Pre Ell, Lilith.
„Takže on
a ty, budete na rovnakej úrovni?“ opýtal sa Dennis, keď mal možnosť
preštudovať si základ novej dohody, ktorú tí dvaja spolu prepracovali.
Na izbe o tom
spolu dlho diskutovali, no práve tento bod bol sporný hlavne preňho. Sľúbil, že
bude s nimi, no niektoré z tých nových bodov boli preňho krutým
prebudením.
„A ja
a Myoung-soo sme vaši podriadení?“ mračil sa čoraz viac a ani
Myoung-soo nebol nadšený touto vyhliadkou.
Nepochybne
ho viac hnevalo, že do tejto časti bol zaradený aj on.
„Áno,
rozhodli sme sa tak, chcel som viac výhod, tak som im obetoval teba, mrzí ma
to, no je to jediná možnosť, ako môžeme dospieť k dohode, ktorú chceme...“
„Mne sa to
nepáči, ja nechcem byť podriadení...“ mračil sa naňho Dennis.
„Prečo nie,
zlato, veď sa ti to páči...“
Daniel si ho
ochotne pritiahol k sebe, láskal ho a tíšil, a čoskoro ho držal
v náručí a bozkával.
„Áno, ale
ja...“
Nemal
možnosť toho veľmi veľa povedať, lebo Daniel sa zrejme rozhodol využiť svoje
postavenie, ktoré sa tým, že aspoň čiastočne skrotil Kyoung-pyo stabilizovalo.
„Počkaj...“
vzlykol zdanlivo nespokojne, no vôbec sa ho nesnažil zastaviť, keď ho začal vyzliekať.
Nebolo
pochýb o tom, že dnes už ďalšie podmienky zrejme neprejednajú.
Myoung-soo
si od nich prevzal zmluvu, keď zjavne jej už nevenovali toľko pozornosti, akoby
to bolo nutné.
Predstavoval
si to tak trochu inak, keď uzatváral dohodu s Danielom, a už by to
skutočne vyzeralo tak, že aj on ho sklamal, keby si neprečítal tie ďalšie časti
dohody, ktoré boli práve preňho tým sľúbeným víťazstvom.
Láska
a pozornosť, to bola podmienka jeho poslušnosti, a pokiaľ by sa podľa
zmluvy cítil zanedbávaný, nadriadení stratí nad ním akékoľvek právomoci
a nebude mať možnosť ho vydierať predchádzajúcimi dohodami ani jeho
majetkom, keďže na základe tejto novej zmluvy, mu bolo vrátené všetko, čo mu
pôvodne patrilo a s Danielom sa dohodli na rýchlejšom vyrovnaní
dlhov, už to nejaký čas pripravoval a keď prevzal väčšinu tej ťarchy na
seba, bolo len otázkou času, kedy Myoung-soo dostane späť rodinný majetok.
Cítil sa
omnoho lepšie, keď to mal konečne pred sebou a ešte omnoho skôr, než predpokladal.
Zmluva
priniesla niečo nové aj pre Dennisa, ak by čítal ďalej pochopil by, že vo
svojom hotelovom rezorte bude mať hlavné slovo, pokiaľ sa rozhodne so zmluvou
súhlasiť. Čo nepochybne znamenalo získanie lepšieho finančného zabezpečenia aj
v prípade, že by sa ich dohoda v budúcnosti skončila.
Predpokladal,
že o tom bude premýšľať. A napokon to podpíše, aj za cenu že by mal
klesnúť, lebo tam boli ešte ďalšie zaujímavé lákadlá, Dennis toho muža zrejme
poznal dosť dobre, pretože Myoung-soo nepochyboval, že na viacero s tých bodov
sa nechá ulakomiť.
„Poď ku mne,
Myoung-soo...“ volal ho jeho druhý milenec.
Poslúchol,
už len preto, lebo bol priamo požiadaný, odložil zmluvu a presunul sa k svojmu
druhému milencovi.
Sadol si do
jeho náručia, akoby sa predtým vôbec nič nestalo, akoby neexistovali žiadne
komploty a hádky.
Nech to bolo
akokoľvek, táto zmluva znamenala, že sa už nerozdelia na dva tábory, zbytočne
ich to brzdilo a aj on predpokladal, že ak sa opäť dajú dokopy, aj vo
svete obchodu im to pôjde lepšie než kedykoľvek predtým a ani on sa nebude
môcť sťažovať na nedostatok záujmu o jeho osobu.
Pocítil jeho
bozk na svojom krku, nežnejší ako zvyčajne aj jeho objatie bolo iné, než to na
ktoré bol v poslednej dobe zvyknutý.
„Možno mi
nebudeš veriť, ale ja to chcem skúsiť, skutočne si želám, aby to fungovalo a viem,
že bude... lebo ja to tak chcem...“ vyhlásil spôsobom, ktorý Myoung-soo
oceňoval, keďže nič viac by od neho zrejme žiadať nemohol.
Ďalej ho
láskal a hladil.
A pritom
pozorovali Dennisa, ktorý sa začínal podriaďovať tejto novej hre. Myoung-soo
vedel presne kedy podľahol.
A musel
sa usmiať, keď si uvedomil, aké má šťastie, že to bol práve Dennis kto ho
požiadal o to, aby s ním uzavrel dohodu.
Pretože si
nevedel predstaviť inú osobu, ktorá by mu tak ochotne pomáhala s jeho milencami.
Skutočne cítil tú pozitívnu zmenu, spojenú s tým, že sa s niekým delil
o submisívnu polohu a nebola viac už trestom.
Ale skôr
ďalším prejavom vzájomnej lásky a rešpektu. Aspoň tak to bolo definované v nových
pravidlách, nehovoriac o tom, že bolo nutné sa o osobu, ktorá toto
privilégium poskytla príslušne aj postarať a urobiť všetko čo je v jeho
silách, aby sa za takúto láskavosť, danej osobe patrične odmenil a doprial
jej lásku, ochranu, spoločnosť, priateľstvo a všetko čo si bude vyžadovať
za to, že sa rozhodla poskytnúť mu túto formu rozkoše.
Myoung-soo
sa z týchto zmien skutočne tešil a len dúfal, že to dodržia, lebo keď
majetok prejde do jeho rúk a jeho to prestane baviť, môže od nich
kedykoľvek odísť, to bola ďalšia súčasť s ktorou museli počítať, ak by sa
k nemu nesprávali s dostatočnou úctou vzhľadom na jeho postavenie vo
vzťahu.
Nič viac si
ani len neprial.
To ostatné
miloval, chcel len viac lásky, a to, aby mu bola poskytnutá citová opora a všetko
s ňou spojené.
A nemal
v úmysle odstúpiť od svojich požiadaviek.
„Máš pravdu, neverím ti, ale môžeš ma ešte
nejaký čas presviedčať...“ provokatívne ho pobozkal a okamžite získal aj
patričnú odpoveď.
„Budem sa
snažiť,“ pošepol mu Kyoung-Pyo.
Myoung-soo
jeho výhody zatiaľ ani len poriadne nečítal, aby ho to zbytočne nerozhodilo.
Len dúfal, že sa mu podarí si ho opäť získať, chcel ich všetkých a veril tomu,
že si ich získa.
„Poďte...
pridajte sa k nám...“ pozval ich Daniel, Myoung-soo ani chvíľu neváhal.
A keď zozadu
pocítil aj blízkosť svojho druhého milenca, privítal blízkosť ich tiel a dovolil
im, aby ho zapojili do tej dráždivej hry.
