15. 12. 2014

Material boy 23. kapitola 2/3










pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.


poznámka2: znie to neuveriteľne, ale očakávajte dej. :D 
+ k poviedke bol vytvorený zoznam kapitol, nájdete ho v sekcii RPS (TEST) dorama actors rps - kapitolovky, kde už nájdete všetky linky patriace k tejto poviedke.





 Pre Ell, Lilith, M.K.


Trvalo ďalšie tri dni, kým sa vôbec odhodlal tú nešťastnú obálku vybrať zo svojho vrecka.
Dennis bol práve na stavbe, riešil nejakú záležitosť týkajúcu sa jednej z hotelových kúpeľní, a on ostal sám, keďže ich dvaja milenci ešte stále riešili obchodné záležitosti, naposledy spolu boli včera, no odvtedy si naňho ešte nenašli čas, preto ho čoraz viac začal pokúšať ten nešťastný list.
Sám usúdil, že prišiel čas to ukončiť a prečítať si ten list, pretože už len vedomie toho, že naňho niečo také čaká zhoršovalo jeho náladu a on sa chcel mať skrátka dobre.
Napriek svojmu odhodlaniu však prvý krok vôbec nebol príjemný.
Nejaký čas len sedel na posteli, obracal obálku z jednej strany na druhú, až napokon dovolil svojim rukám, aby vykonali ten jednoduchý pohyb a roztrhli ju na tom správnom mieste.
Myoung-soo cítil ako sa mu srdce rozbúchalo, keď pomaly rozložil na posteľ ten biely hárok papiera.
Prešiel pár úvodných formalít, ktoré boli v takýchto prípadoch typické a pokračoval ďalej.
... Veľmi ma mrzí to, čo sa stalo, zlyhal som ako otec a manžel a viem, že nič nemôže ospravedlniť môj útek pred zodpovednosťou.
Moje dlhy nás priviedli na okraj priepasti a musím sa priznať, že som nevedel ako sa s tým vysporiadať, hanbil som sa priznať si hoci aj sám pred sebou, že som nezvládol riadenie našich obchodov, tak ako sa to odo mňa očakávalo.
Viem, že Ti ničím nemôžem vynahradiť to, čomu som ťa vystavil, ale aspoň môžem dúfať, že raz, mi budeš schopný odpustiť.
Myoung-soo chvíľu hľadel na otcov podpis a na posledné riadky.
Otec mu ďalej naznačil, že by sa nebránil ich postupným vzájomným stretnutiam a že jeho matku stále miluje a podobné nezmysly, akoby na tom vôbec záležalo.
To bolo presne to, čo od otca očakával, len žiadosť o odpustenie, žiadne záruky ani ubezpečenia, nič viac než jeho osobný spôsob ako sa očistiť od svojich hriechov.
Len prázdne sľuby, ktoré ani len nedokázal dočítať dokonca, lebo ho už samé od seba znechucovali.
Predpokladal, že je to len začiatok, že sa otec o niečo snaží a možno sa aj bude chcieť k nim vrátiť.
To by sa tak naňho podobalo, práve teraz, keď sa im darí dobre, chce nadviazať kontakt.
Matka napokon priznala, že ten list nebol doručený poštou, ale že ho niekto priniesol, čo jednoznačne svedčilo o tom, že jeho otec môže byť nablízku, keďže momentálne tu nemal jediného priateľa, ktorý by preňho urobil službu podobnému druhu.
Odložil ten list hlboko do zásuvky, v ktorej zvyčajne skladoval školské pomôcky.
Otec si možno chce postupne pripraviť pôdu na to, aby sa mohol vrátiť, ale on už toho obetoval príliš veľa, aby mu dovolil čo i len siahnuť na ich rodinný majetok, pretože predpokladal, že to je to jediné o čo mu ide.
No aj tak sa mu ťažko sústreďovalo na učenie a značne sa mu uľavilo, keď do jeho izby vošiel Daniel.
„Ty si ešte nevečeral?“ opýtal sa ho.
„Nemal som chuť... rozmýšľam o istých veciach...“
Daniel ho zovrel v objatí.
„Čo sa ti stalo? Niekto si dovolil ti ublížiť?“
„Nie, len som dostal list...“
Pomaly sa vymanil z jeho objatia a ukázal mu tú obálku aj s jej pochybným obsahom.
„Môžem?“ opýtal sa Daniel.
„Áno, samozrejme...“ súhlasil Myoung-soo.
Sadli si na posteľ a jeho starší milenec si list prečítal.
„Preverím doterajšie aktivity tvojho otca a uvidíme, kam nás to zavedie, nemusíš si s tým robiť starosti.  Kým nezistíme všetko o tomto jeho náhlom vstúpení si do svedomia, nepriblíži sa ani k tebe, ani k tvojej matke, pokiaľ to ty sám nebudeš chcieť...“
Myoung-soo sa spokojne oprel o svojho milenca.
Presne tak si to predstavoval, no nebolo preňho príjemné s tým prísť sám.
Daniel vybral mobil, obvolal pár známych a dal im jasne najavo, čo sa od nich očakáva.
Potom sa vrátil k nemu, upokojujúco ho hladil po chrbte a objímal, keďže nech to bolo akokoľvek, Myoung-soo sa po prečítaní toho listu necítil najlepšie a práve teraz potreboval, aby ho niekto len jednoducho držal a utvrdil ho vtom, že bude v poriadku a v bezpečí pred akýmikoľvek komplikáciami podobného druhu.
A keď sa k nim pridali Kyoung-Pyo a napokon aj Dennis, musel uznať, že jeho milenci robia všetko preto, aby mu situáciu uľahčili a napokon sa s nimi aj najedol.  
***
Nasledujúci deň so sebou priniesol odpovede ja všetky jeho otázky, no nebolo ľahké si vypočuť otcov príbeh.
Pretože to, čo sa dozvedel na začiatku sa viac-menej detailnejšie odhalilo až o niekoľko mesiacov neskôr.
Podľa všetkého k ich bankrotu prispela aj istá pôvodom Thajčanka, s ktorou mal jeho otec dlhší čas pomer.
Bola to pomerne mladá a náročná žena, ktorá ho takpovediac priviedla až na samé dno.
A podľa všetkého s ňou stále žil, keďže sa napokon ukázalo, že to bola ona, ktorá doručila tie listy, spoznal ju jeden z ošetrovateľov a objavila sa aj na kamere, ktorá monitorovala areál kliniky.
Podľa všetkého to vyzeralo tak, že peniaze s ktorými jeho otec odišiel sa minuli a ona znovu vycítila príležitosť, keď sa dozvedeli, že jeho dom nebol predaný a všetko je takpovediac na svojom mieste.
Myoung-soo niesol túto správu dosť ťažko, aj keď sa snažil priveľmi nedávať najavo, bolesť, ktorú pociťoval pri predstave, že jeho otec sa s ním chcel zmieriť skutočne len preto, aby opäť získal prístup k majetku.
Tušil to, ale vedieť to s úplnou istotou bolo preňho ťažké, preto nechal všetko na svojich milencoch a sústredil sa len na ukončenie školy.
Boli to preňho pomerne nepríjemné a ťažké mesiace, keďže sa bál, že otec napokon aj tak nejakým spôsobom získa matku na svoju stranu, že jej niečo nasľubuje a tá žena si napokon bude užívať ich rodinné bohatstvo, ktoré on  sám získal späť veľmi ťažko, no napokon došlo k dohode, hoci on sám by to tak nenazval, no jeho otec a tá žena sa vrátili späť do zahraničia a jeho matka, ktorá už bola opäť vo svojom dome mohla konečne začať nový život bez toho, aby bola vystavená pokušeniu, ktoré by do jej života vniesli otcove falošné sľuby.

Myoung-soo toto obdobie považoval za  mimoriadne zložité a aj teraz po takom dlhom čase len nerád spomínal na svoje opätovné stretnutie s otcom.