Otcovská láska 28. kapitola

pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 

Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

poznámka: po korektúre.

 hviezdičky nájdete nižšie :)

 Pre Profesor, weras a Monoke.

„Kde je tvoj otec?“  opýtal sa Jamesa.

Najstaršie dieťa Potterocov bolo práve v záhrade spolu s mladšími súrodencami a Scorpiusom, ktorí sa s nimi hral na naháňačku.

„On odišiel? Vôbec som si to nevšimol...“ začudoval sa James a okamžite zvážnel.

„Zrejme použil druhý vchod...“  zamračene vyhlásil Severus.

„Vyzerá to tak, ale mohol nám povedať, že niekam ide...“ nespokojne sa obzeral a po celý čas sa mračil.

Zjavne si aj on uvedomoval, čo by to mohlo znamenať.

Toto Potterovo rýchle zmiznutie sa ani Severusovi vôbec nepozdávalo, celý týždeň naňho dával pozor, sledoval jeho reakcie a snažil sa predísť možnosti recidívy, ku ktorej mal jeho mladý milenec nepochybne blízko.

Pričom mu nijako nepomáhalo ani to, že Shacklebolt sa postavil na Severusovu stranu a nesúhlasil s tým, aby sa Harry priamo zúčastnil útoku, nech už by boli jeho pohnútky akokoľvek šľachetné.

Postupne sa vykonávali prípravy na útok, konali sa ešte ďalšie menšie stretnutia, keďže dementori boli považovaní za dosť vážnu prekážku a identifikácia nebola ešte stále dokončená, sám Bartemius tvrdil, že nie je nutné sa nikam ponáhľať a bude lepšie vyčkať na vhodný okamih, keďže aj podľa jeho názoru podsvetie kládlo dosť veľký odpor, čo sa týkalo zisťovania informácií o Čarodejníkovi s temným znamením.

Bolo nutné sa na celú záležitosť dobre pripraviť, aj vzhľadom na tú poslednú infomáciu, ktorá naznačovala to, že Smithová zrejme žije, keďže magické testy poukazovali na hodnoty, ktoré sa k tomuto záveru prikláňali. To však aurorov znepokojovalo viac, než keby bola mŕtva, keďže boli zvyknutí na iné jednanie so strany čiernych mágov.

Počas tohto dňa však dostal zákazku od ministerstva, súvisiacu s útokom na Čarodejníka s temným znamením a chcel to čo najskôr dokončiť. Bola to však záležitosť, ktorá si vyžadovala sústredenie a akékoľvek iná osoba v jeho laboratóriu, by ho len zbytočne znepokojovala.

Harry ho ubezpečil, že bude s deťmi,  presviedčal ho o tom, že si oňho nemusí robiť žiadne starosti. A počas tohto týždňa neurobil nič, čo by nasvedčovalo tomu, že upadol do pokušenia, bol smutnejší a tichší, ale to sa dalo očakávať. A nemohol ho predsa neustále stíhať, akoby si bez neho vôbec nedokázal poradiť. Obaja potrebovali aj svoj priestor, aby dokázali spolu rozumne fungovať. A Harry mu sľúbil, že neurobí nijakú hlúposť.

Práve teraz to však vyzeralo tak, že všetky jeho sľuby vyjdú nazmar, keďže v dome ho nenašiel a ani Dumbledore mu nevedel povedať, kam presne sa podel, keďže mladému mužovi sa podarilo vystihnúť ten čas, keď bol vo svojom portréte na Rokforte.

„Bude v poriadku?“ s obavami sa opýtal Potter.

„Mal by byť, ochranné kúzlo má stále pri sebe...“ osobne sa ubezpečil o tom, že minimalistická mágia aj naďalej funguje.

„Myslím tým skôr... to, že by mohol...“ ani sa neodvážil to dopovedať.

Severus pocítil bodnutie viny.

Možno ho nechal samého príliš dlho, no počas prípravy elixírov podobného druhu bolo dôležité zachovať si rozvahu a nepodľahnúť zbytočných emóciám.

„Preverím ochranné kúzlo a pôjdem sa opýtať strážcov...“

„Môžem ísť s tebou?“  ponúkol sa.

„Áno, v tom nevidím problém...“

Vytiahol prútik a skontroloval prúdenie ochranného kúzla, posledné opustenie bolo zaznamenané a ešte sa ani len nestihlo vstrebať, a bolo viac než isté, že Potter použil zadný vchod neďaleko skleníkov.

Preto zamieril k hliadke, ktorá kontrolovala túto oblasť. Museli byť pripravení aj na tú možnosť, že nebude ani len nutný priamy útok a Čarodejník s temným znamením príde rovno k nim, prípadne k iným rodinám spojeným s Temným pánom, preto boli aurori rozmiestnení na viacerých miestach a ani Bartyho ľudia sa nedali zahanbiť. Aj keď ani jeden z nich nepredpokladal, že príde rovno sem, tým by im situáciu značne uľahčil, keďže do domu nebolo možné vojsť o to sa už Severus postaral a celá oblasť bola zaistená.

Severus bol z jeho postoja prekvapený, keďže jediné čo ten muž požadoval za odmenu, bolo právo na prútik pre Lupina a osvedčenie o tom, že ho môže bez obáv používať. Nevedel čo si má o tom myslieť a radšej sa o to ani nepokúšal.

Ministerstvo s touto podmienkou súhlasilo, zjavne ich viac desil možný nástup nového Temného čarodejníka, než nejaká výnimka pre člena momentálne obnoveného Fénixovho rádu.

Severus prešiel do blízkosti zábrany oddeľujúcej pozemok od vonkajšieho sveta.

A James pokojne prešiel spolu s ním, robil mu spoločnosť, za čo bol Jamesovi vďačný, keďže mu to pomáhalo zachovať pokoj, aj keď sa tak práve necítil.

„Videli ste odchádzať pána Pottera?“

Spoza zábrany sa ozval pomerne mrzutý hlas jedného z mladších aurorov.

Premiestňovanie bolo dovolené len spoza zábrany, preto bolo nutné vyjsť von, ak sa niekto chcel o niečo také pokúsiť.

„Nie, nevideli...“ ozvala sa pomerne strohá odpoveď.

„V ochranných kúzlach sú stopy, ktoré naznačujú...“ chcel mu to začať vysvetľovať, no zarazil sa uprostred vety, keďže si uvedomil, že Potter zrejme ešte stále má neviditeľný plášť. Aj keď tú vec už dosť dlho nevidel, bol to nepochybne ten dar smrti, ktorý mu momentálne robil starosti.

„Ale aj je na ulici stopa po odmiestnení, vypátrame ju a určíme približnú polohu...“ pokračoval auror, akoby sa nič nestalo.

Zjavne to bol jeden z tej generácie, ktorá netrpela zvyčajnými problémami spojenými s ním. Nepochybne vďaka istému vplyvu z minulosti, ktorý sa u niektorých jedincov nedal poprieť.

„Počkajte chvíľu...“

Bariéra sa zavlnila a nejaký čas sa nedialo nič, čo by stálo za zmienku.

Možno len to, že James stál azda až príliš blízko pri ňom, ruky si strčil do vreciek a díval sa naňho, akoby snáď od neho niečo očakával.

„Čo myslíte, ako dlho to potrvá?“

„To závisí od toho, ako ďaleko sa dostal a či použil priamu cestu...“

„Čo je to priama cesta?“

„Rovno z bodu A do bodu B bez zastávok...“ odpovedal mu neutrálnym hlasom.

„Tú si otec istotne nevyberie...“ poznamenal chlapec znepokojene.

Severus mal v úmysle jeho tvrdenie mierne poopraviť, no nedostal sa k tomu, keďže ho predbehol strážca.

„Bolo použité kúzlo na rušenie, preto sa nám podarilo zachytiť len to, že stopa vedie do centra mesta...“

Nebolo to verejne známe kúzlo, no bolo súčasťou aurorského výcviku v poslednej dobe a Potter sa nepochybne rozhodol ho použiť, lebo nechcel byť nikým rušený.

Už len tento samotný fakt rozlúčil Severusa na najvyššiu možnú mieru.

A bola tu aj ďalšia skutočnosť, ktorá ho nepochybne vyviedla z miery, keďže akosi James skončil v jeho objatí.

On sám nemal v úmysle podieľať sa na niečo takom, bol dosť rozpačitý čo sa týkalo tej veci so svojím krstným synom.

Ten chlapec sa však pre takýto osud rozhodol dobrovoľne, domnieval sa, že k takémuto konaniu nebol vyprovokovaný.

„Myslíte si, že otca dostal...“  zamumlal malý Potter do jeho habitu.

Cítil pevné zovretie jeho rúk a Severus cítil ako sa jeho ruka mimovoľne presunula do chlapcových neposlušných vlasov.

„Nie, to si nemyslím... Len niekam odišiel bez nášho vedomia, to ešte nič neznamená...“  dodal omnoho tichším hlasom než zvyčajne.

Aj keď vedel, že odišiel len pred chvíľou a zatiaľ nie je dôvod na paniku, keďže miesto pobytu Čarodejníka s temným znamením nepoznajú, nehrozilo, že by sa Potter pokúsil dostať bližšie k nemu, úplne bez ochrany ako mal svojho času vo zvyku.

Severus vždy žasol nad tým, ako dokázal len so svojimi spolužiakmi opustiť školu a naivne sa domnievať, že s bandou deciek porazí smrťožrútov.

Považoval to za trestuhodnú nedbalosť a dal Dumbledorovi najavo, čo si myslí o takomto zbrklom konaní.

Na čo mu riaditeľ svojho času povedal len: „Keby som ťa nepoznal Severus, myslel by som si, že ti na tom chlapcovi skutočne začalo záležať.“

Čo ho vždy dokázalo dokonale umlčať ako jedna z mála vecí, o ktorých ani len nemienil diskutovať.

Ale ani tá druhá možnosť mu nepripadala práve najvhodnejšia, vzhľadom na to, čím táto rodina už musela prejsť.

Potterova recidíva by práve teraz neprospela už aj tak pomerne napätej atmosfére. Nepochybne niečo nebolo v poriadku, keď už aj najstaršie s detí uňho hľadalo útechu, a pritom to bol práve James. Chlapec, ktorý zdedil po Potterovi viac drzosti, než by bolo nutné. No práve toto dieťa sa teraz oňho takmer oddane opieralo a on sa skutočne cítil zvláštne, keď jeho ruka stále mimovoľne hladkala chlapca po vlasoch.

Samozrejme neprestajne udržiaval istú mieru odstupu, no len natoľko ako to bolo možné, vzhľadom na to, že sa ho malý James pevne držal.

Ich odchod nepochybne neostal nepovšimnutý ani medzi ostatnými deťmi.

Netrvalo dlho a aj oni sa pridali k nim.

Čo pre Jamesa predstavovalo veľmi silný podnet na to, aby sa opäť stal silným starším bratom, pričom pomaly opustil Severusovo objatie.

„Severus, deje sa niečo?“ opýtal sa ho Scorpius.

Pribehol k nemu ako prvý, počas tých posledných dní si už zvykol na tento dom a jeho obyvateľov a dokonca s nimi začal komunikovať bez zábran, aj potom ako sa spomienka vrátila späť do jeho mysle, lebo by mu jej dlhšia absencia mohla spôsobiť problémy, bolo lepšie túto záležitosť na dlho nepotláčať, ale dovoliť jeho mysli, aby sa s tým vyrovnala podľa vlastných predstáv, aj keď to momentálne znamenalo, že popieral akúkoľvek možnosť, že by sa v posledných dňoch stalo niečo zlé a správal sa, akoby bol u nich len na prázdninách.

„Nič vážne, len Harry, niekam odišiel, chcel som sa len ubezpečiť, že bude v poriadku...“

Lily a Albus Severus venovali tejto správe značnú pozornosť aj keď ju vyslovil tak, akoby o nič nešlo, keďže nemienil medzi deťmi vyvolávať paniku, hoci správanie jeho partnera ho výrazne znepokojovalo, nič nenasvedčovalo tomu, že by sa  mohol dostať do bezprostredného nebezpečenstva a ani James proti tomuto postupu nič nenamietal, keďže aj on statočne prikývol.

„Bude ocko dlho preč, Severus?“

„Dúfam, že nie, lebo by som sa s ním rád porozprával...“ vyhlásil úplne vážne, keďže chcel dať svojmu milencovi najavo, že takéto správanie nebude v žiadnom prípade tolerovať. Potter predsa nemôže myslieť len na pomstu a všetko ostatné hodiť za hlavu. Severus veril, že ten správny čas príde a bol ochotný čakať na príležitosť, no Potter nepochybne s tou svojou chrabromilskou náturou, niečo také mohol považovať za zbabelosť.

„Poďte pomôžete mi kontaktovať nejakých ľudí...“ požiadal ich.

Aj preňho však bolo ťažké riadiť sa svojimi zvyčajnými postupmi a nerozbehnúť sa za ním len tak na slepo.

Bolo by to zbytočné, keďže ani len netušil, kde by sa mohol nachádzať, nikdy spolu nehovorili o miestach, kam sa utiekal, keď mal zlé obdobie.

No boli tu osoby, ktoré by nepochybne mohli poznať jeho zvyky, lepšie než on.

Okrem Weasleyovcov, ktorí vzhľadom na okolnosti neprichádzali do úvahy, mal ešte stále pár možností.

A rozhodol sa, že aj deti mu pritom môžu pomôcť, ak by si spomenuli na nejaký dôležitý detail, mohlo by ich to posunúť ďalej.

Takmer ľutoval, že na dualmačné spojenie je nutný blízky kontakt, nebolo možné toho druhého vycítiť na takú diaľku.

Práve teraz by totiž potreboval niečo také, čo by ho bezpečne doviedlo k tomu tvrdohlavému mladému mužovi.

Najbližšie tri hodiny strávil kontaktovaním rôznych ľudí pomocou krbu, deti si spomenuli aj na pár ďalších ľudí, o ktorých on nemal ani len poňatia, preto sa pátranie dosť predĺžilo, ale dosiaľ nemali možnosť zistiť nič viac. Už informoval aj Shacklebolta, aj keď to podľa jeho názoru, neprešla až taká dlhá doba na to, aby si mali robiť starosti, no vedúci aurorov im aspoň sľúbil, že kontaktuje informátorov na miestach, tak trochu pochybného charakteru, pre prípad, že by Potter dostal chuť staviť sa v niektorom z miestnych podnikov, pričom zo zoznamu nevyňal ani tie muklovské, keďže vedeli, že Potter občas vyhľadával problémy aj tam.

Ich pátranie však dosiaľ neprinieslo doteraz žiadny viditeľný úspech a Severus len chodil po miestnosti, frustrovaný a nervózny na najvyššiu možnú mieru.

Naposledy sa tak veľmi obával v tú noc, keď Lily... cítil ten istý strach, premohol ho len chlad myšlienkového tréningu, ktorý ho ako – tak udržiaval na hranici príčetnosti.

Prešli ďalšie štyri hodiny a postupne sa už začínalo stmievať.

Severus ostal sám v prázdnej obývačke, trval na tom, aby sa deti presunuli do svojich postelí. Nejaký čas strávil s nimi.

Chceli ostať spolu v jednej izbe, tak trochu pozmenil postele a dovolil im to, pretože inak by nebolo možné ich utíšiť.

„Čo ak sa ocko už nevráti? Čo ak...“ plakala už aj Lily.

Utešoval ju v objatí, ktoré bolo z jeho strany opäť viac-menej neisté. Nejaký čas s ňou chodil po dome, aby neznepokojovala ostatných.

A keď sa s ňou vrátil, deti nespali, potichu sa zhovárali a on na nich len dozeral.

Všetko v ňom kričalo, aby ho hľadal bez ohľadu na to, že by to bolo zbytočné, pretože nemal ani len poňatia kde by mohol byť Potter a ani jeho priatelia to nevedeli. To si musel neustále opakovať, aby nepodľahol pokušeniu.

Ešte aj Lupin mu sľúbil, že sa isté osoby zapoja do jeho hľadania.

Rozum mu velil čakať a ostať pri deťoch, ktoré boli zjavne znepokojené myšlienkou, že by aj on od nich práve teraz odišiel.

Cítil však narastajúcu tieseň ako v tú noc, keď sa všetko zrútilo.

Takmer sa mykol, keď napokon začul otvorenie dverí.

Niečo padlo na zem a došlo aj k rozbitiu.

Ochranné kúzla sa tiahli smerom k nočnému návštevníkovi, šlo nepochybne o povolený vstup.

Severus k tým dverám bežal.

„Kde si bol, Potter! Kde si bol...“ oboril sa naňho.

Mladý muž nebol v stave mu odpovedať. Len niečo neurčité zamumlal.

Neďaleko jeho ruky bola na pol rozbitá fľaša s muklovským alkoholom, na opačnej strane zas neviditeľný plášť.