kardinál
Richelieu, gróf Rochefourt
fandom: The
Musketeers BBC
obsah: O ochrane tajomstva.
voľný drabble :D
„Rochefourt...“
Oslovil
som ho celkom nečakane, a práve vo chvíli, keď bol zaujatý činnosťou,
ktorú som mu nariadil. Pozrel na mňa. Jeho svetlé vlasy, jeho chladné oči,
všetko na ňom ma práve neskutočne rozčuľovalo.
Videl som
v jeho očiach svoju slabosť, svoje vlastné ambície. A zvažoval som,
či pre mňa nie sú nebezpečné.
„Vaša
Eminencia, je pre mňa potešením vás vidieť...“ zdvorilo ma pozdravil a pobozkal môj prsteň.
Bol mojím
služobníkom, mojím špiónom, no ja som cítil, že je potrebné dostať jeho
zvedavosť pod kontrolu, skôr než bude neskoro.
Nie kvôli
mne, ale kvôli Trevillovi a tomu, čo nás spájalo aj napriek našim
rozdielom.
„Môžem
ešte stále počítať s vašou lojalitou, pán gróf...“ zaútočil som náhle a prudko, zbavený
svojho zvyčajného chladu.
Lebo ma
rozčuľovalo to, že som sledovaný očami, ktoré majú pracovať pre mňa.
„Nikdy by
som si nedovolil vás sklamať... Viete, že som plne oddaný vašej veci a som
pripravený kedykoľvek...“
Umlčal som
jeho sladké reči prudkým gestom.
„Tak prečo
ste stále tam, kde nemáte byť... Prečo vás mám stále pred očami pri istých
príležitostiach...“ neodvažoval som sa hovoriť jasnejšie, no vedel som, že on
porozumie.
„Pousilujem
sa vás ubezpečiť o tom, že som presne na tom správnom mieste, aby som dbal
na bezpečnosť vašej eminencie, no musím pripustiť, že váš vzťah s kapitánom
Trevillom je pozoruhodný...“ zariskoval a mňa tým takmer pripravil o nervy
aj o spánok. Nepovedal nič a predsa vyjadril všetko.
V tej
chvíli som ho nemohol zniesť.
„Je to
moja hra, môj spôsob ako ju hrať nemusí nikoho zaujímať, nezabúdajte na svoje
postavenie a na to, čo všetko je v stávke...“
Ten jeho
pohľad, tá temnota v ňom, snažil som sa predstierať, že ju nevidím.
Tak ako on
nevidel isté veci, ktoré by mohli prenasledovať mňa.
Rochefourt
pomaly prikývol.
„Vaše
prianie je mi rozkazom, eminencia... vskutku
nesledoval som vás, ale jeho, on bol mojím cieľom... “ opäť zasiahol cieľ,
skúšal ma a ja som mu nemohol zazlievať, že ma takto provokuje, sám som ho
kedysi podnecoval k podobným výpadom, a teraz sa mi tieto staré
hriechy vracali v tej najhoršej podobe.
Prísne som
si ho premeral.
„Je to vec
najvyššieho štátneho záujmu, predpokladám, že rozumiete, čo tým chcem povedať a nenúťte
ma to opakovať, lebo by to mohlo pre vás skončiť niečím omnoho horším než
stratou mojej dôvery....“
„Áno, Vaša
eminencia, bude tak, ako si želáte... dávam vám svoje slovo... že vám viac
nedám dôvod na to, aby ste o mne pochybovali...“
A ja som
aj mienil dohliadnuť, aby svoje slovo za každých okolností dodržal.
