kardinál Richelieu/kapitán Treville
fandom: The Musketeers BBC
venované Aliyi
Midnight a Paulett.
Obsah: Kráľove
narodeniny.
poznámka: koniec cyklu
hviezdičky hľadajte nižšie.
„Eminencia...“
Oslovenie podané takou formou, že
mohlo byť považované aj za dôverné ho priam pohladilo na duši. Oslava kráľových
narodenín bola hneď omnoho príjemnejšou udalosťou, keď istá žena už
neotravovala tunajší vzduch a pred ním stál jeho milenec, potešený voľbou,
ktorú veľmi rád učinil. Áno, veľa krát strojil úklady proti kráľovi, ale nemal
v úmysle svojho milenca vystaviť skúške, ktorá by ich mohla pripraviť o všetko,
čo si doteraz vybudovali. A ona to urobila, prekročila hranicu a musela
zaplatiť.
Nebolo cesty späť.
„Pán de Tréville, je pre mňa
veľkým potešením, sa s vami opäť stretnúť...“ opätoval jeho oslovenie opatrne, spôsobom,
ktorým nič nenaznačoval, no zároveň ani nepopieral istú mieru potešenia, ktoré
skutočne pociťoval pri pohľade na svojho zvyčajne veľmi silného oponenta. Ich
občasné konflikty ho vzrušovali na najvyššiu možnú mieru a všetky tie hry,
ktoré spolu hrávali, nevedel si predstaviť lepšieho spoločníka, bol druhou
časťou jeho duše, tou, ktorá mu chýbala vždy, keď predtým uvažoval o svojom mieste vo
svete a o tom kam by vlastne patril, keby sa od neho odvrátilo
šťastie.
Kapitán mušketierov mu venoval
jeden z tých pohľadov, ktoré by mohli okoloidúcim naznačiť, že medzi nimi
opäť dochádza k akejsi skrytej výmene názorov a kardinál túto
predstavu podporoval tým, že sa mračil a snažil sa budiť dojem prísnej
strojenosti, no boli to jeho oči, ktoré by ho prezradili, keby sa niekto
odvážil pozrieť sa mu do nich.
Dvorania zaujatí zábavou, však
mali iné starosti a kráľ, ten nemienil pristúpiť bližšie k nim, keďže
bol zjavne oklamaný rečou jeho tela a tým, ako sa pokúšal Trevilla zahnať
do kúta, aj keď z úplne iných dôvodov než by sa malo zdať.
„Chcem by som vám poďakovať vaša eminencia,
za vašu ústretovosť a pochopenie...“
Trevillove slová sa ho dotýkali
viac než by dokázal pripustiť. Jeho pohľad zbavený tej ustarostenosti a vnútorného
boja bol preňho tou pravou odmenou.
A v jeho slovách toho
čítal viac než bolo vhodné povedať na verejnosti. A cítil hlbokú
spokojnosť, pretože on bol s ním.
A dni utrpenia, akoby boli
razom zabudnuté, akoby nikdy predtým neexistovalo nič sladšie než jeho
bezhraničná prítomnosť.
„Áno, je mi jasné, že bez toho by
sme sa neobišli...“ prikyvoval
elegantne.
Otočil sa smerom k miestnosti,
ktorá ponúkala toľko svetských rozkoší, no len na chvíľu, pretože jediné čomu
chcel venovať pozornosť bol rozhovor s kapitánom.
Nemienil viac milovaného muža
spustiť z očí.
Každého odvážlivca zastrašil
pohľadom, pretože jediné čo mal v úmysle bolo dať si dobrý pozor, aby sa
viac nikto nepriplietol medzi nich.
Pretože dnes mal s ním len
tie najlepšie úmysly.
koniec cyklu
poznámka: v budúcnosti by som chcela napísať niečo o mladom R a mladom T, čítam preto aj Troch mušketierov klasické dielo :D a už som sa dozvedela pár vecí o T :D Inak fakt dobrá kniha a vtipná... Aspoň mňa baví...
