách sa to malo konečne uskutočniť.
Musel si ho vziať na starosť, Ianto, keďže Malcolm mal dnes pomerne
nabitý rozvrh.
Nikto z nich nevedel, ako to dopadne, ale obaja chceli, aby si Thea
vytvorila vzťah so svojou matkou, potrebovala to, a nikto z nich nepochyboval,
že sa to čoskoro stane súčasťou ich bežného života, hlavne preto, že sa dohodli
na tom, že sa nič nezmení na tom, kde bude bývať a kto bude aj naďalej za
ňu zodpovedný.
Malcolm tieto podmienky nekompromisne vyjednal. A nemal v úmysle
ustúpiť, ale proti tomu, aby sa spoznali a vznikol by medzi nimi vzťah
matky a dcéry, nemal žiadne námietky.
Thea zatiaľ reagovala dobre a na oficiálne stretnutie s matkou sa
tešila.
To jediné bolo preňho dôležité.
***
„Urobili sme kroky,
ktoré povedú k prospechu a rozvoju našej spoločnosti a k jej
expandovaniu na...“ Malcolm dokončil svoj prejav, ktorý mal pripravený pre
akcionárov svojej spoločnosti. Stál pred nimi sebavedomý a uvoľnený a nepochyboval o tom,
že schvália všetko, čo si pre nich pripravil.
V ich tvárach priam čítal rešpekt a úctu, ktorú si musel po
svojom príchode z Nanda parbat opäť dosť pracne vydobyť.
Niektorí z tých starších poznali ešte jeho predchádzajúce ja a proti
novému Merlynovi sa zo začiatku stavali dosť nedôverčivo.
No on ich už dokázal presvedčiť, aby sa postupne podriadili jeho vplyvu a priznali,
že spoločnosti sa pod jeho vedením darí dobre.
„Ďakujem vám, pani... na dnes uzatváram schôdzu predstavenstva Merlyn
Global group...“ dokončil tie záverečné frázy.
Bol rád, keď sa konferenčná miestnosť vyprázdnila a on tam ostal
aspoň na chvíľu sám.
Aspoň si to pôvodne myslel, lebo tie povestné dvere, ktoré sa napriek
snahám všetkých neustále zasekávali sa otvorili a zaregistroval prítomnosť
akejsi osoby.
Inštinkty mu velili, aby sa rýchlo otočil, jeho postoj sa však uvoľnil,
keď sa tej osobe pozrel do očí.
„Ahoj, to som len ja... povedali mi, že tu budeš...“ rozpačito zamumlal Ianto.
