pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby
si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z
otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom
vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
poznámka2: znie to neuveriteľne, ale očakávajte dej. :D
+ k poviedke bol vytvorený zoznam kapitol, nájdete ho v sekcii RPS (TEST) dorama actors rps - kapitolovky, kde už nájdete všetky linky patriace k tejto poviedke.
Pre Ell, Lilith, M.K.
„To je
skutočne nádherné...“
Myoung-soo
sa usmial, keď ho matka pochválila za darček, ktorý jej priniesol zo svojej
poslednej dovolenky.
Opäť
vyzerala dobre, vlastne by sa dalo povedať, že od jeho poslednej návštevy
urobila dosť veľký pokrok a pomaly sa začalo uvažovať o jej
prepustení do domácej starostlivosti.
„Som rád, že
sa ti to páči, mami...“ vyhlásil spokojne, keďže sa nedalo prehliadnuť to, ako
matkina tvár priam žiarila, keď si začala nový šperk skúšať.
Nech to bolo
akokoľvek zložité a ťažké, bol rád, že to všetko napokon dopadlo tak, ako
to dopadnúť malo.
„Ďakujem ti,
Myoung-soo... Budeš ho musieť vziať domov, lebo tu také veci nemôžeme nosiť,
ale hneď ako sa vyliečim, bude to prvý šperk, ktorý si na seba dám“ povedala mu
a pritom si ho tak trochu obzerala. No potom sa tak trochu zarazila, keďže ešte
nevedela o tom, že ich majetok sa mu podarilo získať späť.
„Ale nemal
si si robiť starosti, neviem, či máme dosť peňazí na to, aby sme mohli takto
utrácať, moja liečba a to ostatné... len som ti pridávala zbytočné
starosti...“
„To je
v poriadku, mami. Už sa nemusíš ničoho obávať, všetko je opäť
v poriadku... Náš dom už čaká len na teba a ja... po skúškach, ak
dopadnú dobre, tak si dám prihlášku na univerzitu...“ pochválil sa jej so
svojimi najnovšími plánmi.
„Som na teba
veľmi hrdá, Myoung-soo, tvoj otec nám zanechal len dlhy a to všetko, viem
že to bolo pre teba veľmi ťažké a mrzí ma, že som nebola dostatočne silná,
na to, aby som ti dokázala pomôcť... môžeš mi to odpustiť?“
„To je
v poriadku, mami...“ skutočne sa cítil veľmi dobre a napriek všetkému
neľutoval, že sa zapojil do tej nebezpečnej hry, keďže výhody momentálne
prevýšili všetko to nepohodlie a on bol dokonca zamilovaný, dalo by sa
povedať, že svojich milencov považoval už za svoju rodinu a bolo mu
s nimi v rámci možností veľmi dobre.
A matkine
slová plné povzbudenia, a to ako dobre teraz vyzerala, mu dávali nádej, že
v budúcnosti na nich čaká už len bezpečný a pohodlný život,
o ktorý veľmi stál, lebo si nevedel predstaviť, nič iné a matka by
zrejme nebola schopná také veľké zmeny prijať. Na to bola v danej chvíli
ešte príliš krehká.
„A tvoj
priateľ? Ten za nami nepríde?“
Ukázala na
Dennisa, ktorý sa obliekol dostatočne reprezentatívne na to, aby absolvoval
hoci aj stretnutie s prezidentom.
A keďže
sa sám ponúkol, že spolu s Myoung-soo pôjde do na kliniku a pozhovára
sa aj s lekármi, aby sa ubezpečil, že jeho matka má všetko potrebné
a že je o ňu dobre postarané, keďže on sám si nepripadal ako vhodná
autorita na takúto úlohu.
Nepochybne
za zmienku stálo aj to, že Daniel a Kyoung-pyo sa pustili do práce
a nebolo možné ich dostať nikam inam len do kancelárie a domov.
Keďže podľa
ich slov sa im práve teraz naskytla príležitosť na pomerne výnosný obchod.
„Ak chceš,
tak áno...“ pripustil neochotne.
Tak trochu
sa obával matkinej reakcie, keďže nikdy spolu neriešili to, že sa mu páči
opačné pohlavie.
No ona to
zrejme už aj tak tušila, lebo sa netvárila ktovieako prekvapene a dokonca
ani pohoršene, keď Dennisa za ruku priviedol k nej, keďže počas tohto
príjemne hrejivého popoludnia, návšteva prebiehala v tunajšej záhrade.
„Dobrý deň,
pani Kim...“ pozdravil ju jeho milenec samozrejme úklonom hlavy, tak ako to
bolo v ich kultúre zvykom.
„Dobrý deň,
pán O´Neil...“ matka ho už aj zbežne poznala a pamätala si zo
z obchodných stretnutí s otcom.
„Takže vy
a môj syn spolu chodíte?“
„Áno,
pani...“ vyhlásil zdanlivo pokojne, no Myoung-soo cítil ako mu pevnejšie zovrel
ruku, no nie až natoľko, aby ho to bolelo.
Jeho matka
sa na nich usmiala.
„Veľmi vám
to spolu pristane, len dúfam, že budete na môjho syna dobrý, lebo
v opačnom prípade budete mať dočinenia so mnou...“ vyhlásila sladkým
hlasom, no zároveň prebodla mladého muža takým prísnym pohľadom, až sa Dennis
takmer podvedome zachvel.
„Buďte si
istá, pani Kim... že o vášho syna bude dobre postarané...“ ochotne jej to
prisľúbil, no bolo na ňom vidieť, že mu nie je všetko jedno.
Myoung-soo
si z matkinho prejavu nerobil ťažkú hlavu, potešilo ho, že sa postavila do
obranného postoja a dúfal, že to tak trochu pomôže k tomu, aby Dennis
bral ich dohodu skutočne vážne a pomáhal mu tak, ako sa na druhého
podriadeného patrí.
Pretože
o tejto svojej novej úlohe mal dosť dlho značné pochybnosti, bolo dobré ho
trochu udržiavať v strehu, aby sa priveľmi nespoliehal na to, že mu vždy
za každých okolností všetko prejde.
„Myoung-soo
ja... chcela som ti ešte niečo povedať, skôr než skončia návštevné hodiny...“
povedala, keď sa opäť obrátila k nemu.
Vybrala
z vrecka akúsi obálku.
„Dostala som
list od tvojho otca... v obálke bol aj jeden pre teba, ja... dávam ti to,
aby si sa sám rozhodol, či si to chceš prečítať, alebo nie... ja sama som ten
svoj ešte neotvorila...“ priznala napokon.
Myoung-soo
vzal do rúk tú obálku len veľmi opatrne, akoby ho snáď mohla spáliť.
„Tiež si
rozmyslím, či to vôbec otvorím...“
strčil si ho do vrecka a netrápilo ho, či sa pokrčí alebo nie.
Na otca mal
už svoj vyhradený názor a len veľmi ťažko by to mohlo tých pár slov
zmeniť.
