(zdroj časti obrázku yaoitentacle)
Varovanie:
tenteacle sex, rape, 18+, totálny úlet, sex s mimozemskou formou života
Obsah:
Owen (19) je mladý výskumník, ktorý sa pripojil k expedícii hľadajúcej vzácnu
modrú runu, jej bohaté ložiská sa nachádzajú hlavne v jaskyniach, na malej
planéte označovanej ako E36, Owen podľa podpichovaniu svojich starších kolegov a vyberie
sa do jaskyne sám...
Tá bytosť v mojom podaní je skrátka modrá, ale takú som nenašla, takže obrázok je len ilustračný.
Pre Ell, Lilith, katka, arkama.
NEMOCNIČNÁ
MIESTNOSŤ
Nejaký
čas strávil v jaskyni v spoločnosti tej bytosti, ktorá ešte nejaký
čas užívala to privilégium mať pod kontrolou celé jeho telo.
Owen
sa pohyboval niekde medzi snom a bdením a len veľmi matne si
uvedomoval to, čo sa s ním dialo.
Kompletne
sa prebral, až keď ho tá bytosť napokon nechala ležať neďaleko jednej zo skál.
A tam
ho aj našli ostatní členovia tímu.
Nepochybne
preto, že zhodou okolností bolo to miesto neďaleko jeho poslednej vyznačenej
polohy.
Prežil
tri dni rekonvalescencie, ktoré boli podľa jeho názoru len stratou času, lebo
sa cítil dobre a v postate bol len mierne podchladený.
A keď
za ním počas toho posledného dňa prišiel Joel, vôbec mu nebolo do reči, už len
preto, lebo nedokázal splniť to, čo si pôvodne zaumienil. Čo vyústilo v to,
že podal istú žiadosť a už len čakal na jej vybavenie.
„Požiadal
si o ukončenie misie... Práve nám prišlo oficiálne potvrdenie, ktoré ťa
zbavuje povinnosti aj naďalej byť súčasťou tejto expedície...“ odovzdal mu to potvrdenie a Owen len
zamračene prikývol.
„Verím,
že tak to bude najlepšie...“ zamumlal roztrpčene a takmer sa naňho ani len
nedokázal pozrieť.
Nemohol
nikomu povedať o tom, čo sa odohralo medzi ním a tým tvorom z jaskyne. Jemu samému
to práve teraz pripadalo ako nejaký vzdialený sen.
„Každopádne
ťažba na tomto mieste bude aj tak zastavená, takže o nič neprídeš...
Zrejme sa presunieme niekam inam...“
„Zastavená?“
šokovane hlesol Owen.
Upútalo
to jeho pozornosť natoľko, že sa odvážil na svojho zamestnávateľa po prvý raz
pozrieť.
Joel
sa tváril dosť rozpačito.
Nevyzeralo
to, že by ho práve teraz chcel nazvať princezničkou, prípadne použiť nejakú inú
posmešnú poznámku.
Už
sa toho neobával, nebolo to o nič dôležitejšie ako to, aby už nikdy jeho
noha nevkročila na tie miesta.
„Ukázalo
sa, že v jaskyni sa nachádzajú bytosti zodpovedajúce kódu 45 a je
v rozpore s medziplanetárni zákonmi ťažiť na mieste, kde sa
nachádzajú zárodky inej civilizácie. Objavili sme isté tvory, ktoré túto
jaskyňu obývajú a ich prítomnosť značne znehodnotila rudu istým organickým
materiálom, ak mám byť presný...“
„Ako
ste to zistili?“
„Z
DNA, ktoré sa našlo v tvojom tele... Usúdili sme, že bude... predsa len
nutné... oznámiť to príslušným úradom.“
Owen
nepochyboval o tom, že to urobili až keď si boli viac menej istý, že ruda
z tohto miesta je nepoužiteľná, keďže ekologické cítenie sa akosi
u ľudí z tohto biznisu prejavovalo len v nevyhnutných dávkach.
No
zjavne nemal ani len poňatia, ako sa do jeho tela ten materiál dostal, lebo sa
k tomu vôbec nevyjadroval a Owen potom ani len netúžil.
Pamätal
si len na pulzovanie rozkoše v jeho tele, na to ako okrem slasti nedokázal
vnímať nič iné a oddával sa tým pocitom, akoby nič iné ani len
neexistovalo.
Nemal
v úmysle sa k tomu ešte niekedy vyjadrovať.
Bolo
dôležité len to, že pôjde domov.
Možno
nie s poctami a so slávou, no niekedy je dôležité hlavne prežiť.
To
ako blízko bol smrti, prípadne iným komplikáciám, na to radšej nechcel ani
pomyslieť.
To
bola skúsenosť, ktorú si chcel odniesť z tejto misie.
poznámka: nuž v rámci toho, že som to plánovala len ako takú jednohubku trojkráľovú som sa rozhodla to nejako výrazne nekomplikovať a už to uzavrieť, keďže máme pred sebou ešte kopu ostatných poviedok. No nechávam si aj otvorené vrátka, keby ma opäť postretlo podobné šialenstvo, ale nateraz to berte ako uzavretú vec.
E-book tiež bude, ale zrejme až neskôr...
Koniec
