pár: Harry
Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
obsah:
Po poslednom boji s Temným pánom,
smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia
mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich
zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom
profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...
poznámka: po mojej korektúre
Pre Abequa, weras, Mononoke a Arkama.
„Profesor Snape...“ rozpačito ho
zastavil Weasley.
Bol práve na ceste do svojej pracovne,
keďže večera už skončila a nemal v úmysle sa s Weasleyovcami
ešte aj oficiálne lúčiť.
„Čo chcete, Weasley?“ dosť odmerane
ho oslovil majster elixírov.
„Chcel som len, aby ste vedeli, že
vy a Harry, že ja... skrátka som sa s tým už vyrovnal a nebudem
sa vám viac pliesť do života, pokiaľ teda môjmu kamarátovi nejakým spôsobom
neublížite a skrátka... pri Merlinovi, len som chcel povedať...“
Snape výhražne nadvihol obočie.
„Máte v úmysle to dokončiť
ešte dnes?“
„Áno, pane, ja skrátka...“
Potterov najlepší priateľ sa
zhlboka nadýchol a podarilo sa mu povedať: „Chcem, len aby ste vedeli, že s vami
nemám žiadny problém, a že by som bol rád, aby sme spolu dobre vychádzali,
hlavne kvôli Harrymu,“ vyhlásil napokon
a statočne mu ponúkol ruku.
„Dohodnuté,“ odpovedal mu Severus
a prijal toto zmierlivé gesto.
„Ale vy si tiež pamätajte, Weasley,
že ak budete ešte niekedy spôsobovať problémy, budete mať dočinenia so mnou
a vy veľmi dobre viete, čo to znamená...“
„Samozrejme, pán profesor...“
Červenovlasý muž mu venoval ešte
jeden rozpačitý pohľad a potom sa vrátil k svojej manželke
a deťom, ktorí naňho už netrpezlivo čakali.
Dokončili rozlúčku a potom už
definitívne opustili ich dom.
Severus pokračoval v ceste
a nedal sa zlákať tými zelenými očami, ktorých pohľad sa upieral opäť len
naňho.
Mal prácu, ktorá nezniesla odklad.
Pomaly pristúpil k misľomise.
Pretože bolo viac než nutné
preskúmať isté záležitosti, ktorým sa doteraz vyhýbal.
Čarodejník
s temným znamením
mu naznačil, že by si mal na niečo dôležité spomenúť, a to v ňom vyvolalo
pomerne silnú odozvu.
No bolo toho tak veľa, čo sa mu
úspešne či menej úspešne podarilo potlačiť a netúžil potom, aby sa
niektoré veci dostali opäť na svetlo.
Preto s najvyššou opatrnosťou
siahol do svojho nadvedomia aj keď vedel, že ho to oslabí a bude
citlivejší voči vonkajším vplyvom. Bolo nevyhnutné tomu venovať istý čas.
Preto pomaly vložil do mysľomisy
svoje potláčané záležitosti, nie všetky naraz, len čas tých, ktoré by sa mohli
týkať Temného pána, prípadne misií spojených s ním.
Boli to záležitosti, ktoré práve
teraz nepotreboval. Po ich odobratí priam cítil akýsi zvláštny pocit ľahkosti.
A nastavil proces skúmania
tak, aby bolo vyhľadávané niečo, čo by mohlo súvisieť s Čarodejníkom s temným znamením,
prípadne s jeho slovami.
Vedel, že to bude zdĺhavý proces,
no bolo to jednoduchšie ako tá bolestivejšia alternatíva, ktorú na sebe
nemienil vyskúšať, pokiaľ to nebude vyslovene nutné.
***
Prudké trhnutie a pád.
„Zabi!“
Cítil prudký úder mágie, vďaka
ktorému stratil rovnováhu aj kontrolu nad svojím telom.
Nezabíjajte
ma!
To bola myšlienka v podobe
ohňa, ktorá neúprosne zovrela jeho myseľ do chladnej pasce.
Musel ešte raz a naposledy
strážiť svoju myseľ, no nenachádzal v sebe tú silu, nevidel pred sebou nič
viac než temnotu, bol blízko tej prudkej bolesti, dôverne známej
v každom nerve jeho tela.
„Severus?“
Pocítil tlak na svojej hrudi.
Prebudil sa.
Otvoril oči a prudko lapal po
dychu.
Snažil sa zabrániť triaške i podobným
podľa jeho názoru nedôstojným reakciám,
no nebolo to až také jednoduché ako predpokladal.
Takmer cítil blízkosť toho hada,
akoby bol opäť tam, telo ho bolelo, akoby opäť prežíval ten prudký pád.
Zažalo sa svetlo.
Upreli sa naňho tie jasné zelené
oči a on im čelil.
A s nimi prišlo aj
poznanie, prečo jeho obrana tentoraz nefungovala a podarilo sa mu snívať.
Zabudol na tú časť svojej ochrany,
ktorou zaštítil ich dualmačné spojenie.
Neodstránil ju, popritom rozruchu
na to úplne zabudol.
Ostala tam.
Zdanlivo nevyužitá, no keďže ani
Potterov spánok nebol dnes najpokojnejší, zrejme sa viac z nej akosi
dostalo na jeho stranu. Severus ostal nechránený pred svojimi vlastnými
snami.
Pomaly ju stiahol späť, Potter jej
prítomnosť prijímal bezvýhradne a ani ho nenapadlo, že by do jeho mysle
len tak náhodou nemusela patriť.
„Prepáč mi to,“ zamumlal jeho
partner.
„Mal som sa ti vtedy pokúsiť
pomôcť, ale ja... Mohol som... Takže to bolo vskutku takéto...“
„Takéto a ešte omnoho horšie,“
zhodnotil to Severus.
Keďže šlo o záležitosť, ktorú
nikdy poriadne nespracoval a zrejme sa mu to ani nikdy bezo zvyšku
nepodarí.
„Ty si bol v mojom sne?“
opýtal sa podráždene.
Nebolo to neobvyklé vzhľadom na to,
že zabudol uzavrieť spojenie aj keď sa dualmancia sama stiahla hlbšie, zjavne
ani táto technika nebola schopná prekonať všetko, bolo to nahradené spoločným
zdieľaním snov, ktoré Severus Snape ešte nikdy predtým nevyskúšal a nemal
ani chuť sa k tomu opäť vrátiť.
Pretože Potter nezdieľal len jeho
sen, ale aj pocity, čo bolo viac než zjavné, keďže v jeho pohľade sa
črtala čistá hrôza a poznanie, ktoré tam nikdy predtým nebolo.
„Myslel som si, že je to môj
sen...“ ohradila sa voči jeho tónu Potter.
No napriek tomu pocítil jeho ruky
na svojich pleciach.
Potter bol napriek všetkému čoskoro
okolo neho priam ukážkovo ovinutý.
„Mrzí ma to, Severus...“
Ospravedlňoval sa opäť a jeho
starší partner nevedel, čo by mu mal na to povedať.
Napokon však pod vplyvom jeho čoraz
zhoršujúceho sa výrazu tváre, musel podotknúť:
„Prežil som a vzhľadom na to, čo bolo
v stávke, som bol rád, že si vystrčil nos v tej správnej chvíli...“
neodpustil si napokon, keďže postrehol, že bez odpovede sa zrejme nebudú môcť
pohnúť ďalej.
„A keby aj nie, tak ty by si za to
neniesol žiadnu zodpovednosť...“ ešte ho stihol uistiť, keďže sa obával, že by
to uňho mohlo vyvolať nepríjemné stavy, ktorým sa pokúšal vyhnúť.
„Severus, ja...“
„Tak už dosť, Potter, ak chceš pre
mňa skutočne niečo urobiť, máš na to práve teraz skvelú príležitosť...“ pošepol
mu a otočil ho na bok, nemal
v úmysle práve teraz pokračovať v spaní, vedel, že to ešte nejaký čas
potrvá, kým sa to v ňom utrasie.
„Prosím, povedz mi, aspoň raz,
Harry...“ žiadal ho ten mladý muž, pre ktorého mal v konečnom dôsledku
stále slabosť.
Inak by ho zrejme po tom, ako sa
dostal príliš hlboko do jeho mysle, bez milosti vykázal z postele. Aspoň
tak by to urobil v minulosti, no tento Severus, si nemienil odopierať
spoločnosť svojho partnera a bol limitovaný aj inými skutočnosťami.
Ako napríklad tým, akoby naňho
Potter, ráno pri raňajkách hľadel, keby si niečo také zmyslel, skutočne to
nestálo za to a boli tu aj tie príjemnejšie záležitosti, ktorým sa mohli
práve teraz nerušene venovať.
Keďže bola hlboká noc, všade vládol
pokoj a nič nenasvedčovalo tomu, že by práve teraz mohli byť niekým
vyrušovaní, bol ten pravý čas na realizovanie istých vecí.
Možno práve pod vplyvom toho svojho
sna a podmanivej blízkosti partnerovho tela, ktoré mu pomáhal zabudnúť na
akýkoľvek nepokoj, bol napokon ochotný to urobiť.
„Súhlasíš, Harry...“ opýtal sa
s rukou položenou na jeho boku.
„Áno,“ potichu hlesol jeho mladý
partner.
Primkol sa tesnejšie k tomu
hrejivému telu.
Stlmil svetlo a pomaly
pozvoľna pripravoval partnerovo telo.
Cítil ako sa pod jeho rukami
uvoľňuje a keď sa Potter obrátil k nemu, aktivoval dualmanciu,
bozkával ho.
Tvrdšie než mal pôvodne
v úmysle, no jeho partner na to reagoval tým, že jeho ruka siahla za seba
a dotkla sa ho.
Na mieste, kde ho práve teraz tak
veľmi potreboval.
Tlmene zastonal a doprial
svojej mysli ten luxus na nič nemyslieť, len sa dotýkať...
Prenikol jazykom do jeho úst,
skúsene a neúprosne.
Obaja lapali po dychu, keď sa ich
telá stretli.
Harry sa obrátil viac k nemu
a Severus mu poskytol dostatočnú oporu na to, aby sa mohli nerušene
milovať a pritom sa venovať láskaniu a dráždeniu svojich tiel.
Občas drsnejšiemu, občas
nežnejšiemu, akoby sa tieto dve možnosti v ich prípade pozvoľna presúvali
k niečomu, čo by on sám označil ako súhra medzi partnermi.
K čomu však nepochybne
prispievala aj dualmancia, ktorá vďaka jeho podlomenej obrane medzi nimi
prúdila omnoho prudšie.
Oddať sa tým pocitom nebolo vôbec
zložité, bolo to prirodzené a približovalo sa to k pocitom krásna,
spojeného s istou hĺbkou vášne, ktorá ho fascinovala natoľko, že si
dovolil ju vpustiť do svojho života a priveľmi sa nad ňou nezamýšľať.
„Ľúbim ťa, Severus,... ja ...“
mumlal Potter.
„Harry...“
A on vyslovil jeho meno, vždy
keď to bolo potrebné, na Pottera to malo priam zázračný účinok, cítil akú
odozvu to vyvolalo v jeho mysli aj tele.
Spájal sa s ním
a bozkával ho, venoval sa jeho láskaniu bez akýchkoľvek zábran.
Slasť spojila ich mysle, jej
príjemné pulzovanie vymazalo všetku bolesť a podráždenosť, spoľahlivejšie
než akýkoľvek elixír.
Potter ostal bezpečne uložený
v jeho objatí.
A po nejakom čase zaspal.
Až vtedy ho Snape pomaly od seba
odsunul a umiestnil na jeho stranu postele.
Pretože sa chcel ísť pozrieť, či bola
už dokončená automatická analýza.
A táto cesta napokon nebola
márna.
Jasné svetlo vychádzajúce
z misľomisy a nespokojné prúdenie tekutiny na povrchu, ho prinútilo
prehodnotiť svoj postoj.
Už podľa zbežného pohľadu šlo
o spomienku týkajúcu sa predchádzajúceho Temného pána, čo v ňom
vyvolalo znepokojenie, no nepodľahol pokušeniu a nenazrel do nej.
Nebolo vhodné takto pokúšať
šťastie, určite nie hneď.
Nepochybne bol toto jeden
z tých šťastnejších okamihov, lebo aspoň čiastočne zrejme siahol do tej
správnej oblasti.
Na hladine plávali isté obrazy, rozhodne
potlačené dosť hlboko.
V tomto stave sa ich však
nedotýkal, lebo nebol pripravený im čeliť, potreboval sa úplne odosobniť
a podľa možnosti vytvoriť čo najväčší odstup. Niečoho takého práve
teraz nebol schopný.
No tento úspech možno o pár
hodín bude znamenať hranicu medzi životom a smrťou, lebo bol presvedčený
o tom, že Čarodejník s temným
znamením sa len tak nevzdá možnosti jeho pokorenia a časom bude čoraz
ťažšie uniknúť mu.
Poznal tento spôsob lovu, tak
blízky Temnému pánovi, spolu s dojmom nepremožiteľnosti to bola
záležitosť, ktorá už sama o sebe zasiala strach do ľudských sŕdc. Aspoň to
v ňom čiastočne vyvolávalo dojem niečoho, čo dôverne poznal.
A on bol už blízko.
Cítil, že odpovede sú tam.
Hladina však zrazu potemnela a objavili sa prvé praskliny.
Šokovalo ho to.
Tá vec by predsa mala vydržať
takmer všetko, ešte nevidel spomienku, ktorá by ju dokázala takto zdecimovať.
Niečo také sa mu ešte nikdy predtým
nestalo.
Rýchlo si privolal flakón a čo
najopatrnejšie odstránil spomienky.
Misľomisa sa zachvela, no napokon
ostala až na tých pár prasklín takmer neporušená.
Bolo však viac než jasné, že bude
musieť byť prestavaná a skontrolovaná.
Musela to byť časť akejsi temnej
mágie, preto bolo nutné s ňou pracovať s tou najvyššou
opatrnosťou.
Práve v takejto koncentrácii
sa však táto stopa dá získať, pri jednom
tradičnom obrade, považovanom takmer za intímne spojenie s mágiou,
prebiehajúce zvyčajne na jednom z tých starých rituálnych miest.
To mu mysľou prebehlo ako prvé, keď
o tom dlhšie uvažoval.
Zrejme šlo o jednu z tých
čiernych omší, na ktorých bol prítomný aj on sám. Nepochyboval o tom, už
podľa základných rysov spomienky, že práve v nej bude ukryté tajomstvo
pôvodu Čarodejníka s temným
znamením.
Poznámka: nuž čakajú nás zas napínavejšie kapitoly a potom sa mi snáď podarí urobiť aj záver, ale to je ešte ďaleko.