pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby
si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z
otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom
vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
poznámka: predposledná kapitola dokončená.
Pre Ell, Lilith.
***
Myoung-soo
odovzdal prihlášku spolu so všetkými vysvedčeniami.
Predpokladal,
že sa na tú súkromnú univerzitu už nejakým spôsobom dostane a keby to
náhodou nevyšlo podal si ešte jednu prihlášku, no dúfal, že ho skôr vezmú tam,
pretože si prial ostať v meste pri svojich milencoch.
Nepochyboval
o tom, že napriek všetkému si bude môcť užiť študentský život
a popritom sa postarať aj o svoje ostatné povinnosti.
Dennis naňho
čakal pred jedným z obchodných centier, kde si plánovali niečo spolu dať
a potom mali byť až do večera spolu, keďže jeho priateľ si na dnes vzal
voľno a chcel, aby sa mu Myoung-soo venoval.
Nepochybne
tento náhly záujem o voľnočasové aktivity spôsobil tlak jeho rodiny, s ktorým sa napriek všetkým ubezpečeniam
Dennis vyrovnával dosť ťažko.
A Myoung-soo
presne vedel aké to je, preto svojho milenca vzal na miesto, kde robili tie
najlepšie koláče, aby si aspoň trochu osladili život.
Pomaly jedol
svoj čokoládový dezert, raz za čas predsa bolo dobré dopriať si aj niečo sladké
a sledoval ako aj si aj Dennis pochvalne pochutnáva na ovocných
koláčikoch.
„Zariadil si
všetko? Pretože ak by si ešte niečo potreboval, rád ti pomôžem...“ ponúkol sa
mu Dennis.
„Všetko je
hotové, ale pokiaľ ma prijmú tak samozrejme počítam s tým, že so mnou
pôjdeš na nákup...“
Mal
v úmysle si kúpiť všetko, čo bude potrebovať vrátane nového oblečenia,
ktoré považoval za nevyhnutnosť.
„O tom
nepochybuj, vezmem ťa na tie najlepšie miesta...“ sľuboval mu jeho priateľ.
Myoung-soo
spokojne prikývol, opatrne si nakrájal ďalší kúsok a spôsobne si ho vložil
do úst.
Jeho priateľ
z neho po celý čas nespúšťal oči a on sa musel usmiať, pretože vedel,
na čo zrejme myslí, keď sa on pohráva s lyžičkou.
Dával najavo
svoju spokojnosť aj tým, že sa pod stolom jemne dotýkal jeho nohy, provokovať
nikdy nezaškodilo, hlavne keď mal pri sebe len jedného, lebo keď boli spolu
všetci, to už bolo skutočne nebezpečné.
„Myslíš, že
na dnešné večeru prídu všetci?“ opýtal sa toho najpovolanejšieho, keďže práve
Dennis mal za úlohu všetkým povedať, že dnes budú večerať v dome
Myoung-soo spolu s jeho matkou.
„Obaja potvrdili
svoju účasť, takže sa máme na čo tešiť...“ žmurkol naňho Dennis.
Myoung-soo
si nevedel predstaviť, čo by jeho mama povedala, keby vedela ako to v ich
vzťahoch funguje.
Niečo také
sa jej samozrejme neodvážil priamo povedať, tých ostatných nazval len svojimi
priateľmi a obchodnými partnermi, pretože tak to bolo bezpečnejšie
a boli isté veci, ktoré jeho mama nemusela vedieť, pre pokoj jej duše.
***
„Pripravený?“
Daniel objal
Myoung-soo.
Stáli obaja
pred zrkadlom, oblečený dosť formálne, keďže pani Kim ich okrem večere pozvala
aj na divadelné predstavenie.
Čo im
oznámila dosť neskoro, bolo to však prekvapenie, na ktoré sa skutočne tešil,
keďže ho zaujímalo to, ako sa k tomu postavia jeho milenci a oni sa
začali hneď obliekať a musel uznať, že všetci vyzerajú skutočne úchvatne
v tých večerných oblekoch.
„Áno,
som...“ usmial sa naňho a nechal sa pobozkať.
Začínalo to
vskutku veľmi dobre.
Tešil sa na
to, ako s nimi bude sedieť ponorený v tme a vychutnávať si ich
blízkosť a ochranu.
Nikdy nebol
šťastnejší než počas tých posledných dní a jeho milenci sa oňho skutočne
príkladne starali a venovali sa aj spoločným aktivitám.
Myoung-soo
dúfal, že aj naďalej medzi nimi budú vládnuť dobré vzťahy.
Pretože ich
nový systém fungoval pomerne dobre a prinášal so sebou výsledky, ktoré
potešili všetkých.
Daniel mu
mierne napravil viazanku a ešte ho trochu učesal, keďže jeho účes po
pritom objímaní mierne rozstrapatil.
Rád mu to
dovolil a tešil sa z dotyku jeho rúk aj z toho, ako si ho
k sebe tisol.
„A potom
budeš len náš... priprav sa na to...“ pošepol mu neľútostne a on spokojne
vyhlásil: „Áno, pane.“
