Táto poviedka a takisto aj
názory, konanie postáv a informácie obsiahnuté v nej sú len fikciou. Nezodpovedajú skutočnosti
a nemajú nič spoločné so skutočnými postojmi, názormi a správaním tu
spomenutých osôb.
Ide o špeciálne vianočné
vydanie.
Napísané v cukríkovej
nálade, ktorej zodpovedá aj charakter tejto poviedky.
Pár: Daniel
Radcliffe/Alan Rickman
žáner: real
person slash Harry Potter
varovanie:
18+
Obsah: Alan
a Daniel sa rozhodnú spolu stráviť Vianoce.
informácie o britských vianočných zvykoch som čerpala z tejto stránky
26. DECEMBER
„Dobré ránko,“ rozospato zamumlal Dan.
Prebudil sa v Alanovej posteli,
keďže počas noci sa tam zrejme nejako stihli dostať.
„Ahoj, Daniel,“ pozdravil mu aj Alan.
Bol už oblečený, lebo dnes naňho
prišiel rad na to, aby sa postaral o kúrenie v chatke
a o ich spoločné raňajky.
„Poď ešte ku mne...“ pozval ho
mladý herec bez váhania.
Alan zložil podnos s jednom
na stolík a sadol si k nemu.
Pričom sa posunul tak, aby obaja
mali dostatok priestoru, na to, aby sa mohli najesť.
„Ako to vyzerá vonku?“
„Výborne, nasnežilo skutočne
dôkladne, takže máme skvelú výhovorku na to, aby sme sa tu zdržali čo
najdlhšie...“ vyhlásil jeho starší milenec sprisahanecky.
Dan mu venoval jemné
poštuchnutie.
„Ale, ale, vám sa tu akosi
zapáčilo, pane...“
„Bude to asi tým, že aspoň na
čas môžem mať istého mladého muža len pre seba, keďže zvyčajne je dosť ťažké sa
k nemu dostať...“
„Ani s tebou to nie je
jednoduché, a prezraď mi, odpisuješ už opäť na listy fanúšikov? Alebo im
tvoja asistentka stále posiela ospravedlnenia...“
„Snažím sa,“ vyhlásil Alan
a pomaly siahol po svojej šálke čaju.
„Ale je to ťažké, keďže istý
mladý muž mi dosť často píše...“ neodpustil si ani on menšie podpichnutie.
Daniel sa uškrnul.
„Počítaj s tým, že toho
mladého muža to len tak ľahko neomrzí...“
„Je mi jasné, že niektoré osoby
sú nepoučiteľné...“ s úsmevom pokračoval Alan.
„A keby len niektoré, Harry by
vedel rozprávať o tom, ako...“ Dan to opäť urobil, akosi celkom mimovoľne
sa vrátil k hre, bez toho, aby si to vôbec uvedomil.
„Áno, to je mi jasné, sám som
bol svedkom toho, aké scény by sa ti s profesorom Snapom páčili...“ nič mu
nedaroval Alan.
„Nemôžem za to, že vždy bol tak
blízko, skrátka človek musel uvažovať nad tým, či by sa nechal pobozkať...“
neúprosne pokračoval Daniel.
„A hrdina čarodejníckeho sveta
to samozrejme musel vyskúšať... aspoň tak na nečisto...“
„Samozrejme, inak by to
nešlo...“ vyhlásil Radcliffe sebavedome.
Mal rád, keď sa trochu
doťahovali, považoval to za príjemné
spestrenie ich vzťahu.
Odhryzol si z chlebíka, vzal
si svoju šálku, pričom sa napriek všetkým svojim snahám mierne obtrel
o Alanovo plece.
Po raňajkách sa šli prejsť.
Vonku bolo pomerne dobré
počasie, vykuklo slnko a aj keď v noci dosť výdatne snežilo, bola to
jedna z tých príjemných prechádzok, ktorá sa nezaobišla bez kradmých
bozkov, zdravenia najbližších susedov a všetkých tých drobných prejavov
náklonnosti a lásky.
„Rád by som ti...“ začal Dan,
keď sa pomaly vracali späť a on sa chystal stúpiť na prvý schod, no zjavne
nedával pozor, lebo sa pošmykol a dosť tvrdo dopadol na zem.
Jeho priateľ mu opatrne pomohol
vstať.
„Si v poriadku?“ vyhlásil
znepokojene, keď ho starostlivo zbavoval snehu.
„Áno, som... Nič to nebolo...“
hlesol, ešte stále trochu otrasený Dan.
Vskutku sa nič vážne nestalo,
okrem drobného škrabanca na pravej ruke, ktorý mu v chatke Alan okamžite
ošetril.
„To je škoda, že už zajtra odchádzame...“ povedal svojmu priateľovi Dan, počas toho
posledného večera.
Po obvyklej prechádzke, ktorá
tentoraz neskončila žiadnym nečakaným pádom.
Ráno ich čakala cesta späť do
civilizácie a jemu sa do toho vôbec nechcelo. No bolo nutné to urobiť,
keďže ich svet od nich vyžadoval to, že budú aspoň istý čas na očiach
verejnosti, aby sa predišlo zbytočným dohadom.
Niektoré veci museli brať také,
aké sú a nebolo možné im uniknúť.
„Prešlo to pomerne skoro, ale
ešte stále máme dnešok... a samozrejme aj tie ďalšie dni, budem sa snažiť
vyhradiť si viac času pre nás...“ poznamenal Alan.
Aj on bol od rána akýsi
vážnejší, zrejme myslel na to, čo bude keď opustia svoje útočisko a budú
sa musieť vrátiť do bežného života, ale snažil sa svojho priateľa rozveseliť.
Daniel sa k nemu spokojne
privinul.
„Áno, samozrejme posledný deň Vianoc, ako
inak... Ale na niečo sme zabudli, na niečo dôležité, čo by som ti možno mohol
opäť pripomenúť.“
„Mám určitú predstavu, ale bude
lepšie, ak ma poučíte, pán Radcliffe.“
„Ľúbim ťa, Alan...“ zamumlal
spokojne a obrátil sa k nemu.
„Takže ty ma ľúbiš?“ provokoval ho jeho
priateľ.
„Áno, pán Rickman, vskutku je to
tak...“ vyhlásil Dan úplne vážne
a ukradol si pre seba ďalší bozk.
„A čo vy? Aký máte na to názor,
pán niekdajší profesor?“
„Aj ja ťa ľúbim, Daniel...“
Cítil, že to naňho zaúčinkovalo
viac než akékoľvek sladkosti, ktoré mal možnosť v posledných dňoch
ochutnať.
A pochyboval o tom, že
ho niekedy prestane baviť to počúvať, keďže Alan to vedel povedať spôsobom,
ktorý ho nenechával chladným.
Spoločne sa vrátili späť do
chatky, pretože zjavne mali v pláne sa s týmto miestom rozlúčiť tak,
ako sa patrí.
KONIEC
poznámka: máme tu posledný vianočný darček, ale čaká na vás ešte e-kniha na stiahnutie.
