15. 11. 2014

Material boy 22. kapitola 1/3








pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne. 


 hodnotenie



 poznámka: cítim sa dnes lepšie, takže aktuálka je. Nuž postupne sa už blížime ku koncu,  ostávajú ešte tri kapitoly, takže ehm, začíname uzatvárať veci. Ale neobávajte sa, nápadov je až-až. Ani neviem, čo si napokon z toho všetkého vyberiem.




 Pre Ell, Lilith, M.K.

Napriek všetkému mal značné obavy z toho, ako dopadne druhá časť ich spoločného plánu. Možno práve preto sa s Dennisom zdržali vonku dlhšie, než bolo pôvodne dohodnuté a na nejaký čas si ešte sadli na terasu a objednali si niečo na obed, keďže čas už pokročil a oni mali za sebou pomerne rozsiahlu prechádzku.
„Páči sa mi to tu, ale ja osobne, si prajem vybudovať niečo, s jedinečnou atmosférou, len dúfam, že sa mi to podarí, lebo už presne viem, akoby mala moja sieť hotelov vyzerať...“ povedal mu jeho milenec.
Už sa stihol spamätať z tej príučky, ktorá mu bola uštedrená. Myoung-soo musel uznať, že sa zachoval statočne a neurobil mu ani žiadny výstup, za čo bolo skutočne vďačný, keďže to bolo jedným z tých dôvodov, prečo s týmto plánom pôvodne nechcel súhlasiť.
Našťastie sa namiesto prudkej hádky medzi nimi odohralo sladké zmierenie, ktoré si ešte stále veľmi dobre pamätal, lebo Dennis ani na chvíľu neváhal a uplatnil si svoje práva, preto od masérov odchádzali ruka v ruke,  obaja uspokojení a nadmieru spokojní. A jediné čo Myoung-soo práve teraz potreboval počuť, bolo ubezpečenie, že aj Kyoung-Pyo bude opäť s nimi. Myslel naňho veľmi intenzívne a prial si, aby mu aj on dovolil, aby ho miloval, pretože skutočne nič iné nemal v pláne.
Len si svojich partnerov získať späť a užívať si spoločné chvíle. Aj keď vedel, že to občas bude preňho náročné, no nedokázal by sa vzdať ani jedného z nich, teraz už nie, pociťoval priam fyzickú bolesť pri pomyslení na to, že by ho už nechceli.
„Určite to bude skvelé, som si istý, že ty sa už o to postaráš...“ v tomto zmysle nebolo nutné mať žiadne pochybnosti, nepochyboval o Dennisových skúsenostiach v tomto odbore.
„A budeme mať aj svoj súkromný apartmán, už si viem veľmi dobre predstaviť, ako to tam bude asi vyzerať...“ veľavýznamne naňho pozrel.
Myoung-soo horlivo prikyvoval.
„Áno, to by sa mi páčilo...“ nepochyboval o tom, že Dennis by pre nich zariadil skutočne impozantné miesto.
Myoung-soo pocítil ako sa ho zmocnila príjemná vlna očakávania, keď Dennis položil jednu ruku na tú jeho.
„Ešte máš na niečo chuť?“
Myoung-soo pokrútil hlavou.
„Nie, myslím, že to už stačilo... a ty?“
Bol nasýtený po všetkých stránkach.
„Ani ja nič viac nechcem,“ spokojne poznamenal Dennis.
Vyrovnal platbu za jedlo a potom sa spoločne vrátili do ich tunajšieho apartmánu.
No v izbe svojich partnerov nenašli, namiesto nich objavili len stručný odkaz.
Sme pri bazéne. Ty-vieš-kde.
***

Myoung-soo zvedavo hľadel na Daniela a Kyoung-pyo.
Trochu si oddýchli a potom sa k nim šli pridať.
Obaja vyzerali až podozrivo pokojne na to, čo sa medzi nimi muselo vtom apartmáne odohrať.  No nič nenasvedčovalo tomu, že by za sebou mali nepríjemné chvíle, obaja využívali lehátka uložené vedľa seba.
Vonku nebolo možné nič rozoberať, preto si rezervovali ležadlá pre seba a relaxovali spolu s nimi.
Myoung-soo sa o to aspoň snažil.
Dokonca si prezeral aj akýsi časopis, no nenápadne pritom pokukoval po svojich milencoch. Zhovárali sa o takých bežných veciach, akoby sa vôbec nič nedialo a on bol čoraz väčšmi znepokojený.
„Daniel,“ začal napokon, keď to už nedokázal vydržať.
„Ja som... mne sa ...“ chcel mu to povedať, ale videl ako Dennis a Kyoung-Pyo okamžite spozorneli tak sa opäť odmlčal.
„Len pokojne hovor,“ vyzval ho Daniel.
„Už sa nemusíš ničoho obávať.“
„Chcel som vedieť, či je všetko v poriadku, či ste sa dohodli a tak?“ musel to pojať takto, keďže vedel, že v ich prípade to bude úplne iná dohoda a za úplne iných podmienok, to isté nebolo možné aplikovať aj na tvrdohlejšieho druhého milenca.
Prekvapivo to bol práve Kyoung-Pyo, ktorý mu
„Dohodli sme sa, to áno,“  povedal chladným hlasom a vyzeral  pritom, akoby mu robil veľkú láskavosť už len tým, že sa  k nemu ozval.
„Som s vami, za istých podmienok, o ktorých sa pozhovárame na izbe,“ vyhlásil Kyoung-pyo obozretne.
Myoung-soo poslušne prikývol.
„Áno, tak to bude asi najlepšie, ale ja... môžem ísť k tebe...“
„Len poď...“
Presunul sa na jeho ležadlo, objal ho a pobozkal. Chcel ho odmeniť za to, že zabudol na svoju hrdosť a vybral si ich.