pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
Hodnotenie
nájdete nižšie :D
poznámka: pôvodne dnes mala
byť pauza ale uvedomila som si, že k tejto poviedke už veľmi dlho nebolo
nič pridané, tak som neodolala.
18+, kapitola do pohody.
Cítil ako sa spoločne priblížili k vrcholu.
„Malcolm...“ vyslovil jeho meno
takmer až s posvätnou úctou.
A spoločne so svojím manželom prežíval tie okamihy slastného
uvoľnenia.
Dovolil mu, aby ho ešte nejaký čas objímal, kým on len prudko dýchal
a pokúšal sa spamätať.
A keď ho k sebe jeho manžel opäť obrátil a jednou rukou
prešiel po jeho pleci, užíval si zdanlivú nežnosť tohto dotyku.
„Zdá sa, že stále vieš, čo chceš...“
„A nie som jediný,“ spokojne poznamenal Ianto, keďže jeho manžel sa dnes
oňho takmer príkladne staral, a on sa celkom rád podriadil jeho vôli,
prežíval skutočné šťastie, ktoré nemohlo byť ničím nahradené.
„Pôjdeme hore?“ opýtal sa takmer s nádejou, že aj tam na nich budú
čakať príjemné okamihy, tak trochu pokojnejšieho druhu.
„Áno, to môžeme pokojne urobiť...“ súhlasil Malcolm.
Ianto sa ešte raz obrátil a pozrel sa cez tú sklenenú stenu, no
okrem pravidelne obiehajúcej ochranky, ktorá ho ani trochu nezaujímala,
nezaznamenal nič, čo by ho mohlo znepokojovať.
Spokojne kráčal vedľa svojho manžela po schodoch a nechal sa odviesť
do hlavnej spálne, kde na nich čakala pohodlná posteľ.
***
Opäť skončil na zemi.
Po jednom manželovom chmate sa mu dosť ťažko vstávalo, no keďže ráno si
vyhradili na rozcvičku sebaobrany, na ktorú nezabúdali ani počas takýchto
chvíľ, Ianto bez reptania pokračoval.
„Skúsim to inak, veď uvidíš, že napokon sa mi to podarí...“ zobliekol si tričko, keďže bol zjavne tej
najlepší spôsob ako odviesť manželovu pozornosť niekam inam.
„Ja čakám...“ doberal si ho jeho manžel.
Malcolm to však na jeho popud urobil tiež a on jednou rukou
mimovoľne prešiel po čerstvom škrabanci.
Ianto prechádzal pohľadom po jeho vypracovanom tele.
Kedysi si rozhodne prial takto vyzerať, no určite nie za cenu, ktorú za
to zaplatil jeho manžel.
Trochu sa upokojil, keď sa Malcolm stal členom elity, aj keď to
znamenalo, že jeho spojenie s ligou bolo opäť aktívne, no potom ako ho
videl bojovať úplne chápal to, prečo sa ten muž nazývaný učiteľ tak ťažko
vzdáva svojho žiaka.
A takisto už rozumel aj tomu, čo pre Malcolma znamená liga a že
ak neakceptuje Lukostrelca ako časť jeho osobnosti, pochopil, že preňho je to
otázka cti a akceptoval to, že chladnokrvný vrah je neoddeliteľnou
súčasťou jeho ja.
Dospel k tomuto pochopeniu len veľmi pomaly a za cenu osobného
nepohodlia, ale teraz už vedel, že to inak nepôjde.
Pretože Malcolm jeho samého akceptoval tiež takého akým bol, a nevyzeralo
to, že by mu skutočne robilo starosti to, že v obranných technikách nevyniká.
Chcel len, aby mal základ pre
prípad núdze, a to sa im podarilo.
No zjavne sa opäť až príliš stratil vo svojich myšlienkach, lebo skončil
na zemi a jeho manžel zaujal pozíciu nad ním.
„zdá sa, že takto sa ti to až príliš páči? O čom premýšľaš?“
„O tebe...“ priznal Ianto bez okolkov.
„A čo je na mne také zaujímavé?“ ďalej si ho doberal Malcolm.
„Ani neviem, možno len tvoje nezvyčajné koníčky...“ pošepol mu spokojne.
„Budem rád, ak prejavíš ochotu ich akceptovať ako súčasť hry, ale nie je
to podmienka...“ povedal mu Malcolm.
Navonok to vyzeralo, ako celkom nevinný rozhovor, ale podstata bola
omnoho hlbšia.
Ianto pocítil manželov tlak na jeho telo aj to, ako ho zrazu držal
pevnejšie.
No nebál sa, veril mu a vedel, že v jeho prípade je to len
ďalšia z možných provokácii.
„Neprekážajú mi, myslím, že som ich prijal také aké sú... pretože patria
k tebe...“ vyhlásil celkom vážne a pokúsil
sa manžela dostať zo seba pomocou chmatu, ktorý mu ukazoval a zjavne mu to
aj vyšlo, keďže Malcolma jeho odpoveď zaskočila natoľko, až jeho sústredenie
poľavilo, alebo to urobil schválne, aby mal radosť, to on sám nemohol posúdiť.
Každopádne už dlhší čas vedel, že svoju rodinu by nedokázal opustiť, že
deti a Malcolm preňho znamenajú úplne všetko a nedokázal by sa ich
vzdať.
Musel do svojho zoznamu príjemných záležitostí zaradiť aj Viktora,
pretože nie každý manžel bol ochotný tomu svojmu zabezpečiť aj komfort tohto
druhu.
„Tak vidíš, niečo som sa naučil...“ vyhlásil spokojne, pomaly vstal a čakal,
kým aj Malcolm opustí svoju terajšiu pozíciu.
Jeho manžel vstal pomerne rýchlo s určitou hrozivou eleganciou,
ktorá ho fascinovala natoľko, že ho jednoducho musel pobozkať.
